Popravde, to druhé je relatívne nový fenomén v histórii kresťanstva, ktoré sa dostalo do pozornosti posledných 50 až 100 rokov. Ba čo je významnejšie, nebolo to až do reformácie, kedy otázka „iba krst dospelých alebo veriacich“ vyplávala na povrch v akejkoľvek významnejšej podobe v histórii cirkvi.

V raných storočiach kresťanstva, iba zopár skupín praktizovalo rozličné formy krstu dospelých alebo veriacich. Avšak tie boli, z väčšej časti, malé a zvyčajne heretické. Počas histórie cirkvi (vrátane dneška), drvivá väčšina kresťanov praktizovala krst nemluvniat spolu s krstom dospelých/veriacich.

Ján Kalvín, jedna z vedúcich osobností reformácie, urobil zaujímavé prehlásenie vo svojej Inštitúcii kresťanského náboženstva o tom, prečo cirkev na celom svete dlho praktizovala krst nemluvniat. Hlavný dôvod, vysvetľuje, bolo, že je možné ho sledovať ako historickú prax a učenie až do raných dní kresťanstva. (Písal to v odpovedi anabaptistom, alebo hnutiu, ktoré za jeho časov krstilo iba dospelých/veriacich, ktoré spochybňovalo biblický základ pre krst nemluvniat.)

Kalvín to vystihol dobre. Až do čias reformácie neboli žiadne otázky historicky spochybňujúce spoľahlivosť vykonávania krstu nemluvniat. Toto je dôležité, pretože počas prvých 400 rokov existencie cirkvi bolo mnoho mnoho teologických rozpráv nad mnohými a mnohými abstraktnými a filozofickými vecami, väčšími i malými. Napriek tomu legitímnosť krstu nemluvniat nebola nikdy vážne spochybňovaná na žiadnej cirkevnej synode alebo koncile.

Je to biblické?

Takže, je krst nemluvniat biblický?

Verím, že je biblický základ pre jeho učenie aj praktizovanie. Dvakrát v Skutkoch 16. kapitole čítame o pokrstení celej rodiny v meste Filipis. Najprv sa obchodníčka menom Lýdia stala veriacou a dala pokrstiť celú svoju domácnosť, potom filipský žalárnik urobil to isté. Predpokladom je, že deti a nemluvňatá boli s najväčšou pravdepodobnosťou pokrstené spolu s dospelými v tých domácnostiach.

Na základe čoho to môžeme tvrdiť? Môžeme tak urobiť najmä vďaka tomu, že tieto príbehy sú paralelou presne k tomu, čo starozákonný patriarcha Abrahám urobil v knihe Genesis ohľadom obriezky. Abrahám poslušne obrezal všetko mužské narodené v jeho domácnosti, otroka i slobodného, ako mu Boh prikázal urobiť na znak zmluvy, ktorú s ním Boh uzavrel (1. Moj 17, 23-27)

Poznáme tiež z 3. knihy Mojžišovej 12, 3, že, ako potomkovia Abrahámovi, židovský národ mal obrezávať narodených chlapcov „na ôsmy deň“.

Predpoklad tu potom je, že Abrahám obrezal všetko mužské svojej vlastnej domácnosti – dospelých, deti, nemluvňatá. História nám hovorí, že raná cirkev robila tú istú vec s krstom, pretože videla krst vodou ako znak Božej novej zmluvy s nami (skrze Ježišovu zachraňujúcu moc), nahradzujúc fyzickú obriezku ako znak zmluvy Starého zákona. Preto krstenie nemluvňat by bolo logickou cirkevnou praxou.

V Liste Kolosenským 2, 11-12 apoštol Pavol vysvetľuje, ako krst vodou nahrádza obriezku: „V Ňom ste boli aj obrezaní nie obriezkou rukami vykonanou, ale obriezkou Kristovou, že ste sa totiž vyzliekli z telesnosti, keď ste boli s Ním pochovaní v krste. V Ňom ste boli aj vzkriesení vierou v moc Boha, ktorý Ho vzkriesil z mŕtvych.“

Je tam, samozrejme, jeden dôležitý rozdiel v krste vodou nahradzujúcom obriezku ako znak zmluvy medzi Bohom a ľudstvom: zatiaľčo obriezka bola robená len na mužoch, krst vodou je pre každého.

Galatským 36, 26-29 k tomu hovorí: „Lebo vierou ste všetci synovia Boží v Kristovi Ježišovi. Veď ktorí ste boli pokrstení v Krista, Krista ste si obliekli. Nie je ani Žid ani Grék, nie je ani otrok ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci jedno ste v Kristovi Ježišovi. A ak ste Kristovi, ste potomci Abrahámovi, dedičia podľa zasľúbenia.“

V týchto dvoch textoch Písma hore potom apoštol Pavol jasne zjednocuje dva znaky zmluvy.

Môžete sa stále opýtať: „Nie je nejaký biblický text v Novom zákone, ktorý konkrétne hovorí, že nemluvňatá boli pokrstené?“

Poctivá odpoveď je nie.

Avšak listy napísané v prvých pár storočiach kresťanskej histórie jasne hovoria, že v cirkvi bol praktizovaný krst nemluvniat – od skorého začiatku. Listy nasledovníkov apoštolov Ježiša Krista druhej a tretej generácie spomínajú, že krst nemluvniat bol praktizovaný v cirkvi ich času a dokonca aj skôr.

Inými slovami, mali by sme mať úplnú dôveru v to, že títo raný cirkevní vodcovia starostlivo nasledovali učenie a prax ustanovenú pre nich samotnými apoštolmi Ježiša, vrátane krstu nemluvniat.

Z The Banner preložil Pavol Gurbaľ