Vtedy bude kráľovstvo nebeské podobné desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných. Tie pochabé si totiž vzali lampy, ale nevzali si olej, tie rozumné si však vzali s lampami aj olej v nádobách. Keď ženích meškal, zdriemli všetky a zaspali. O polnoci nastal krik: Ajhľa, ženích, vyjdite mu naproti! Vtedy prebudili sa všetky panny a pripravovali si lampy. Tu pochabé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú! Ale rozumné povedali: Aby potom nestačilo ani nám, ani vám? Choďte radšej k predavačom a kúpte si. Keď však odišli kupovať, prišiel ženích, pripravené vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Neskoršie prišli aj ostatné panny a hovorili: Pane, pane, otvor nám! Ale on odvetil: Veru vám hovorím, nepoznám vás! Preto bdejte, lebo nepoznáte dňa, ani hodiny, (kedy príde Syn človeka). (Matúš 25, 1 – 13)
Máte radi svadby? Ako dlho sa na nejakú svadbu pripravujete? Patríte medzi tých, ktorý sa od vzrušenia nevedia dočkať kedy celá táto slávnosť prebehne?
Ešte ako malé dieťa som sa tešila na každú svadbu, na ktorú sme boli s rodinou pozvaný. Predchádzali tomu aj náležíte prípravy: zabezpečenie nových pekných šiat, topánok, daru, pomáhanie pri pečení, upratovaní, zdobení kultúrneho domu, či kostola….
Svadby môžu byť vzrušujúce aj preto, že všade sú iné zvyky. Svadby tak môžu byť potom zaujímavé aj pre tých, ktorý sa neradi zúčastňujú takýchto svadobných hostín. V Grécku je napríklad obdarovaný každý nejakým maličkým darom, aj ten kto sa príde len pozrieť na svadbu a pritom s pozvanými hosťami nemá nič spoločné.
V Amerike si zase nacvičujú priebeh celého sobáša v kostole deň pred svadbou. Nacvičujú doslova všetko, ešte aj to akým tempom má nevesta kráčať k oltáru, aby to bolo v súlade s hudbou.
No asi nie nadarmo sa hovorí: „iný kraj, iný mrav.“
V prečítanom oddiele sme si čítali tiež o svadbe a prípravách na svadbu.
V židovskej kultúre boli ľudia zasnúbený už dlho pred vlastnou svadbou a tento vzťah bol rovnako záväzný, ako manželstvo.
V deň svadby prišiel ženích do domu nevesty, kde sa vykonal manželský obrad a po ňom sa ženích s nevestou a s veľkým sprievodom vrátili do svojho domu, kde oslava trvala aj celý týždeň.
Tak ako je u nás zvykom, ani na židovskej svadbe nesmeli chýbať družičky. S rozsvietenými lampami mali čakať na ženícha a sprevádzať ho, keď pôjde so svojimi mládencami do domu nevesty.
Spomínané družičky s prečítaného oddielu tiež čakali na sprievod a tešili sa na svadobnú hostinu. Keď, ale ženích v očakávanú hodinu neprišiel, piatim z nich došiel všetok olej v lampách. Keď odbehli si olej kúpiť a vrátili sa na hostinu, dnu sa už nedostali. Dvere boli zatvorené.
Bratia a sestry v Kristovi toto podobenstvo nie je len o tom, ako to na takých židovských svadbách niekedy prebiehalo, ale predovšetkým toto podobenstvo je obrazom celého našeho života. Toto podobenstvo nás upozorňuje nato, ako máme žiť, aby sme raz boli prijatý do večnosti.
Celý oddiel oslovuje kresťanov, ktorý uverili v Ježiša Krista a očakávajú na Jeho konečný príchod. Práve obraz ženícha a svadby je obrazom mesiášskej doby a čakajúcej cirkvi.
Toto očakávanie spočíva v našej pripravenosti, aby sme nakoniec neboli zaskočený Kristovým náhlym príchodom vo chvíli, keď sme s ním zatiaľ nepočítali, alebo preto, že naše čakanie bude dlhšie, ako sme predpokladali dôsledkom čoho naša bdelosť ochabne a sily sa vyčerpajú.
To, že ženích neprichádzal naznačuje, že doba čakania môže byť dlhá. A ak čakanie trvá dlho, vtedy sa ľahko stáva, že nadšenie ochladne, nádej sa vytratí a človek čakať prestane.
