Zvesť o Pánu Ježišovi Kristovi našom jedinom záchrancovi by som rad Vám zvestoval za pomoci Ducha svätého tak ako je napísané v evanjeliu podľa Matúša v 26: 62.verša po 68. verš takto:

Na to povstal najvyšší kňaz a povedal mu: Či nič neodpovedáš, čo títo svedčia proti tebe? Ale Ježiš mlčal. A najvyšší kňaz odpovedal a riekol mu: Prísahou na živého Boha ťa zaväzujem, aby si nám povedal, či si ty Kristus, ten Syn Boží. A Ježiš mu riekol: Ty si povedal; len vám hovorím, že odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch. Vtedy roztrhol najvyšší kňaz svoje rúcho a povedal: Rúhal sa; čo ešte potrebujeme svedkov? Hľa, teraz ste počuli jeho rúhanie. Čo sa vám zdá? A oni odpovedali a riekli: Vinný je smrti. Vtedy mu pľuli do tvári a pohlavkovali ho, a iní ho zase bili palicami a hovorili: Prorokuj nám, Kriste, kto ťa uderil!

Dnešný prečítaný oddiel je z evanjelia podľa Matúša. Matúš bol židovský výberca daní, ktorý sa stal jedným z Ježišových učeníkov. Toto evanjelium je spojovacím článkom medzi starým a novým zákonom, pretože kladie dôraz na naplnenie proroctiev. Preto to čo aj Matúš pochopil dáva ako kľúčoví verš, ktorý je v 5: 17 verši takto: Nemyslite si, že som prišiel zrušiť to, čo bolo prikázané alebo predpovedané v starom zákone. Naopak, neprišiel som to zrušiť, ale naplniť. Matúšovo evanjelium je plné mesiašskych výrazov – napr. Syn Davidov sa používa v celom evanjeliu. A starozákonných odkazov má 53. citátov a 76. ďalších odvolávok. Toto evanjelium nie je napísané ako chronologický záznam, jeho zmyslom je podať jasný dôkaz, že Pán Ježiš je Mesiáš, Spasiteľ. Milí bratia a sestry to, že aj dnes ste prišli do kostola svedčí o tom, že ste pochopili, čo sa stalo dnes v najväčší deň ľudstva. Nie je to tak jednoduché ako by sme si mohli myslieť. Lebo návštevou v kostole ako ja tak aj vy nič nedokazujeme. O Matúšovi sme sa dozvedeli čo robil, ale otázka je čo robíš ty brat a sestra. Matúš nám podáva svedectvo o utrpení záchrancu našich duší Pánu Ježišovi. Tak aj vy dnes podávate svedectvo o tom ako ste pochopili utrpenie Pána Ježiša Krista. Čo hovoríte vy o Pánu Ježišovi? Preto aj dnes náš prečítaný oddiel nám dáva otázku:

Rozumieme čo pre nás znamená utrpenie Pána Ježiša Krista ?

Pri pohľade na čas keď bol Pán Ježiš na zemi to znamenalo takto. Pán Ježiš bol Mesiaš, od ktorého židia čakali, že ich vyslobodí spod nadvlády rímskych utláčateľov. A tragické na tom je to, že keď prišiel Pán Ježiš nepoznali ho, pretože jeho kráľovstvo nebolo také, aké očakávali.
Tu si položme všetci otázku: Drahý bratia, sestry viete dnes povedať ako ste vy pochopil Pána Ježiša vo svojom živote? Nie je to otázka rozumu , ale viery v Spasiteľa Pána Ježiša.

V našom texte je Pán Ježiš pred židovským najväčším súdom. Židovský najväčší súd, zvaný aj synedrium bol najväčším politickým orgánom židovského náboženstva. Hoci Rimania mali Izraelskú nadvládu pod kontrolou, dali ľudu právomoc viesť náboženské a niektoré občianske debaty, takže syndrium vykonávalo čiastočne rozhodnutia týkajúce sa bežného života. Rozsudok smrti však museli potvrdiť v Ríme.

Dnes máme vládu ľudu – Demokraciu, ako ľud ktorý tvoríme pozeráme na Pána Ježiša ? Ako je to možné, že dovolíme aby sa hovorili klamstvá polo pravdy o Pánu Ježišovi Kristovi.

Mám na mysli, ako reagujeme keď bol nedávno v televízii film Davinčiho kód, ktorý spochybňuje Pána Ježiša Krista, alebo v pravidelne cez sviatky dávajú film o Ježišovi Kristovi ktorý nie je podľa Božieho slova a je klamstvom lebo sú v ňom len polopravdy.

Ako to je s nami, s nami bratia, sestry? Náš text hovorí o otázke, ktorá je priama a zreteľná: Na to povstal najvyšší kňaz a povedal mu: Či nič neodpovedáš, čo títo svedčia proti tebe? Ale Ježiš mlčal. A najvyšší kňaz odpovedal a riekol mu: Prísahou na živého Boha ťa zaväzujem, aby si nám povedal, či si ty Kristus, ten Syn Boží.

Bratia, sestry tak sa pýtajú Pána Ježiša, rad by som sa Vás opýtal: Máte aj vy otázku na Pána Ježiša? Ja mám bratia a sestry a ta otázka je prečo mi dnes tiež nevoláme k Pánu Bohu otázkou Bože ty vidíš a nič neodpovedáš, na tých čo svedčia proti Tebe a prekrúcajú to ze si ty ten Syn Boží.

