Lekcia: 2 Mojž 7:14-25 a Zjav 16:1-7;
Text: 2 Mojž 7:20-23
Drahí bratia a sestry v našom Pánovi Ježišovi Kristovi!
Možno sa pýtate, či majú dnes egyptské rany nejaký význam? Aké posolstvo nám Písmo dáva, rozprávajúc tisíce rokov starý príbeh? Dôvod prečo sa pýtam tieto otázky, vychádza z nasledovného. Je pozoruhodné, že živý Pán Ježiš v Zjavení Jánovom upriamuje pozornosť na egyptské rany. Prečo? Pretože porovnáva egyptské rany zo súdmi, ktoré budú prevedené počas posledných dní tohto sveta. Dáva týmto ranám význam v Božom súde vo vzťahu k tomuto svetu tých čias. Svetu, ktorý prenasleduje a terorizuje cirkev a je opitý krvou Božích detí. Boh je plný lásky, ale nemýľme sa pri pohľade na Neho, nepovažujme Jeho milosť za slabosť. Boh totiž vyhlasuje aj vojny.
Počas stáročí mocné ríše bojovali s Bohom na život a na smrť. Dnes ráno v tejto kázni budeme hovoriť o zápase medzi bohmi Egypta a Bohom Hebrejov. O čo tu vlastne ide? O nič menej ako o slobodu pre Jeho ľud. Tomuto ľudu boli dané zasľúbenia a práva, právo na záchranu, právo byť slobodný. Boh stojí za svojim ľudom. Ide tu o Jeho česť. Je Všemohúci, alebo nie? Mnoho ľudí sa pyšne pýta: kto je Boh? Kto je Pán? Odpoveď je hrozivá a strašná: Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý som ťa vyviedol z Egypta, z biedy a otroctva, ktorý som ťa zachránil a oslobodil ťa. Uvalil som hrozné rany,súdy a katastrofy na tvojich nepriateľov.
A toto všetko viedlo ku slobode Jeho ľudu. To prináša radosť a sťastie. Preto je toto posolstvo aj dnes relevantné. Tvoje vyslobodenie ako dieťaťa Božieho, zo zovretia Satanovej vôle iba vtedy bude završené, keď posledné súdy opísané v 16. kapitole Zjavenia budú vykonané.
Preto očakávaj všetko Všemohúceho Pána. Poď a spievaj pieseň chvály vyznávajúc: “Áno, Pane, vševládny Bože, pravé a spravodlivé sú Tvoje súdy!” ( Zjav 16,7)
Téma: Hospodin poráža božstvo Nílu.
- Jeho právo víťazí.
- Jeho moc triumfuje.
- Jeho slovo prevláda.
I. Jeho právo víťazí
Uvedomujete si akou enormnou katastrafom s výraznym dosahom bola pre Egypt prvá rana? Viete si predstaviť obrovský význam Nílu pre Egypt? Čo táto rieka znamenala pre Egypt? Bola to božská rieka, rieka s vodou života, rieka považovaná za boha a uctievaná. V 2.Mojž 12:12 čítame, že v desiatich ranách budu súdy namierené priamo na bohov Egypta. Hospodin hovorí :Ja zničím všetkých egyptských bohov, pretože Ja som Hospodin, iba Ja jediný. Je to boj medzi Bohom Izraela a bohmi Egypta. Keď Hospodin začal, dal faraónovi posledné varovanie. Poslal Mojžiša a Árona a oni ukázali faraónovi neuveriteľný zápas hadov. Veľká palica/had Arona prehltla iné palice/hadov. Toto všetkým prítomným dávalo jasný odkaz : Hospodin je Boh. Ale faraón si to nevšímal, ostal tvrdohlavý, nepohlo to s ním. No a kvôli tomuto jeho postoju vypukla riadna vojna. Keď začala, bola to vojna s novými znameniami, s novým charakterom. Boli to katastrofy, rany, ktoré možno pomenovať aj ako súdy. Faraón nebol pripravený prepustiť Boží ľud a preto Hospodin zaútočil na faraóna. Je jasné odkiaľ rany prichádzajú. Prichádzajú po slovách Mojžiša a teda pochádzajú od Mojžišovho Boha.
