Aká je teda úloha Božieho služobníka, presbytera dnes? Nie je iná, než bola trebárs počas života reformátora Jána Kalvína, Svet urobil krok dopredu vo vede, technike či kultúre, ale zaostáva vo viere. Preto ten „pešiak“ presbyter sa má zasadzovať pre vec spásy.

Reformovaná kresťanská cirkev je organizačne stavaná na synodálno-presbyterskej zásade. Synoda je zákonodarný orgán a presbytérium rozhodnutia synody uvádza do praxe. Tento spôsob cirkevnej správy je na našom území oficiálne od roku 1791, keď na synode v Budíne bola uzákonená synoda a presbytérium. Čas ukázal, že správa cirkvi synodálno-resbyterským spôsobom sa osvedčila. Je to aj zásluha mnohých presbyterských osobností. Ak presbyter vo viere v Krista miluje svoj zbor a svoju cirkev, je to dobré.

Naša ústava v hlave IV. v paragrafe 10 (o orgánoch cirkevného zboru) uvádza: „Orgánmi cirkevného zboru sú: cirkevnozborové zhromaždenie, presbytérium a predsedníctvo presbytéria. Cirkevnozborové zhromaždenie tvoria všetci členovia zboru, ktorí majú volebné právo. Cirkevný zbor spravuje presbytérium. Najnižší počet jeho členov je štyri a najvyšší štyridsať. Rozhoduje vo všetkých otázkach, ktoré cirkevné predpisy neprikazujú do pôsobnosti cirkevnozborového zhromaždenia alebo predsedníctva presbytéria. Predsedníctvo presbytéria pozostáva z duchovného a z kurátora cirkevného zboru, ktorí cirkevný zbor navonok spoločne zastupujú. Predsedníctvo presbytéria rozhoduje vo všetkých záležitostiach, ktoré cirkevné predpisy prikazujú do jeho pôsobnosti. Cirkevnozborové zhromaždenie alebo zasadnutie presbytéria sa môže konať len za prítomnosti duchovného (alebo administrátora).“

Cirkevná ústava našej cirkvi právne definuje postavenie presbytera: jeho práva a povinnosti. Presbyter je dôležitým článkom v organizačnej štruktúre nasej cirkvi. Cirkevná ústava je smerodajná, ale život prináša mnohé situácie, ktoré vyžadujú od presbytera ľudský prístup. Preto je dôležitá nielen znalosť ústavy, ale i vnútorná dispozícia. Ježiš Kristus k človeku pristupoval ako znalec Božieho zákona, ktorý učí láske k Bohu a tiež k blížnemu.

Mechanické dodržiavanie cirkevnej ústavy bez lásky ku Kristovi a blížnemu nemá zmysel. Presbyter nieje totiž žandárom synody v svojom zbore, ale tak ako synoda, aj on je služobníkom Krista. Celá cirkev je v službe Pána cirkvi a svojej hlavy, Ježiša Krista.

Presbyter je zvoleným služobníkom zboru a má preto svoju prácu konať v jeho prospech. Presbyterská funkcia sa označuje aj prívlastkom starší. To neznamená, že túto dôstojnú funkciu a poslanie smie vykonávať len človek v rokoch, ktorý dosiahol určitú vekovú hranicu. Za presbytera môže byť zvolený muž alebo žena pri dosiahnutí veku 21 rokov. Muž a žena sú si v presbyterskej funkcii rovní. Toto vyplýva aj z učenia Písma svätého.

Je užitočné, ak sú v presbytériách zastúpené aj ženy. Pre zborový život by to mohlo znamenať pozitívum. Je rovnako dobré, ak presbyteri sú rôzneho veku. Starší majú životné skúsenosti a mladí majú entuziazmus. Ak sa všetko toto spojí v prospech užitočného cieľa, prináša ovocie.

