Bratia a sestry!
Spomínate si na svoje 20. narodeniny ? Teraz je náš seniorát v tomto bode. O 4 dni, v stredu 13.novembra 2013 to bude presne 20 rokov ako bol ustanovený Ondavsko – hornádsky seniorát. Ustanovujúce seniorátne valné zhromaždenie 9. seniorátu – t.j. 2. seniorátu s rokovaním jazykom slovenským sa konalo 13. novembra 1993 v Sečovciach. Toto zasadnutie schválilo vytvorenie deviateho seniorátu, v poradí druhého seniorátu s rokovacím jazykom slovenským. Zároveň sa vtedy schválil názov Ondavsko – hornádsky seniorát.
Započuvajme sa do slov zápisnice:
„Zápisnica
Napísaná na mimoriadnom seniorálnom zhromaždení zakladajúceho sa 9.seniorátu Ref. kresť. Cirkvi dňa 13.novembra 1993 v SečovciachPrítomní sú delgáti zo zborov:
Tušice – Ján Kolesár – farár
Vajkovce – Michal Hudák – farár Imrich Mako presbyter
Čaňa – Ján Semjan – farár – Bartolomej Mura presbyter
Ždaňa – br. Binda presbyter
Trstené pri Hornáde – Štefan Šeňo farár
Skároš – Ladislav Molnár kurátor
Sečovce – Milan Nohaj farár, Elena Petrášková presbyterka
V. Ozorovce Ľudovít Galgóczi kurátor
Brezina – Edmund Galgóci presbyter
Milhostov – Štefan Šipoš – farár, br. Bodnár kurátor
Zemp. Jastrabie – Elena Zambová kurátor
Novosad – Verona Ižová presbyter
Nižný Žipov – Ján Katona farár Vladimír Malčický presbyter
Lastovce – Pavol Záboj kurátora hostia v počte 11 bratov a sestier.
Predsedajúci je Ján Kolesár zástupca biskupa z poverenia Predsedníctva Synody, ktoré zastupoval vdp. Biskup Dr. Eugen Miko. Predmetom schôdze je ustanovenie deviateho seniorátu s jednacou rečou slovenskou. Schôdza sa začala službami Božími, ktoré odbavil vdp. Biskup Dr. Eugen Miko. Prihovoril sa prítomným zástupcom zborov textom z Ev. Marka 2: 3 – 12. V úvode pripomenul, že je to mimoriadna príležitosť a udalosť posledných 70 rokov. Je na nás, aby sme jej chopili vierou a v láske a zodpovednosti za veci Božieho kráľovstva a učili sa v pokore navzájom žiť. Po kázaní a modlitbe sa prikročilo k zisťovaniu prítomných zástupcov zborov. Prítommných je 7 duchovných a 13 svetských delegátov s volebným právom a hostia. Konštatuje sa, že zhromaždenie je uznášania schopné, keďže bolo zvolané Predsedníctvo synody podľa platných štatútov Generálnej cirkvi. Za overovateľov zápisnice boli navrhnutí a jednohlasne zvolení Milan Nohaj farár v Sečovciach a Elena Petráškova presbyterka. Vdp. Biskup sa pýta prítomných či súhlasia,aby sa vytvoril deviaty seniorát, v poradí druhý seniorát s jednacou rečou slovenskou. Na otázku zdvihnutím ruky dostáva jednohlasnú odpoveď áno. Vyhlasuje preto, ako predstaviteľ Ref. kresť. Cirkvi na Slovensku za právoplatné ustanovenie nového seniorátu potvrdzujúc vôľu svoju i zborov. … Pri určovaní názvu sa prijal jednohlasne návrh vdp. Biskupa, že to bude seniorát Ondavskohornádsky“
Tento názov geograficky vystihuje oblasť, kde sa zbory seniorátu nachádzajú, t.j medzi tokmi riek Ondava a Hornád. Ondavsko- hornádsky seniorát pri svojom vzniku pozostával zo 16 matkocirkevných a 5 dcérocirkvených zborov, spolu 21 zborov. ( viď príloha)
V čase vzniku seniorátu slúžilo v senioráte 8 duchovných, všetko mužov.
