Oficiálne sa nachádzam v mestečku. Muhoroni je však jedna veľká rodina. V obchodoch sa môže človek zadĺžiť. Som Mária alebo sestra. Trošku to majú ešte deti popletené, lebo začali všetkých bielych, ktorí sem prišli po mne volať Mária. Riaditeľ v škole si ešte stále myslí, že som mníška a ja som mu to ešte stále nevysvetlila. Snáď tu nie je jedno dieťa, ktoré by nepoznalo „varila myšička kašičku“ či rozprávku O Červenej čiapočke.

Deti za mnou zvedavo utekajú, ale ak sa na ne otočím a urobím „Bu!“ tak začnú jačať a utekajú preč. O chvíľu sú späť a ja na ne zase „búkam“. Na trhu diskutujem so starými mamami, ako upiecť malé okaté rybky zvané Omena, väčšie Adel (chutia ako chipsy), ako pripraviť rôzne zelené listy, ktoré tu jedia. Väčšinu sme už takto ochutnali. Predávajú za 5 šilingov listy zvané mabo, apoth, susa, osugo. Susa sú tekvicové listy. S mliekom chutili ako špenát. Rýbár, ktorého žena nám naposledy predala Adel rybky vedel presne, ktoré ryby spú najlepšie pre mzungov. Za trhom som objavila Subra Café, miesto, kde sa dajú kúpiť vraj najlepšie chapati (placky z múky, vody, soli a oleja). Osladený čaj mi tu prekvapivo chutil. Možno to bolo tým, že vôbec nechutil ako čaj, ale skôr ako mlieko s medom. Okolo cesty mamy predávajú mandazi, vysmážané cesto (naše šišky bez lekváru vo vnútri), samosas (taštičky z cesta na chapati so šošovicou vo vnútri) a vyprážané zemiaky v múke a vo vajci. Samé nezdravé ale chutné veci. Pri každej sa človek môže zastaviť, porozprávať sa a čakať kým sa mu pripraví jeho porcia.

Na každom rohu postávajú cyklisti a motorkári. Raz ma odvezie predražený Ken the Civil Engineer, inokedy Bob the Builder. Bob ma viezol na moju prvú návštevu bez Solomona. Išli sme traja mzungovia navštíviť malé dievčatko, ktorého rodičia zomreli a stará sa oňho stará mama. Žiaľ dieťa nevyzerá najlepšie. Jej otec bol motorkár a Bob mi tvrdil, že to bol jeho kamarát, tak som ho prehovárala, aby pomohli malej Winny. Občas kilo múky na ugali motorkársku komunitu nezruinuje. Som vďačná za všetky ženy, ktoré sa s láskou starajú o deti, ktoré nie sú ich. Nie je to samozrejme, že dieťa ich zosnulej sestry, brata alebo spoluženy vyzerá tak dobre, ako ich vlastné deti. Stáva sa, že sa človek pozerá na dva protiklady- chudé a tučné dieťa. Keď som sa pozrela na malého Starline zo Shauri Yako, aký je vysmiaty a spokojný, hoci sa oňho stará druhá manželka, bola som vďačná za takú nesamozrejmosť. Ľudia tu nežijú individualisticky, ale najprv sa pozerajú po vlastnej pokrvnej rodine, až potom prídu na rad druhí. Je tu však stále ten komunitný život, ktorý sa vo veľkomeste nedá tak ľahko nájsť či zažiť.