V roku, keď zomrel kráľ Uzijá, videl som Pána sedieť na vysokom a vyvýšenom tróne a okraje Jeho rúcha naplňovali chrám. Serafi stáli nad Ním, každý mal po šesť krídel. Dvoma si zakrýval tvár, dvoma si zakrýval nohy a dvoma lietal. Jeden takto privolával druhému: Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je všetka zem Jeho slávy. Vtom sa zachveli základy verají v prahoch pre hlas volajúceho a dom sa naplnil dymom. Vtedy som povedal: Beda mi, som stratený, lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, pretože Kráľa, Hospodina mocností, videli moje oči. Potom priletel ku mne jeden zo serafov a v ruke mal žeravý uhlík, ktorý vzal kliešťami z oltára, dotkol sa mi úst a riekol: Ajhľa, tento sa dotkol tvojich perí a zmizla tvoja vina, tvoj hriech je odpustený. A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa! A On riekol: Choď a hovor tomuto ľudu: Počúvajte len, počúvajte, ale nerozumejte, hľaďte len, hľaďte, ale nechápte! Zatvrď srdce tohto ľudu a jeho uši zapchaj a jeho oči zastri, aby svojimi očami nevidel a ušami nepočul, aby jeho srdce nechápalo, a tak, aby sa neobrátil a neuzdravil. Nato som povedal: Až dokedy, Pane? I odvetil: Pokiaľ nespustnú mestá bez obyvateľov a domy bez ľudí, kým roľa nespustne na púšť. Hospodin ďaleko odvedie ľudí a mnoho bude opustených miest v krajine. A ak ostane v nej ešte desatina, i tá bude znova na spálenie ako cér a dub, z ktorých po zvalení ostane peň. Sväté semeno je jej peň.(Izaiáš 6, 1 – 13)

A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Nato som povedal: Tu som ja, pošli mňa! (Iz 6, 8)

Milé sestry a bratia v Pánu,

Text šiestej kapitoly Izaiášovho proroctva, nám opisuje výzvu, resp. povolanie, ktoré počul od Hospodina prorok Izaiáš na začiatku svojej prorockej služby. Skôr než sa dostaneme k jadru textu, povedzme si krátko, kto to bol Izaiáš, v akej dobe a za akých okolností žil.

Izaiáš sa narodil v dobe blahobytu. Vládol vtedy Júdsky kráľ Uzia, nazývaný aj ako Azariáš. O tomto kráľovi vieme, že robil čo je správne v očiach Hospodinových a ochotne hľadal Boha. Dokiaľ hľadal Hospodina, Boh mu prial úspech (2 Kron 26: 4 – 5). Neskôr je napísané, že keď zmocnel, spyšnelo mu srdce k záhube (2 Kron 26: 16). Hospodin ho ranil malomocenstvom, lebo sa previnil voči Hospodinovi. Ignoroval kňazov a Božie ustanovenia o chráme. Potom býval v osobitnom dome až do svojej smrti. Keď už bol Uzia chorý na malomocenstvo, vlády sa ujal jeho syn Jótam (2 Kron 26: 21). Podľa biblických správ, po smrti kráľa Uziu, prichádza po pokojnom období jeho vlády kríza. Izraelský a sýrsky králi prichádzajú bojovať proti Jeruzalemu (Iz 7:1).

Napriek tomu, že v krajine bol blahobyt, ľud žil v hriechu:

• V Izaiášovi čítame o sociálnom a mravnom úpadku – útlaku vdov a sirôt (Iz 1:16 –17, Iz 3:11-15, Iz 5).
• Ľudia sú voči Hospodinovi nevďační (Iz 1:3 „Vôl pozná svojho gazdu i osol jasle svojho pána, Izrael nepozná, môj ľud nechce chápať.“).
• Nepochopili Hospodina, že nechce obete, ale spravodlivosť (Iz 1:10 -17).
• Praktizovali modlárstvo (Iz 2:8).

Na základe toho môžeme tušiť, že sa niečo stane. Niekde sa to všetko nahromadené zlo zatvrdených ľudských sŕdc a nedôvery v Hospodina neskôr prejaví.