Ale najprv si povedzme,ako sa dívali Egypťania na ich Níl? Prečo dali Nílu božské meno Hapi, najmä keď bol vyliaty? Prečo ho uctievali ako božstvo? Príčinou bolo to, že celý Egypt závisel na Níle. Záviseli od dobrej úrody, ktorá závisela od príchodu vysokej úrovne hladiny rieky. Rozlievanie Nílu zúrodňovalo pôdu. Väčšinu Egypta tvorila púšť – krajina mŕtvych ľudí. Preto bolo vylievanie Nílu jedinečným požehnaním. A kvôli tomuto javu bol Níl uctievaný ako zdroj života, ako prehistorické božstvo. Modly ( ľudmi urobení bohovia) a ľudia videli Níl ako svojho stvoriteľa a opatrovateľa. Obete sa neprinášali nejakému obrazu,soche božstva. Nie, obete sa priamo prinášali Nílu, samotnému božstvu. Obete sa hodili do vody, a živé bytosti boli zožrané nílskymi krokodílmi. V tej dobe v čase sucha, keď vysoká hladina rieky neprichádzala, dokonca panovník Egypta obetoval svoju vlastnú dcéru.
Níl bol uctievaný ako božstvo, zdroj života Egypta, bola to rieka života.
A teraz dáva Hospodin presné príkazy Mojžišovi a Áronovi. Hospodin riadi každý krok. Určil miesto a čas stretnutia s faraónom. Zajtra ráno, keď faraón pôjde k rieke. Nie kvôli tomu, aby mu Jeho služobníci pripravili kúpeľ, ale kvôli bohoslužbe uctievajúcej božstvo Nílu.
Hospodin dáva faraónovi ultimátum: Prepusť môj ľud, nech mi slúži na púšti. Hospodin dal faraónovi vedieť: Ja som Boh hebrejských otrokov, s touto palicou udriem na vody Nílu a premenia sa na krv. Hospodin útočí na na vodu – riadenie Egypta v jeho kľúčovom centre. Jeho najsilnejšie miesto je zároveň jeho najslabším bodom. Hospodin priložil nôž k hrdlu Egypta. Zasiahol Níl. Je to zásah Božej ruky. Rana, nešťastie – je to viac katastrofa. Každý bude vedieť: je to dielo Boha Hebrejov. Príčina, prečo Mojžiš predpovedal, čo sa má stať spočívala v tom, že by sa potom vynorilo množstvo vysvetlení, ktoré by sa snažili vyvrátiť tento zázrak. Mojžiš dal faráonovi ultimátum a Áron udrel na vody Nílu. A príkazom Božím sa tento hrozný zázrak naozaj udial – voda sa premenila na krv. Hrozná katastrofa pre Egypt. Mojžiš a Áron vykonali Boží verdikt nad Egyptom.
Prečo bol tento hrozný verdikt vynesený a vykonaný? Čo bola príčina? Nie je Hospodin vždy spravodlivý vo všetkých svojich skutkoch? Musí byť nejaká príčina. Odpoveď nájdeme v správaní faraóna a iba v tom. Hospodin poslal Mojžiša a Árona k faraónovi s odkazom: ” Prepusť môj ľud, nech mi zasvätí sviatok na púšti …” (2Mojž 5,1) Izrael je Božím národom a On má tento národ vo vlastníctve. Hospodin vidí svoj národ ako obraz Syna Božieho, keď hovorí; Z Egypta som povolal svojho syna.
Boh neba a zeme má právo prikázať faraónovi prepustiť Jeho ľud. Faraón to odmietol a v pýche hovorí: “Kto je Hospodin, aby som poslúchol Jeho slovo a prepustil Izrael? Hospodina nepoznám…”(2Mojž 5,2) Po tomto a po poslednom varovaní má Hospodin právo potrestať faraóna. Ale prečo cez Níl? Príčina pre toto spočíva v tomto: potrestať egypťanov za odporné zločiny voči Božiemu ľudu. Neprikázal faraón, aby sa všetci Izraeskí chlapci hodili do Nílu ako obeť božstvu Nílu? Chcel vykoreniť Boží ľud. Stal sa opitým krvou Izraela. Teraz dáva Hospodin faraónovi a jeho ľudu piť krv,aby uhasili svoj smäd. Rieka života sa zmenila na rieku krvi ( smrti). To robí katastrofu veľmi vážnou. A základnou príčonou je egyptský útok na Božieho jednorodeného Syna. Egypt tak bude piť krv z čaše jeho odplaty. Cez tu čašu krvi sa uplatňuje a rozširuje Božia spravodlivosť. Ak sa utočí na Boží ľud, tvoj život ti bude vzatý. Tí, čo sa dopúšťajú hriechu su vinní a Boh ich potrestá podľa svojej spravodlivosti.