Presbyterská či kurátorská funkcia nie je vhodná len pre vysokoškolsky vzdelaného človeka. Presbyter nemusí byť len súkromný podnikateľ. Nepochybne je dobré, ak presbytérium má v svojej štruktúre vzdelaných a ekonomicky obratných ľudí, ale pri voľbe členov presbyterského zboru nech v prvom rade zaváži ich viera v Ježiša Krista a v tej viere konané skutky.

Presbyter má v zbore dôležitú úlohu. Táto sa svojím spôsobom prenáša aj na jeho rodinu. Rodina presbytera nesie určitú časť vážnosti postavenia svojho člena. Manžel alebo manželka, deti či ostatní členovia rodiny, v ktorej je presbyter, sú niekedy pod drobnohľadom iných. Vždy to tak bolo a aj bude, že na Božieho služobníka sa hľadí buď prívetivo alebo odmerane. Na to máme mnohé biblické príklady. Ak má presbyter vnútorné aj vonkajšie povolanie, jeho služba nie je ťarchou, ale naplnením jeho života viery.

Presbytérium spravuje tiež hospodárske záležitosti zboru. V tejto úlohe niekedy nevďačnej je najlepšou pomocou transparentnosť. Čiže hospodárske ukazovatele majú byť verejne prezentované. Aby zbor vedel, koľko peňazí a načo sa použilo. Vo finančných záležitostiach sa veľmi jasne ukazuje výhoda presbytéria ako kolektívneho zborového orgánu. Ono má strážiť, aby zbor hospodáril so svojimi prostriedkami účelne.

Presbyterská prísaha obsahuje aj vetu: „Budem sa snažiť o duchovné a materiálne zveľaďovanie cirkevného zboru.“ Cirkevný zbor potrebuje pre svoje materiálne bytie finančné zabezpečenie. To je jedna zo starostí presbytéria. Aj učeníci Ježišovi mali spoločnú pokladnicu. Zbor žije predovšetkým z vlastných ofier. Presbyter má byť ich starostlivým správcom a zároveň ich prispievateľom. Ježiš povedal: „Čo je cisárovo, dávajte cisárovi, a čo je Božie, Bohu.“

Presbytérium má zodpovednú úlohu pri obnove a údržbe chrámu ako aj farských objektov. Je to majetok, ktorý vytvárali naši predkovia v mnohom odriekaní. Je to materiálny statok, ktorý vznikol zásluhou statočnej práce v prospech zboru a cirkvi Kristovej. Mnohé naše chrámy postavené uprostred našich dedín či miest boli budované s nadšením a vierou v Ježiša Krista. Tak si stavali izraelskí svoj svätostánok uprostred tábora.

Presbyter má byť príkladom určitej hrdosti, ktorá pestuje úctu k chrámu. Zdravé uvedomenie si, že „kalvín“ bol aj môj otec či starý otec, je nepochybne motivujúce. Pri spoločných prácach na obnove zborového majetku nech je práve presbyter prvým robotníkom. Nemal by ho odrádzať nezáujem pochybovačov či tzv. stálych kritikov.

Majetok zboru v mnohom budovaný predkami sa musí udržať pre potomkov. Presbyter je v každom ohľade hospodárom a správcom majetku zboru, ktorý ho zvolil. Majetok zboru je zároveň vlastníctvom cirkvi. Ak mi leží na srdci môj zbor, záleží mi tiež na cirkvi Kristovej.

Presbyter pri správe cirkevného majetku, pri jeho zveľaďovaní nemôže byť ako sám vojak v poli. Aj v tejto oblasti je potrebná spolupráca celého presbytéria. Ak jeden presbyter druhého neprávom znevažuje, trpí tým zbor. Jednota v zbore stojí a padá častokrát v presbytériu. Je veľmi prospešné pre zbor, keď presbytérium je jednotné. Zbor materiálne a duchovne buduje len jednota. Táto sa prejavuje vo viere v Krista, hlavu cirkvi. V tomto zjednotení je možné budovať svoj zbor a cirkev.