Práve v čase smrti kráľa Uziu prežíva Izaiáš videnie. Nevieme presne kde to bolo, niektorí vykladači predpokladajú, že sa to podľa opisu mohlo udiať v Chráme Hospodinovom. Prorok Izaiáš vidí Hospodina, Pána, sedieť na vysokom a vyvýšenom tróne, okraje Jeho rúcha naplňovali chrám. Okolo stáli anjeli Serafovia so šiestimi krídlami. Zakrývali si tvár, nohy a lietali. Chválili Hospodina: Svätý, svätý, svätý je Hospodin mocností, plná je všetka zem Jeho slávy.

To čo spievali Anjeli svätý, svätý, svätý – môže vyjadrovať aj Božiu trojjedinosť, plnosť svätosti. Božia svätosť v celom svojom rozsahu je centrom tohto videnia. Všetko, čo Pán Boh stvoril vo všetkej svojej kráse, nás má viesť k oslave Boha. Anjelská oslava demonštruje zároveň Božiu silu – základy dvier sa chvejú a dom sa napĺňa dymom. Izaiáš si uvedomuje, že je hriešny, nehodný a úbohý pred Hospodinom. „Beda mi som stratený, lebo som mužom nečistých perí a bývam uprostred ľudu nečistých perí, pretože Kráľa Hospodina mocností, videli moje oči.“ Izaiáš vie, že hriešny človek nemôže prežiť pred tvárou Hospodina, a je tým hlboko znepokojený. „Som mužom nečistých perí!“ „Žijem uprostred ľudu nečistých perí!“ Pery sú pre nás zaujímavým obrazom: Napríklad, Jakub nás vo svojom liste poúča: „Veď sa mi všetci v mnohom prehrešujeme. Ak sa niekto neprehrešuje v reči, je dokonalým mužom, schopným držať si na uzde aj celé telo“ (Jakub 3:2). Pery, ústa majú v biblickom chápaní priamy vzťah zo srdcom. Pán Ježiš hovorí: „Dobrý človek vynáša dobré z dobrého pokladu svojho srdca a zlý človek vynáša zlé zo zlého. Lebo z plnosti srdca hovoria jeho ústa“ (Luk 6:45). Izaiáš dobre vníma, že srdcia Júdejcov a Izraela sú skazené, ich viera je povrchná. Tiež si uvedomuje, že on sám patrí medzi nich, teda je rovnaký ako oni. To ho privádza k pokore pred Bohom a uvedomuje si svoju totálnu biedu a bezmocnosť. Vo svojich očiach je rovno odsúdený. Pri pohľade na Božiu slávu spoznáva svoju biedu. Jeho hriech mu nedovoľoval sa zapojiť ku anjelskej oslave. Kým anjeli prednášajú svoj chválospev, on vyznáva svoju vinu, činí pokánie a očakáva smrť.

Vtedy prichádza anjel, do kliešťov berie žeraví uhlík (či rozpálený kameň) a dotýka sa prorokových úst. Prorok počuje správu o odpustení hriechov, o zmiznutí jeho viny. Toto všetko sa deje v skrytosti pred Izaiášom a Hospodinom.

Toto všetko sa dialo pred tým, než prorok začul Božie povolanie. Čo pre nás z toho vyplýva pre naše osobné povolanie, aké ponaučenie či aplikácia:

• Prv než sa chceš stať Božím služobníkom, kresťanom, prv než chceš niečo robiť pre Božie kráľovstvo, musíš sa poznať. Izaiáš spoznal, že je hriešny a nehodný pred Bohom.
• Navonok môžeme vyzerať pekne. Môžeme byť úspešní, uznávaní, možno aj zo zámožného rodu ako Izaiáš (podľa legendy). Napriek tomu sa nemôžeme idealizovať. Možno máme životné skúsenosti, prečítali sme veľa kníh o Bohu, napísali sme mnoho dobrých kázní či článkov, pripravili veľa dobrých stretnutí mládeže, naučili sme svoje deti o Bohu, vyrozprávali sme mnoho biblických príbehov. Aj Izaiáš určite vo svojom živote urobil veľa dobrých vecí, veril aj v Pána Boha. No spoznal, že v skutočnosti pred Bohom nemáme nič, čo by nám malo zabezpečovať naše uznanie. Som biedny úbohý… Ako vysoko vyletíš, z takej výšky padneš a rovnako sa aj udrieš…(hovorí príslovie)
• Ak nie som zo seba nešťastný pred Bohom – nepoznám sa. Pred Bohom sme všetci hriešni, toto je pravda o nás. Izaiáš túto základnú pravdu nielen spoznal, ale aj vyznal a stotožnil sa s ňou. On to neprijal iba ako fakt o sebe, áno je to tak, čo už mám robiť? Prvé s čím sa musíme vyrovnať, sú naše hriechy.
• Izaiáš prijíma odpustenie. Boh svoju moc prejavuje tak isto v tom, že odpúšťa naše hriechy a zmiluje sa. Tak ako ľudskí králi majú moc sa zmilovať a udeliť amnestiu, aj Pán, Kráľ kráľov má moc aj právo prejaviť svoju milosť. Boh sa zmiloval nad prorokom a očistil ho. To čo Izaiáš prežil, jeho výrok: „som stratený“, niektorí teológovia nazývajú aj starozmluvným znovuzrodením. Zúfalosť zo seba pred Bohom, je požehnaná zúfalosť. „Biedny ja človek! Kto ma vytrhne z toho tela smrti? Vďaka za to Bohu skrze Ježiša Krista, nášho Pána.“ Píše apoštol Pavol (Rim 7:24 – 25a).
• Toto všetko sa deje v skrytosti. To, kým v skutočnosti sme sa prakticky prejavuje iba vtedy, ak nás nikto nevidí. Náš život má byť založený na tom, čo nevidieť navonok. Na tom, čo je iba medzi nami a naším Bohom. Pravé náboženstvo je tam, kde som iba ja a Boh. Čo naozaj milujeme ak nás nikto nevidí? Čo robíme keď sme sami, čomu sa venujeme? Čítame si písmo, aby sme viac poznali Boha? Alebo sa necháme unášať napr. virtuálnym svetom počítačových hier? Čo napĺňa náš čas, keď máme voľno? Informačné a zábavné kanály televíznych staníc, naše záľuby a pod? Nechcem tým povedať, že nemáme mať záľuby. Chcem poukázať na to, komu máme v prvom rade venovať a odovzdávať naše srdce, s ním aj našu myseľ, lebo potom také budú aj naše slová a skutky, ovocie našej viery a náplň nášho času prežitého v tejto časnosti.
• Dôležité na tom všetkom je, aby sme sa poddali Bohu. V praktickom živote to znamená, aby sme sa nedali poškvrniť tým čo je vo svete bežné, čo je v móde, aký je trend pre získavanie dočasných hodnôt. Nesprávajme sa podľa toho, čo robia všetci. Odpisuješ, klameš učiteľa že si sa učil, že niečo vieš a v skutočnosti nevieš? Uplácaš a prispôsobuješ sa okolnostiam, aby si mal postavenie a kariéru? Toto snaženie samo o sebe časom prináša svoje zlé dôsledky bez toho, aby musel zasiahnuť Boh. My sa potrebujeme zaľúbiť do Božej spravodlivosti, do Božej svätosti a slávy, a odovzdať sa mu vo viere, že On to zlé v nás má moc meniť. On má moc skrze nás konať – aby sme žili spravodlivosti a žili spravodlivo pred ľuďmi a Bohom. Toto nie je naša zásluha, ale Božia milosť. Neznehodnoťme ten dar, ktorý nám Boh dáva, odpustenie hriechov.

Bez toho čo sme si doteraz vysvetlili by sme sa nemohli dostať k tejto, základnej časti nášho zamyslenia: „A počul som hovoriť hlas Pánov: Koho pošlem a kto nám pôjde? Na to som povedal: Tu som ja, pošli mňa!“

Po tomto vnútornom obrátení, to znamená, zmene pohľadu na seba, zmene myslenia, poznaní Hospodinovej svätosti a spravodlivosti, je schopný Izaiáš počuť hlas Pánov. Počuje Božie oslovenie a je pripravený postaviť sa do Božej služby. Hospodin poznal nové prorokovo srdce, že je ochotné sa dať viesť Hospodinom a dáva mu príležitosť, aby sa sám prihlásil do Božej služby. Nato aby sme sa mohli postaviť do tejto služby a vyrieknuť pred Bohom: Tu som ja, pošli mňa! Potrebujeme počuť naozajstný Boží hlas. A ten sa k nám nedostane bez toho, aby sme skrze Božie slovo a Božie zjavenie v ňom nespoznali svoju biedu a potrebu vysporiadania sa zo svojou minulosťou a svojimi hriechmi. Táto úroveň uvedomenia si svojej biedy, je „odrazovým mostíkom“ pre službu Hospodinovi. Nebudeme schopní poznať Božiu milosť, ak nebudeme poznať svoju biedu.