Živý Pán v nebi v Jeho Zjavení Jánovi odkazuje späť ku desiatim ranám. Opis posledného súdu vo Zjavení by mal byť čítaný vo svetle prvého súdu nad božstvom Nílu. A čo hovorí anjel v Zjavení o tom, že voda sa stala krvou? “Spravodlivý si, ktorý si a ktorý si bol, Svätý, že si tak rozsúdil ” (Zjav 16,5) Prečo spravodlivý? Pretože preliali krv svätých a prorokov a Ty si im dal piť krv. Zaslužili si svoj údel. Bratia a sestry, musíte s tým súhlasiť. Ján počuje ako oltár hovorí: Áno, Pane, vševládny Bože, pravé a spravodlivé sú Tvoje súdy!” ( Zjav 16,7)
Náš svet je na svojej ceste ku posledným dňom. Aké typy kontrastov ovládajú situáciu. Čo su nové nebezpečenstvá? Musíte sa rozhodnúť medzi demokratmi a republikánmi? Je to kapitál alebo odbory? Je to pravica alebo ľavica? Obávate sa červenej hrozby alebo tej žltej? Bojíte sa nacionalizmu alebo fundamentalizmu? Alebo vás Biblia vedie do Božieho realizmu? Jeho je zem, vládne nad planétou a nad všetkým, čo je na nej. Každá osoba je mu zodpovedná. On nie je jedným z našich “self- made” ( t.j sám sa na niečo vypracovať ) bohov, ale je dlhozhovievajúcim a odpúšťajúcim Všemohúcim, ktorý je od vekov, a ktorý teraz žiada svoj ľud, svoje vlastníctvo späť. Jeho kráľovstvo je reálna norma pre naše správanie ako cudzincov v tomto svete, ktorý ako dobre viete je neviditeľným vlastníctvom Boha a Krista.
Ale na druhej strane sa nepretržite vyvíja v rebelskej a krvižíznivej agresii voči každému, kto patrí Kristovi. Pomyslite na arény, martýrov, hranice,väznice, a koncentračné tábory. Boh o tom všetkom vie. Dokončím boj slobody, ale hrozný trest príde, súd vykonaný podľa vykonaného hriechu. Omnoho hroznejší než v Egypte, pramene,rieky a jazerá: všetci budú piť krv. Iba tí, ktorí hľadajú úkryt za krvou Veľkonočného Baránka budú vyslobodení.
II. Božia moc podmaňuje
Čo sa presne stalo v Egypte a jeho faraónovi? Možno nájsť nejaké absolútne vysvetlenie toho čo sa stalo? Je možno za ranou nejaký prirodzený ukaz? Prameň Nílu pozostáva z dvoch riek: Modrý a biely Níl. Biely Níl je viac miečnej farby, ale modrý je kryštáľovo čistý. Keď je hladina Nílu na najnižšej úrovni, rieka sa sfarbuje do zelena kvoli rastline debris a je preto nazvaná zelený Níl. Keď je Níl na svojej najvyššej úrovni kvoli topiacemu snehu a dažďom, sa zrazu stáva výrazne červeným. Zafarbenie pochádza z červenastej pôdy, ktorá bola skyprená a odplavená vodou. Prvá rana súvisi s vysokým stavom vody, preto sa rieka stala výrazne červená. Ale toto vysvetlenie je v rozpore zázrakom opísaným v Biblii. Biblia nehovorí, že voda sa sfarbila do červena, nie, Biblia hovorí, že voda sa stala krvou! Povodne trvajú aspoň štyri mesiace, nie iba sedem dní ako v tomto prípade. Počas povodne je voda pitná, nezapácha a ryby nehynú. Povodeň je v skutočnosti požehnaním; zaplavenie pôdy zúrodňuje zem. Nie, s takýmto príbehom by ste nepresvedčili faraóna. Napriek všetkému, tento zázrak prevyšuje všetky takzvané prirodzené vysvetlenia. Voda sa premenila na skutočnú krv! Toto sa predtým nikdy nevidelo a iba v posledných dňoch tejto zeme to bude opäť vidieť. Neexistuje žiadne iné možné vysvetlenie, než akceptovať túto udalosť ako zázrak Božej všemohúcej moci. Jedinečný a hrozný zázrak, premena vody na skutočnú krv.
