Pravidlo, ktoré mám už po dlhé roky bolo, že som jednal s Ježišom Kristom ako s osobným priateľom. Nie je to žiadne vierovyznanie, sotva nejaké učenie, ale je to Kristus sám, ktorého máme. V momente, keď prijímame Krista, mali by sme Ho prijať ako priateľa.

Keď odchádzam preč z domu, kývem mojej žene a deťom na rozlúčku, lúčim sa s priateľmi a známymi – avšak nikdy som ešte nepočul o úbohom odpadlíkovi, že by padol na kolená a hovoril:
„Bol som blízko pri Tebe 10 rokov. Tvoje služby sa stali nudné a monotónne. Prišiel som sa s tebou rozlúčiť. Zbohom, Pán Ježiš Kristus!“

Nepočul som ešte o nikom, kto by to urobil. Poviem vám, ako odchádzajú – jednoducho utečú preč.

Z Moody’s Stories – Incidents and Illustrations,
preložil Pavol Gurbaľ