Pohotovosť akou Izaiáš odpovedá, nasvedčuje tomu, že prežil niečo naozaj veľké. Uvedomil si, že práve prijal nový život z Božích rúk ako dar. Božie „koho pošlem?“ zrazu znamenalo chopiť sa novej šance. V tejto výzve môžeme vidieť, že Boh hľadá služobníkov a nie je ich veľa. Izaiáš mohol spoznať, že aj pre Boha to má veľký význam, ak niekto príjme Jeho povolanie. Navyše Izaiáš pochopil, že toto si nemôže nechať iba pre seba. Pán Boh podáva svoju výzvu záhadne v množnom čísle: „Kto nám pôjde?“ Zahrnul do tejto výzvy celé nebeské kráľovstvo? Je za tým Božia trojjedinosť? V každom prípade, služba na „Božej vinici“ nie je iba o službe medzi nami a naším Bohom. Svojou službou má Izaiáš zasiahnuť celý národ. Aj naša služba sa má dotýkať každého. Bohu slúžime aj tým, že si slúžime navzájom ako Božie deti. Boh nás nevyzýva pre službu iba kvôli službe ako takej. Boh sa chce skrze našu službu dotýkať aj tých, ktorí žijú v našom okolí.

Tu som ja, až teraz sa Izaiáš pozná. Pozná svoj hriech aj Božie odpustenie. Videl Božiu slávu, moc aj spravodlivosť, prežil Božiu milosť, počuje Boží hlas a nasleduje ho. Toto slovo je výzvou pre každého z nás. Toto slovo je výzvou, byť Božím dieťaťom, Božím služobníkom na každom mieste v našej spoločnosti kde sa nachádzame. Ako žiaci, či študenti v škole, ako pracujúci aj ako nezamestnaní, ako deti a tiež ako rodičia, susedia na dedine či v meste, aj ako dôchodcovia, starí rodičia. Izaiáš nehovoril iba o duchovných veciach. Izaiáš zvestoval praktické posolstvo, ktoré hovoril rovnako k politikom, čiže kráľom a vysokým úradníkom. Pán Boh sa prostredníctvom svojich služobníkov dotýka každej oblasti spoločnosti.

Nie je to jednoduchá úloha do ktorej Boh Izaiáša povoláva. Zvestovať nepríjemnú pravdu o tom čo sa má diať (Iz 6:9-13). Ich krajinu napadnú vojska a bude zničená. Ale Izaiášovo posolstvo napriek tomu prináša aj nádej. Tak ako každému Boh vyhlasuje svoj spravodlivý súd, tak chce všetkým zvestovať svoj plán spásy a záchrany. Či sú to ľudia bez domova, zúfalí beznádejní, chorí, sklamaní zo seba či z iných, vdovy a siroty, či sú to naopak bohatí, sebaistí … tí všetci očakávajú nádej. Boh skrze svojich služobníkov chce zvestovať svoju moc, spravodlivosť, súd, ale aj odpustenie hriechov, nádej večného života, trvalé hodnoty – ktoré „neničí hrdza ani moľ“.

Boh nás neoslobodzuje od ťažkostí v živote. Boh neoslobodzuje od ťažkostí a súdu ani svojich služobníkov, Boh nás chce v prvom rade oslobodiť od nášho hriechu. To čo má Izaiáš zvestovať sa nepočúva ľahko. Iz 6:9 „Choď a hovor tomuto ľudu: Počúvajte len počúvajte ale nerozumejte, hľaďte len hľaďte, ale nechápte! Zatvrď srdce tohto ľudu a jeho uši zapchaj a jeho oči zastri, aby svojimi očami nevidel a ušami nepočul, aby jeho srdce nechápalo a tak sa neobrátil a neuzdravil“. Pán Ježiš tento výrok citoval viac krát. Raz hovoril toto: „Vám je dané tajomstvo kráľovstva Božieho, ale tamtým, ktorí sú vonku, podáva sa všetko v podobenstvách, aby očami hľadeli, ale nevideli, a ušami počuli, ale nerozumeli, aby sa snáď neobrátili a nebolo im odpustené.“(Mk 4:12) Čo to znamená? Že Pán Boh nechce aby všetci pochopili a prijali jeho evanjelium? Nie, on nám chce povedať, že darmo nám je počúvať podobenstvá, vidieť zázraky a divy, počúvať dobré kázne, čítať hlboké biblické komentáre, ak si neotvoríme pred Bohom a jeho slovom svoje srdcia. Človek sa bude zodpovedať za to, čo urobil s Božím slovom (Ján 12:48). Nikto z nás nebude mať výhovorky, že nebol upozornený.