Michal Hudák – Vajkovce ( † 2008)
Ján Katona – Nižný Žipov ( † 2004)
Ján Kolesár – Tušice ( †2004)
Juraj Lörinc – Novosad ( † 2010)
Milan Nohaj – Sečovce – († 2013)
Ján Semjan ml. – Čaňa – t.č. v aktívnej službe
Štefan Šeňo – Trstené pri Hornáde ( †1995)
Štefan Šipoš – Milhostov – t. č. na dôchodku
Brat biskup Dr. Eugen Mikó zomrel v roku 2004.
Uctime si pamiatku zosnulých bratov farárov ako aj zosnulého brata biskupa minútou ticha.
Prvá slávnostná inštalácia funkcionárov seniorátu
Po ustanovujúcom valnom zhromaždení prebehli voľby seniorátnych funkcionárov. Za prvého seniora Ondavsko – hornádského seniorátu bol zvolený Michal Hudák farár vo Vajkovciach, za prvého seniorátneho kurátora bol zvolený MVDr. Ján Kaduk, presbyter z Nižného Žipova. Inštalácia prvých seniorátnych funkcionárov sa konala na slávnostnom seniorálnom valnom zhromaždení dňa 27. februára 1994 vo Vajkovciach. Toto slávnostné zasadnutie otvoril seniorálny kurátor MVDr. Ján Kaduk slovami:
„Ustanovením tohto seniorátu sa vlastne vraciame tam, kde sme v päťdesiatich rokoch prestali, aj keď s malou obmenou. Namiesto Torysského seniorátu sa vytvoril seniorát Ondavsko – hornádsky, ktorý lepšie vyjadruje jeho opodstatnenie a zloženie. Sme na začiatku. A začiatok je vždy ťažký. Bude len na nás, aby sme z neho vytvorili celok založený na jednote ducha a zväzku pokoja, ktorý by nemohli narušiť väčšie či menšie nedorozumenia a rozdiely v zmýšľaní. Nachádzame sa vo zvláštnej situácii, keď jedna generácia je v dôsledku veku a vyčerpania zo služby na odchode a druhej niet. Bude na nás na laikoch, aby sme chránili to, čo sa zachrániť dá a aby sme sa svojou službou v zboroch neprestali schádzať aj za takejto situácie okolo Božieho slova v našich kostoloch … Myslím, že to je cesta, ktorá čaká aj nás a je na nás, aby sme sa na ňu pripravili a tak v tých malých stádečkách budovali kráľovstvo Božie a cirkev ,ktorá bude bez poškvrny a vrásky.“
Slová o celku založenom na jednote ducha a zväzku pokoja vychádzajú zo známeho textu apoštola Pavla:
„Napomínam vás teda ja, väzeň v Pánovi: Žite tak, ako je hodné povolania, ktorým ste boli povolaní, vo všetkej pokore, nežnosti a trpezlivosti, znášajte sa vospolok v láske a usilujte sa zachovávať jednotu ducha vo zväzku pokoja.“ (Ef 4, 1 – 3)
Apoštol na vyjadrenie kresťanskej lásky v tomto texte nepoužíva vznešené charakteristiky ako napr. obetavosť, hovorí tu len : „Znášajte sa.“ Pre fungovanie akéhokoľvek celku je vzájomná znášanlivosť veľmi dôležitá. To, že názory a pohľady sa líšia, je prirodzené. Sme rôzni ľudia, máme iné prostredie, z ktorého sme vyšli, veci vidíme zo svojho uhla pohľadu. Dôležité je však, aby sme sa – hoci sme rôzni – vedeli znášať, aby sme vecne a slušne diskutovali a hľadali konsenzus. Takto sa môže aj náš seniorát stávať celkom, ktorý je založený na jednote ducha a zväzku pokoja, ktorý nenarušia väčšie či menšie nedorozumenia a rozdiely v zmýšľaní. Toto sa v podstate v priebehu dvadsiatich rokov aj darilo, náš maličký seniorát postupne silnel a budoval sa.