V piatom verši čítame, že všetky družičky zaspali. Spánok býva obrazom pre nedostatočné očakávanie a nepripravenosť, ale v tomto príbehu nie je až také podstatné, že všetky zaspali. Rozdiel medzi rozumnosťou a pochabosťou, ako boli nazvané družičky, nie je v tom, že niektoré zaspali a iné bdeli. Zaspali všetky. Rozdiel bol len v tom, ako boli vybavené, pripravené na dlhé čakanie.
Päť z nich si vzalo aj náhradný olej v nádobách a zvyšných päť si nevzalo.
Každý musí byť pripravený sám osobne. Nikto iný nemôže vziať nezodpovednosť druhého na seba. Aj v tomto tento príbeh má byť pre nás povzbudením k našej vytrvalosti k dlhému očakávaniu .
Máme sa pripravovať na návrat nášho nebeského Otca. Táto príprava samozrejme nespočíva v tom, aby sme vždy stáli v pozore a v napätí. Ale táto príprava spočíva v spôsobe nášho pozemského života. Ide tu predovšetkým o náš duchovný život, ktorý má byť budovaný predovšetkým na osobnom vzťahu s Bohom.
Tento príbeh nám chce ďalej zdôrazniť to, že za osobný vzťah s Bohom nesie zodpovednosť každý sám za seba. Pretože duchovnú pripravenosť si nie je možné kúpiť v poslednej chvíli, alebo si ju vypožičať, ako to chceli spraviť aj pochabé družičky. Znovu si pripomeňme, že tá je vybudovaná osobným vzťahom s Bohom.
A v čom všetko tá pripravenosť spočíva?
Keby sme si prečítali celý oddiel 25 kapitoly ev. Matúšovho, dozvedeli by sme sa z ďalších dvoch podobenstiev niečo o pripravenosti v rôznych sférach. Tak napr. z podobenstva o hrivnách, ktoré nasleduje po podobenstve o desiatich pannách sa môžeme učiť dobre hospodáriť s tým, čím nás Boh obdaroval. Príbeh o poslednom súde zdôrazňuje význam služby tým, ktorí potrebujú našu pomoc.
V evanjeliách nachádzame ešte veľa iných podobenstiev, ktoré sú nám príkladom k našej pripravenosti, no žiadne podobenstvo nám neopisuje pripravenosť na Kristov príchod v celej šírke, zato každé podobenstvo nám osvetľuje jednu časť zložitého obrazu.
Bratia a sestry družičky sa svojou nedbalosťou sami pripravili o radosť zo svadobnej hostiny. Keď sa vrátili dvere boli zatvorené. Márne už volali: „ Pane otvor nám!“ Ženích ich už do svadobného domu neprijal. Smutný koniec príbehu, – to márne klopanie na zatvorené dvere uprostred noci. Slová „Neznám vás“ – sú vyjadrením toho, aký jednoznačný a neodvolateľný bude Boží súd.
My všetci sa podobáme týmto družičkám. Sme pozvaný do Božieho kráľovstva, radujeme sa z toho, tešíme sa na to. Je však dôležité, aby sme sa podobali tým rozumným družičkám, aby sme boli pripravený na príchod nášho Pána, nech príde kedykoľvek, nečakane skoro, alebo až za dlhý čas. Pretože „ neznáte ani dňa ani hodinu, kedy príde Syn človeka.“ Nikto nepozná dobu druhého príchodu Pána, ani dobu svojej smrti, ktorá rovnako učiní koniec všetkým ďalším možnostiam.
Bratia a sestry v Pánovi! Tento adventný čas má byť tiež čakaním a prípravou na príchod Ježiša Krista jednak ako na toho, ktorý k nám prišiel v jasličkách, ale aj ako na Toho, ktorý k nám príde v moci a sláve.
Pripravené družičky očakávali ženícha s lampami a olejom. Tú istú výzbroj potrebujeme k našej príprave aj my. Pretože lampa predstavuje naše horiace srdce a olejom má byť naša viera, ktorá sa má stále obnovovať, za ktorú máme stále prosiť Boha. Od neho sa nám potom dostáva nová a svieža viera, z ktorej môžeme žiť v poslušnosti, a trpezlivom čakaní na tú nádhernú chvíľu, keď Pán príde. Potom budeme pripravený Ho privítať a vstúpiť s Ním do Jeho kráľovstva. Amen