Je dobré si všimnúť, že Izaiáš sa nepostavil pred svoj ľud ako niekto, kto je už „za vodou“… a na ostatných mu nezáleží. V tom posolstve, ktoré od Boha dostáva s Bohom ďalej komunikuje: „Až dokedy, Pane?“ „Až dokedy mám podávať túto zvesť ?“… Je zrejmé, že zápasí za ľud. Bolo to pre neho ťažké si uvedomiť, že niet pomoci. Hospodinov výrok platí. Ale v pokore prijíma to, načo ho Boh posiela, zvestovať Hospodinov zámer s neverným ľudom: „Pokiaľ nespustnú mestá bez obyvateľov, a domy bez ľudí, kým roľa nespustne na púšť.“ Boží súd začne od domu Božieho. Súd (z gréčtiny: krísis ) niekedy v podobe krízy, prichádza preto, aby ľudia hľadali východisko. Aby spoznali pravdu o dôsledku svojich skutkov. Keď príde kríza, začneme hľadať východisko a Boh nám ponúka svoje riešenie.

V tomto posolstve sa prejavuje Božia spravodlivosť, tu nejde o lacnú milosť. Ale predsa, milosť a nádej sú v tomto proroctve obsiahnuté. Tak ako Boh nám odhaľuje pravdu o nás, máme zvestovať aj pravdu o Bohu. Uchýliť sa v našej zvesti iba k tomu, že Boh je milostivý a ľútostiví, nie je celá pravda o Bohu. Boh je Pán ktorému patrí celá zem. Boh je ten, ktorý vyriekne posledný rozsudok, posledné slovo pri každom človeku. Boh je ten, ktorému patrí úcta. Boh je ten, ktorému patrí naša pozornosť. Celá pravda o Bohu má byť obsahom nášho života a zároveň svedectva, pre ktoré nás Boh povoláva.
Posledné Božie slová v zvesti Iz 6 nie sú o smrti, ale o živote. Po zrezaní stromu ostane iba peň. Ale ten peň bude svätým semenom (Iz 6:13). Ten peň, bude oddelený pre Božiu slávu. Ten peň znova vyraší svoje konáre. Aj keď bude tých čo ostanú málo, predsa budú Božím ľudom. Aj keď je povolaných málo, predsa sú Božími služobníkmi. Žiadna pohroma, nemôže privodiť zánik Božieho ľudu. Žiadna pohroma nemôže prekaziť Božie plány s Jeho služobníkmi. Božie dielo nemôže byť zničené ani nepriateľom, ani neverou ľudí. Čokoľvek sa nám postaví do našej cesty v službe Bohu, má Boh pod kontrolou. Izaiáš dobrovoľne vstúpil do Božej služby a zodpovedne zvestoval ľudu Božie zámery. Tak ako je Boh v Izaiášovom videní oslavovaný anjelmi, to očakáva aj od svojich detí.

Čo teda pre nás toto posolstvo znamená v praktickom živote? Čo sa môžeme naučiť od Izaiáša? Izaiáš bol niekto, kto v čase nastávajúcej krízy išiel pred Hospodina. Čokoľvek by sa dnes u nás v našej spoločnosti, našej rodine, škole či v práci dialo, akákoľvek zmena či kríza, všetko je pod Božou kontrolou. Boh vie čo sa deje, je Pánom situácie. Preto prvé čo sa od nás očakáva je, aby sme išli pred Boha a hľadali Jeho slávu. Stále potrebujeme prijímať Božie odpustenie, aby sme boli spôsobilí prijímať Božie myšlienky, názory, pravidlá a boli mu poslušní. Božie slovo je to, čo nás buduje k dokonalosti. Prichádzať k Božiemu slovu, znamená postaviť sa z oči voči povolaniu do Božej služby. A preto aj „dnes, ak počujeme Jeho hlas nezatvrdzujme si srdcia“. (Žid 3:7b-8a) Preto dobrovoľne sa rozhodni, čo aj ty urobíš s Božou výzvou: Koho pošlem, kto nám pôjde?

Amen