Pomyslite na to, ako Ježiš premenil vodu na víno. Stane sa tak, ako to Boh povie: Nedívajte sa na Boha ako na mäkkého. Boh robí, čo hovorí, ryby hynú, kvoli hynúcim rybám rieka zapácha, rieka života sa zmenila na rieku smrti. V celom horúcom Egypte nie je žiadna voda – iba krv. Božia moc triumfuje. Rieka sa stala masovým hrobom, otvorenou stokou, krvavým kúpeľom. Faraón porozumel, ale sa nepokoril, išiel do opozície. Mudrci a zaklínači museli zvýšiť svoje úsilie. A čo sa stalo? Dokázali urobiť to isté. Tiež premenili vodu na krv. Vyzerá to tak, akoby bolo možné dostať čistú vodu z vykopaných studní. A kvoli tomu pozoruhodnému skutku ( zaklínačov pozn. prekladateľa) faraón neprepustí ľud.
Zázračna moc zaklínačov nemá byť preceňovaná. Tento zázrak je dielom Satana, ale pod toleranciou Všemohúceho, ktorý sa zľutuje nad tými, ktorí nasledujú Jeho vôľu a zatvrdzuje tých, čo sa protivia Jeho vôli.
Ale čo dnes? Ak sa dívaš iba povrchne na veci, ktoré sa dejú okolo a nesnažíš sa o hlbší pohľad, budeš stratený, stratíš stopu v udalostiach, ktoré sa dejú.
Je veľa prekvapivých zázrakov a takzvaných znamení z neba. Ak sa dívaš iba na znamenia, budeš zmätený. Hospodin chce, aby si na prvom mieste dôveroval jeho Slovu. A jeho Slovo cez tieto anti – zázraky zaklínačov prehovorilo veľmi jasne. Zaklínači mohli urobiť to isté čo Mojžiš a Áron. Urobili zázrak, ale nepýtajte sa aký druh zázraku. Neboli schopní faraónovi ponúknuť žiadnu pomoc, žiadne riešenie, pretože neboli schopní urobiť opačnú vec, teda premeniť krv na vodu. To čo urobili, bolo skôr rozšírenie Božieho súdu. Sú len malými rybami v rukách Všemohúceho. V skutočnosti súdia svoje vlastné božstvo Nílu. Ale Božia moc triumfuje.
Dôveruj Bohu a Jeho Slovu. Boh sa obracia na teba vo svojom Slove so zasľúbeniami a hrozbami. Faraón neveril Hospodinovi, veril iba vo svoju vlastnú moc. Ale Slovo Hospodinovo je v tom istom čase mocou, ktorá porazí faraóna.
III. Jeho slovo prevláda
Nakoniec.Slovo Božie prevláda. Božie Slovo je tiež prevládajúce v jeho súdoch. Stane sa presne to, čo Boh povedal Mojžišovi. Faraón sa obrátil a ide späť do svojho paláca. Faraón neberie ohľad na Božie inštrukcie, odmieta vykonať Boží príkaz. Izrael nemôže ísť na púšť uctievať Hospodina. Faraón sa nepodriadi tomuto hroznému verdiktu, ktorý svätú rieku premenil na rieku krvi. Rieku, ktorá sa stala masovým hrobom pre ryby a prekliatím krajiny. Nie je tu nijaké obrátenie, len zatvrdenie. A tak Božie Slovo pôsobí ako veľmi ostrý meč, verejne všetko odkrýva pomocou zázraku krvavej rieky.
Ak faraón odmietne poslúchnuť, potom vojna Hospodina proti Egyptu a Faraónovi bude pokračovať. Zodpovednosť plne padne na faraónove plecia. Cesta zatvrdenia skončí v úplnom súde ale tiež v úplnom oslobodení! Ale tá posledná výzva nie je tá najdôležitejšia. Ktorá to je? Je to výzva k tomu, aby bol Hospodin úplne oslávený.
On učiní prehlásenie, že je Bohom Izraeala, ktorý ich vyslobodil z egyptského otroctva rovnako aj zo služby modlám. Otázka: “ Kto je Hospodin? “ je zodpovedaná. Hospodin je tvoj Boh, spravodlivý, všemohúci a Jeho slovo je absolútne dôveryhodné. Kvôli tomu môže Božie dieťa zvolať ( v orgináli doslova explodovať) v piesni, piesni chvály : Áno, Pane, vševládny Bože, pravé a spravodlivé sú Tvoje súdy!” ( Zjav 16,7)
Amen
Autor je reformovaný pastor z Holandska
Kázeň preložil Juraj Brecko