Keď si spomenieme na obavy prvého seniorátneho kurátora, ktoré vyslovil pri prvej inštalácii seniorátnych funkcionárov v roku 1994, musíme byť vďační za to, že dnes máme v našom senioráte dostatok duchovných. V roku 1993 slúžilo v našom senioráte 8 duchovných ( všetko mužov) z toho bolo 7 v pokročilom veku, dnes po 20 –tich rokoch slúžil v Ondavsko – hornádskom senioráte 17 duchovných ( 10 mužov a 7 žien)
Inštaláciu zvolených funkcionárov vykonal vtedajší biskup Dr. Eugen Miko. Novovytvorenému seniorátu adresoval nasledovné posolstvo :
„ Základom cirkevného života je organizovaný zborový život založený na modlitbe a Slove. Ľudia si to všimnú. Svetlo nášho života má a musí svietiť. Prajeme novému seniorátu, aby sa touto viditeľnosťou a hľadaním tváre Hospodinovej vyznačoval a bol príkladom verných.“
Za 20 rokov sa aj veľa urobilo aj na hmotnej stránke našej cirkvi, podľa slov. br. biskupa Mika je však základom cirkvi život založený na modlitbe a Slove. Iba cirkev, ktorá takto stavia môže byť svetlom.
Je zaujímavé ako slová Pána Ježiša o svetle sa nám v poslednom čase stále pripomínajú. Počuli sme ich v prednáške s. Hisemovej na presbyterskej konferencii vo Vyšnom Čaji a Trhovištiach, počuli sme ich v dnešnej kázni s. Balážovej a dnes pri spomienke na vznik seniorátu nám zo slov brata biskupa opäť rezonujú slová o tom, že Svetlo nášho života má a musí svietiť. Mám osobne veľmi vďačné spomienky na zosnulého brata biskupa, keď som sa s ním stretával ako študent teológie – počul som veľmi priaznivé svedectvá aj od iných slovenských či maďarských duchovných. Pôsobenie biskupa Dr. Eugena Mika je príkladom aj pre ďalšie generácie vedenia naše cirkvi ako viesť dvojjazyčnú cirkev. Osoba biskupa Dr. E. Mika ukazuje na tú lepšiu stránku historie slovensko – maďarských vzťahov a spolužitia. Malo na to iste vplyv aj jeho rodisko, keď vyrastal na národnostne zmiešanom území. A vlastne možno povedať, že je našim rodákom, veď narodil sa a destvo trávil v úsadlosti – Mikov majer – ktorá je dnes na území nášho seniorátu
Prvý senior Ondavsko – hornádského seniorátu br. Michal Hudák po inštalácii oslovil zbory v obežníku týmito slovami:
„Bratia a sestry. V mene Božom vstupujeme do nového obdobia v živote našich cirkevných zborov, ktoré sa prihlásili do nového Ondavsko – hornádského seniorátu. Verím, že nás všetkých bude na novej ceste a v novej službe sprevádzať a posilňovať náš Spasiteľ Ježiš Kristus. Bola nám preukázaná veľká milosť. Zvestujme Božiu milosť v našich zhromaždeniach tak, aby Božie slovo nám bolo svetlom na ceste za Pánom a stalo sa posilnením pre slabých a nemocných, potešením pre všetkých zarmútených, nádejou pre tých, ktorí sa cítia opustení, povzbudením pre klesajúcich a vyčerpaných a pre nás všetkých duchovným chlebom, ktorým sme sa sýtili a chceme sýtiť v budúcnosti k večnému životu.“
Ísť za Pánom Ježišom. Nasledovať Ho. To je cieľ ktorý máme aj dnes. Aj dnes duchovným zneje aktuálne výzva prvého seniora nášho seniorátu:
„Zvestujme Božiu milosť v našich zhromaždeniach tak, aby Božie slovo nám bolo svetlom na ceste za Pánom a stalo sa posilnením pre slabých a nemocných, potešením pre všetkých zarmútených, nádejou pre tých, ktorí sa cítia opustení, povzbudením pre klesajúcich a vyčerpaných a pre nás všetkých duchovným chlebom, ktorým sme sa sýtili a chceme sýtiť v budúcnosti k večnému životu.“
Odkazy týchto troch bratov, povedané pri vzniku Ondavsko – hornádského seniorátu sú stále aktuálne a dobre vystihujú poslanie nášho seniorátu. Vytvárať celok založený na jednote ducha a zväzku pokoja, byť svetlom a príkladom pre verných a kráčať – s posilou Božieho slovom – za Pánom Ježišom Kristom.