Veľkňaz sa teda odhodlal k poslednej rozhodujúcej otázke. A aby si zároveň vynútil odpoveď, používa zaprisahávajúcu formulu. Prichádza rozhodujúci okamih. Z úst veľkňaza zaznieva otázka Si ty syn Boží? Ak sme sa naučili správne chápať toto súdne pojednávanie, prežívame ešte aj dnes to napätie, ktoré sa zmocňuje celého zhromaždenia. Čo povie?

Pokojne povie: A Ježiš mu riekol: Ty si povedal; len vám hovorím, že odteraz uvidíte Syna človeka sedieť po pravici Moci a prichádzať na nebeských oblakoch.

Vtedy roztrhol najvyšší kňaz svoje rúcho a povedal: Rúhal sa; čo ešte potrebujeme svedkov? Hľa, teraz ste počuli jeho rúhanie.

Pretože sa to zdá sudcom neuveriteľné, dodáva Pán Ježiš, že Boh slávne potvrdí a splní Jeho výpoveď o sebe samom, ďaleko prevýšiac všetko ľudské myslenie. Teraz sice stojí znevažený pred nimi ako porazený, pošliapaný, spútaný. Odteraz sa však nachádza na ceste späť k Otcovi, kde bude sedieť na pravici Božej, aby sa raz s veľkou mocou a slávou vrátil ako sudca sveta. Vtedy si najvyšší kňaz roztrhol rúcho. Také rúhanie sa Bohu, ktoré si musel vypočuť na vlastné uši, ho zdesilo. Toto rúhanie ním hlboko otriaslo. Na znak zdesenia, že to musel musel vypočuť, a tým sa previnil, roztrhol si rúcho.
Ako znie rozsudok za rúhanie sa Bohu? Odpoveď nemôže byť iná, ako: Hoden je smrti!

Spor o osobu Pána Ježiša Krista existuje dodnes. Prešlo viac, ako päťdesiat generácii, odkedy tam Pán Ježiš Kristus prísažne potrvdil svoje Božie synovstvo. V každej generácii bola nastolená táto otázka. Bolo obdobie keď bola nastolená táto otázka. Keď sa riešilo či člověk Pán Ježiš bol rovný alebo pododný Bohu (homoiusius alebo homousius).

Viedol sa boj za ňu i proti nej a takto zostane až do konca, kým svojím slávnym druhým príchodom navždy tento spor neskončí.

Spor o osobe Pána Ježiša Krista existujú dodnes. Táto otázka: BUĎ – ALEBO vystupuje ostro a tvrdo ešte aj dnes. Buď svedčil Pán Ježiš o pravde a je Božim synom, vstal z mrtvych, sedí ako kráľ svojho kráľovstva po pravici Božej, vráti sa ako sudca sveta.

Alebo prisahal falošne a kresťanstvo by potom bolo najveľkolepejším svetovým podvodom, kresťania „najúbohejší spomedzi ľudí“. Niečo medzi tým, viera, ktorá nevyvodzuje tento logický dôsledok, ale che sprostredkovať medzi týmito dvoma extrémami je absurdnosťou a už vo svojej podstate neprávdou.

Po vynesení rozsudku nechali svojej nenávisti voľný priebeh. Slušnosť dokonca i pred odsúdeným a ešte viac úcta pred vznešenosťou práva si vyžaduje, aby bol odsúdeny chránený před akýmkoľvek zlým zaobchádzaním, aby sa na ňom uplatnilo jediné právo. Takéto pocity však Ježišovi nepriatelia nepoznajú. Nevedia sa nabažiť osobného zosmiešťňovania a znevažovania. Podľa doslovného prekladu Matúša by bolo treba všetok tento výsmech a zlé zaobchádzanie pripísať iba členom rady. Nevedia už ovládať svoju zlosť a zabávajú sa – zabúdajú na svoju sudcovskú dôstojnosť. – tým, že pľujú bijú a Ho. Druhé grécke slovo by sme mohli preložiť aj ako „biť palicou“ v profánnej literatúre to ma iba tento vyznam.

Na tomto mieste bude správny význam „pohávkovať“ ktorý ma toto slovo na všetkých ostatných miestach NZ a tiež sa lepšie hodí do celkových súvisloti tejto scény. Zrejme sa s Pánom Ježišom hrali chlapčensku hru, o ktorej hovorí grécky spisovateľ Pollux toto: Jeden mu zakrýva oči, ostatný ho pohlavkujú. Potom musí hádať, kto ho udrel, alebo ktorou rukou ho udrel. Pretože Pán Ježiš musí bez odporu dopustiť na sebea ich týranie, je im jednoznačne jasné, že Jeho mienka o tom, že je Božim synom, je lož.

Najvyšší kňaz obvinil Pána Ježiša z rúhania, že sa robil Bohom. U židov to bolo veľkým hriechom, ktorý trestali smrťou. Naboženský predstavitelia odmietli dokonca aj uvažovať o tom, že slová Pána Ježiša sú pravdou. Rozhodli sa proti Pánu Ježišovi a tým spečatili svoj vlastný osud pre tak jako jeho. Podobne ako členovia židovského súdu mi sa musíme rozhodnúť či budeme slová Pána Ježiša považovať za rúhanie alebo pravdu. Drahí bratia a sestry dôsledky vášho dnešného rozhodnutia siahajú do večnosti.

O apoštolovi Matúšovi sa dozvedáme v novozákonných spisoch iba veľmi málo. V celom novom zákone sa spomína iba päť krát. V prvom evanjeliu o ňom čítame v 9. kapitole v 9. verši . Keď odtiaľ Ježiš odišiel videl na mitníci sedieť človeka menom Matuš a povedal mu: Poď za mnou! On vstal a išiel za ním. Čo urobíš keď dnes si počul o Pánu Ježišovi? Prosím urob to čo urobil Matúš – nasledoval Pána Ježiša. Amen