Jeden môj priateľ šiel pred vojnou učiť do Natchez. On a jeden jeho priateľ si vyšli na koňoch na prechádzku v jednu nedeľu. Videli prichádzať starého otroka, a tak si mysleli, že si z neho trošku vystrelia. Práve prišli na miesto, kde sa cesta rozdvojovala a bola tam značka, ktorá označovala „Štyridsať míľ do Slobody.“

„Sambo, aký si starý?“
„Neviem, massa. Myslím, že som okolo osemdesiatky.“
„Vieš čítať?“
„Nie, pane, my nečítame v tomto kraji. Je to proti zákonu.“
„Vieš mi povedať, čo je na tej tabuli?“
„Áno, pane, hovorí, že štyridsať míľ do Slobody.“
„Dobre,“ povedal môj priateľ, „prečo nejdeš po tej ceste a nedôjdeš k svojej slobode? Píše sa tu, že len ‚štyridsať míľ do Slobody.‘ Prečo teda nejdeš tou cestou a nedôjdeš tam?“

Výzor starého muža sa zmenil a povedal: „To je len trik, mladý massa. Ak by to ale ukazovalo tamto hore, “ a zdvihol svoju trasúcu sa ruku smerom k nebu, „k slobode, ktorou nás Kristus robí slobodnými, to by nebol žiaden trik.“

Starý otrok, vo všetkej svojej nevzdelanosti, ešte aj vtedy zakúšal slobodu svojej duše, o ktorej títo mladí muži, so všetkým svojim vychváleným vzdelaním, nemali vtedy ani tušenia.

Z Moody’s Stories – Incidents and Illustrations,
preložil Pavol Gurbaľ
Obrázok sxc.hu