Ďalšie zloženie predsedníctva seniorátu
V roku 1996 bol za seniora zvolený Ján Semjan ml. farár v Čani, za seniorátného kurátora Bartolomej Mura, presbyter v Čani. V roku 1999 bol za seniorátneho kurátora zvolený Ing. Július Kováč, kurátor zo Skároša. V seniorátnych voľbách v roku 2002 bol za seniorátneho kurátora opätovne zvolený Ing. Július Kováč, za seniorku bola zvolená Alžbeta Maková, farárka v Novosade. V roku 2008 bol za seniorátného kurátora zvolený Ing. Ján Janovčík, kantor a presbyter vo Vajkovciach. Do funkcie nastúpil od 1.1.2009. V období od 1.1.2009 do 4.4.2009 vykonávala funkciu seniora konseniorka Janette Knežová, farárka v Trebišove. Po svojom zvolení v marci 2009 sa od 4.4.2009 sa ujal úradu senior Juraj Brecko, farár z Tušíc.
Zmeny v zozname zborov Ondavsko – hornádského seniorátu
a) prestupy
V roku 1995 požiadali o prestup do Ondavsko – hornádskeho seniorátu matkcirkevné zbory Byster a Svinica, ako aj ku Svinici prislúchajúci dcérocirkevný zbor Nižná Kamenica. V oboch týchto zboroch vtedy ako duchovný slúžil farár Daniel Kostsánzsky, t.č. na dôchodku.
V roku 1997 požiadali o prestup do Ondavsko – hornádskeho seniorátu matkocirkevný zbor
Bohdanovce aj so svojimi dcérocirkvami Nižnou Hutkou a Rákošom. V týchto zboroch vtedy slúžil farár Ľudovít Kozár, ktorý umrel v roku 2007.
V roku 2008 požiadal o prestup do Ondavsko – hornádskeho seniorátu Slovenský cirkevný zbor Košice. V zbore vtedy slúžil Jaroslav Széles ako 1.duchovný, Erika Domonkošová ako 2.duchovný a Dušan Brna ako zborový kaplán.
K 1.1. 2012 prestúpili do Ondavsko – hornádského seniorátu matkocirkevný zbor Barca s duchovným Pavlom Balážom, misijný zbor Prešov, ktorý bol prekvalifikovaný ako dcérocirkevný zbor Slovenského reformovaného zboru v Košiciach a matkocirkevný zbor Vyšný Čaj.
K 1.1.2013 prestúpil do Ondavsko – hornádského seniorátu cirkevný zbor Ďurkov aj s duchovnou Editou Balážovou a cirkevný zbor Hraň s duchovným Petrom Kozárom ml.
b) vznik nových zborov
V roku 2000 vznikol matkocirkevný zbor Trebišov, v roku 2008 dcérocirkevný zbor Horovce ,ktorý patrí pod matkocirkev v Tušiciach, v roku 2010 dcérocirkevný zbor Košické Olšany, ktorý patrí pod matkocirkev v Bysteri
Povzbudením je skutočnosť, že malé zbory sa zorganizovali a prevzali zodpovednosť za svoj cirkevný život.Veľkým pozitívom je to, čo sa od roku 1993 udialo v Trebišove. Dnes tam existuje konsolidovaný cca 200 členný zbor zo zborovým domom, ktorý v tomto roku pekne zrekonštruovali. Podobný je príbeh aj Slovenského reformovaného zboru v Košiciach. Tento zbor síce vznikol v roku 2002 ešte na území Abovsko – turnianskeho ( predtým Východokošického) seniorátu a až neskôr prestúpil do nášho seniorátu. Oproti roku 1993 tu tiež vidieť veľký posun, slovenskí reformovaní v Košiciach si samostatne spravujú svoj cirkevno – zborový život, nadobudli farský byť, farský úrad, pozemok, kde má vyrásť cirkevno –zborové centrum. Pred nimi je ťažká úloha. Chcem tu pripomenúť, že veľmi poctivo prispievajú zborom, ktoré ich požiadajú o pomoc pri stavbách a opravách svojich budov. Ak príde čas, keď požiada o pomoc Slovenský zbor v Košiciach, verím, že všetky zbory nášho seniorátu im primerane pomôžu.
