Poriadok Kresťanskej Reformovanej Cirkvi v Severnej Amerike uvádza v článku 81: „Členovia, ktorí zhrešili v živote alebo v učení majú byť verne napomínaní presbytériom a pokiaľ zotrvajú vo svojom hriechu, majú byť vylúčení z členstva v cirkvi Kristovej.“
Pred týmto a za týmto článkom v poriadku je viacero inštrukcií, ktoré sa týkajú „Napomínanie a disciplína členov“.
Rozmýšľal som o disciplíne vo všeobecnosti a podľa mojich skúseností, disciplína doma sa zmenila z generácie na generáciu. Som farár na dôchodku, takže keď hovorím o svojich detských skúsenostiach v súvislosti s disciplínou, spomínam na niečo, čo sa stalo desaťročia dozadu. Môj otec sa držal starého porekadla „Kto prút šanuje, dieťa rozmazľuje“. Veľmi nerozmaznával žiadne zo svojich šiestich detí. V skutočnosti, v škole neváhali použiť rovnakú metódu výchovy. Bol som otcom jedného dieťaťa a ak som niekedy použil prút, tak to bolo veľmi zriedkavo, ak vôbec. Zvýšil som svoj hlas viac ako raz, aby som niečo zdôraznil. Sledujem rodičov, ktorí sú teraz vo veku mojej dcéry, ako riešia neposlušnosť a všimol som si, že skôr diskutujú so svojim dieťaťom, ako by použili „prút“, alebo dokonca zvýšili hlas.