Jedna udalosť bola veľmi spomínaná v americkej tlači, ktorá na mňa ako otca hlboko zapôsobila.
Otec zobral svojho malého synčeka na prechádzku do poľa jedného nedeľného dňa a keďže to bol horúci deň, ľahol si do tieňa pod krásny strom. Chlapček behal okolo zbierajúc divé kvety a malú trávičku, vracajúc sa k otcovi volajúc: „Pekné! Pekné!“
Nakoniec jeho otec zaspal a zatiaľčo spal, chlapec sa zatúlal preč. Keď sa zobudil, jeho prvou myšlienkou bolo: „Kde je moje dieťa?“