c) zánik zborov
Cirkevný zbor Veľké Ozorovce bol prekvalifikovaný v roku 2004 na diasporu zboru Sečovce. Tento zbor bol maličký už pred 20–timi rokmi a spomenuté rozhodnutie bolo dobrým riešením jeho situácie.
Keď to zbilancujeme, z pôvodného množstva 21 zakladajúcich zborov jeden zbor zanikol, 12 zborov pristúpilo z iných seniorátov a 3 nové zbory na pôde seniorátu vznikli.K 1.1.2013 má tak Ondavsko – hornádsky seniorát 35 cirkevných zborov, z toho 24 matkocirkevných a 11 dcérocirkevných. V dobe svojho vzniku mal 21 cirkevných zborov, z toho 16 matkocirkevných a 5 dcérocirkevných. ( viď príloha)
Záver:
Mnohí prežívaju zo stavu našej cirkvi v posledných rokoch frustráciu . Pohľadom na uplynulých 20 rokov, by chcel poukázať na skutočnosti , ktoré tú frustráciu môžu trochu zmierniť. Posledných 20 rokov od vzniku nášho seniorátu prinieslo okrem problémov aj istý posun a rozvoj:
- Počet duchovných stúpol z 8 na 17
- Počet zborov stúpol z 21 na 35
- Slovenskí reformovaní majú konsolidované zbory v Košiciach a Trebišove
- Za 20 rokov sa uskutočnilo množstvo táborov a konferencií pre deti a mládež
Pred 20 –timi rokmi sme dostali veľkú slobodu a veľkú zodpovednosť využívať možnosti, ktoré dáva seniorát. Za to v akom sme stave, nesieme už 20 rokov my sami oveľa väčšiu zodpovednosť ako vedenie našej cirkvi. Naši predkovia dlho túžili po slovenskom senioráte. Chceli sme ho a už 20 rokov ho máme.
Na druhej strane však máme aj rezervy. Práca s deťmi a mládežou by mala byť rovnomernejšie rozvinutá vo všetkých zboroch nášho seniorátu. Každý zbor by mal na začiatku školského roka vedieť konkrétne povedať čo urobil pre svoje deti počas leta. Nielen ich niekde poslať, ale aj niečo pre deti zo svojho zboru aj urobiť.
Pred nami stojí úloha urobiť niečo aj pre našich starších. Stále nemáme zariadenie pre seniorov. Opustené fary, kde sa už možno nedá počítať s tým, aby sa tam nasťahoval farár, by sa mohli premeniť na duchovne orientované domovy dôchodcov.Na záver tohto príhovoru, by som chcel uviesť citát prvého seniora Ondavsko –hornádského seniorátu ktorým končí zápisnica z ustanovujúceho valného zhromaždenia Ondavsko – hornádského seniorátu zo dňa 13.11.1993:
„ Brat Michal Hudák sa poďakoval za dôveru a porozumenie bratovi vdp. Biskupovi a ubezpečil ho, že jazyková bariéra nás nesmie deliť. Chceme žiť v porozumení a v bratskej láske v jednej Reformovanej kresťanskej cirkvi …“
Za 20 rokov sa udialo všeličo – dobré aj zlé –ale osobne sa napriek všetkému, čo sa udialo, chcem prihlásiť k tomu, čo pred 20–timi rokmi povedal prvý senior Ondavsko – hornádského seniorátu. Chceme žiť v porozumení a v bratskej láske v jednej Reformovanej kresťanskej cirkvi. Problémy sú a budú, ale pokúsme sa ich riešiť v duchu tohto vyjadrenia prvého seniora nášho seniorátu v slávnostnom momente jeho vzniku.
Ďakujem za pozornosť.