V nedeľu 11. septembra sme sa stretli v Sečovciach, aby sme boli účastní slávnostnej inštalácie Miroslava Kovaľa za farára cirkevného zboru Reformovanej cirkvi v Sečovciach.
Zišli sme sa v spoločenskej miestnosti ZUŠ , kde nás privítal kurátor a zástupcovia zboru. Kurátorovi zboru G. Hallérovi patrilo aj úvodné slovo k prítomným hosťom, ktoré bolo na základe textu z Písma Rímskym, z 10. kapitoly. Po žalme č. 134 a piesni 151. , sestra seniorka michalovského seniorátu prečítala lekciu, ktorá bola na základe slov zo 67. Žalmu, 2 až 8. verš. Úvodnou modlitbou potom otvorila slávnostnú chvíľu nedeľného dopoludnia.
Po hlavnej piesni patrilo slovo bratovi seniorovi Jurajovi Breckovi, aby tak previedol samotný akt inštalácie brata farára. Text jeho príhovoru znel zo slov z Písma, a to zo Skutkov Sv. apoštolov 11. kapitoly, 25 a 26 verš. Po tomto akte inštalácie prehovoril k prítomným farárom, k sestrám farárkam, hosťom i k členom zboru novoinštalovaný brat farár Miroslav Kovaľ, ktorý bol predtým riadnou cestou zvolený za farára sečovského zboru.
Nechýbali potom ani pozdravy prítomných hostí z radov farárov, a to brata zástupcu biskupa Jána Semjana, sestry seniorky Eriky Dékányovej, sestry farárky Marianny Slávikovej, brata farára Mareka Kačkoša a brata farára Mareka Semanku z ECAV Trebišov. Nakoniec odznel ešte pozdrav od kurátora zboru a poďakovanie presbytera zboru M. Virika.
Pánu Bohu patrí vďaka za tento požehnaný prežitý nedeľný deň a členom zboru za usporiadanie tohto zhromaždenia a za občerstvenie, na ktoré sme boli pozvaní.
STRUČNÁ HISTÓRIA ZBORU
Doba založenia Reformovaného zboru v Sečovciach sa nedá presne určiť, lebo počas reformácie boli zničené všetky zakladajúce listiny. No už v roku 1623 mal cirkevný zbor dvoch kazateľov. Bol vybudovaný kostol, ktorý bol počas protireformácie reformovaným kresťanom vyvlastnený, ako aj celý majetok cirkvi. Stavbu kostola potom začali veriaci v roku 1791, dokončili ho v roku 1804. Zažil dva požiare, no po nich veriaci kostol obnovili. Kostol slúžil veriacim až do roku 1944, keď bol počas ťažkých bojov v 2. sv. vojne úplne zničený. Na jeho mieste bol vybudovaný pamätník padlým sovietskym vojakom. Potom sa začali veriaci stretávať na fare, kde sa stretli na posledných bohoslužbách na Vianoce v roku1988. Nateraz sa veriaci schádzajú v obnovenej budove, ktorú prijali ako náhradný priestor. Tam sa vytvorila modlitebňa, byt pre farára a útulná kaviareň.
