Dňa 17. 11. 2023 brat farár Jaroslav Szeles z Košíc a sestra Marika Géciová, riaditeľka Remidie, n. o. zorganizovali výlet Po stopách reformácie do maďarského mesta Miškovec. Plný autobus účastníkov z oboch slovenských seniorátov, prevažne v seniorskom veku, teda využil sviatočný deň poznávaním cirkevných pamiatok tohto mesta. Brat farár Széles nám počas cesty autobusom priblížil históriu – minulosť i súčasnosť mesta Miškovec.
Miškovec je svojou veľkosťou podobné, o čosi menšie mesto ako Košice, ale počtom reformovaných kostolov sa mu Košice nevyrovnajú. Miškovec ich má viac ako 10. Prvou zastávkou bola návšteva gréckokatolíckeho ortodoxného kostola – kde sme mohli obdivovať 3. najväčší ikonostas v Maďarsku, vysoký 16 metrov s 87 ikonami. Blízko kostola sa nachádzalo malé múzeum ortodoxnej cirkvi, kde boli vystavené bohoslužobné predmety gréckokatolíckej cirkvi. Potom sme sa rozdelili na 2 skupiny, aby sme v menších skupinách navštívili reformovaný kostol Belvárosi kakas templom. Prvá skupina vstúpila do obrovského kostola pre 1200 ľudí za hry organu, ktorý skúšali pred večernou stužkovou slávnosťou miestneho gymnázia. Kostol je pekne vynovený, má 70 metrov vysokú vežu, na ktorej je umiestnený mohutný zlatý kohút. Druhá skupina navštívila neďaleké židovské múzeum a synagógu. V židovskom múzeu nás privítal a sprevádzal miestny rabín. V období pred vojnou žilo v Miškovci okolo 12 000 – 15 000 Židov, dnešná komunita je omnoho menšia, má menej ako 500 členov. Synagóga na Kazinczyho ulici v Miškovci je jedinou zachovanou synagógou v meste a najväčšou v Boršodsko-abovsko-zemplínskej župe, avšak v súčasnej dobe sa v nej bohoslužby nekonajú, pretože je vo veľmi zlom technickom stave.
Po týchto prehliadkach nasledoval chutný obed v neďalekej reštaurácii, kde sedenie pri spoločnom stole bolo i príležitosťou na vzájomné spoznávanie sa.
Popoludní sme navštívili Deszkatemplom – drevený kostol reformovanej cirkvi, ktorý stojí na vyvýšenom mieste nad Miškovcom. Kurátor zboru nám priblížil históriu a zaujímavosti o kostole. Tento kostol slúži predovšetkým na konanie pohrebných bohoslužieb, nakoľko sa okolo kostola nachádza veľký cintorín. V každom chráme sme skúšali akustiku priestoru spevom rôznych piesní – spevníkových i nespevníkových, židovských i nežidovských za gitarového doprovodu brata farára Szélesa. Začalo sa stmievať a našou poslednou zastávkou boli 12 km vzdialené kúpele Lillafüred. Bohužiaľ sme ich krásu mohli obdivovať iba v prítmí. Vďaka patrí Pánu Bohu, že nás chránil na ceste tam i späť a že sme mohli nahliadnuť do maďarských kostolov, spoznať ich históriu i súčasnosť a porovnať si ich so slovenskými kostolmi a životom v nich. Veľká vďaka tiež patrí našim maďarským sprievodcom i organizátorom spomenutým v úvode článku.
