Milí mladí priatelia,

bratia a sestry v Pánovi, chcela by som začať príbehom.

V lete 2006 som sa zúčastnila zborovej praxe v zahraničí. Počas tejto praxe som bývala v rôznych rodinách. Môj kamarát Randy, u ktorých som tiež bývala si rád uťahoval z ľudí. Žiaľ nie všetci túto jeho vlastnosť chápali a príjmali pozitívne. Ja si tiež rada občas uťahujem z kdekoho a tak sa stalo, že Randy vo mne našiel dobrého súpera, ktorí mu tie jeho narážky dokázal dosť dobre vracať späť. Možno preto sa z nás aj stali takí dobrí priatelia.
Randy bol veriaci človek, ale jeho viera bola skôr taká pasívna, ale aj napriek tomu mal veľa otázok o Bohu. No, a keďže som u nich strávila dva týždne, Randy nezaháľal a zasypával ma teologickými otázkami.

Jeden deň si sadol oproti mne a spýtal sa:
„Tinka, čo myslíš akú farbu má Boh? Myslíš si, že je čierny, alebo biely, alebo vyzerá ako Čiňan, či nejaký Indián?“
Pozrela som na Randyho a spýtala sa:
„A prečo si myslíš, že Boh má nejakú farbu? Čo ak je bezfarebný, alebo má farby dúhy?.“
„Dobre, možno, ale ja by som chcel vedieť čo ty si myslíš akú farbu má Boh?“, odpovedal.
„Vieš Randy ja naozaj neviem, pravdupovediac som sa nad tým nikdy nerozmýšľala.“
„Tak sa Ťa spýtam inak: Ako si predstavuješ Boha?“
„Nijako, nepredstavujem si ho.“, odpovedala som.
„Tomu nemôžem uveriť, každý si nejako predstavuje Boha!“
„No, keď som bola ešte dieťa, predstavovala som si ho asi ako starca s dlhou bielou bradou. Ale teraz, keď som už dospela sa mnohé moje pohľady na niektoré veci zmenili, a tak je to aj s mojou predstavou Boha. Boh pre mňa nemá konkrétnu tvár. Ja viem, že mnoho ľudí si ho tak predstavuje. Ja nie. Pre mňa je Boh Duch a keďže som ducha nikdy nevidela, tak si ho nepredstavujem. A preto ti ani neviem odpovedať na tvoju otázku, akú farbu má Boh.“

O pár dní nato som v jednom kníhkupectve našla knihu s presne takým istým názvom ako znela Randyho otázka: „Akú farbu má Boh?“ Tú knihu som Randymu kúpila a darovala mu ju. Snáď v nej našiel odpoveď na svoju otázku.

Téma dnešných mladežnických bohoslužieb je Boží obraz v človeku. Ak chceme vedieť, aký je Boží obraz v človeku, mali by sme vedieť niečo o Bohu.

Kto je Boh?

Keď si položíme otázku, kto je vlastne Boh a ako vyzerá, nikdy nedostaneme jednoznačnú odpoveď. Pre každého z nás, je Boh niekým iným, a pre každého z nás má aj inú podobu.

Počas (vývinu), dospievania každého človeka sa obraz o Bohu mení, upravuje. Takéto zmeny sa dejú na základe našich skúseností alebo vplyvu rodiny, či iných autorít, ktoré majú na nás vplyv. Náš obraz Boha nie je hneď bezchybný a ani sa nezískava intuitívne. Náš obraz Boha ziskávame predovšetkým, na hodinách náboženstva, v nedeľnej škole, či v kostole, teda obraz Boha si vytvárame z toho, čo sa naučíme, čo počúvame.

Ak by sme sa predsa pokúsili zodpovedať otázku Kto je Boh? môžeme nájsť hneď niekoľko druhov odpovedí. Touto otázkou sa ešte aj dnes zaoberajú filozofovia, religionisti, psychológovia, sociológovia a teológovia. Každý jeden, by nám vedel ponúknuť „definíciu“ Boha. Aj napriek tomu, že sme Ho nikdy nevideli a nevieme ako vyzerá. Boha opisujeme na základe rôznych vlastností alebo našich zážitkov.

PREDSTAVY BOHA V BIBLII

Obraz Boha v Starej zmluve

Existujú mnohé tradície a tým aj mnohé obrazy Boha. Obraz Boha, sa nám ukazuje v dejinách prostredníctvom rôznych zážitkov Izraelského ľudu, alebo jednotlivcov (Mojžiš – horiaci ker, ľud – oblakový/ohnivý stĺp, Hospodin prebývajúci v truhle zmluvy) Zdrojom mnohých obrazov, metafor a symbolov o Bohu sú napr. Žalmy.

Izraelský národ žil v obklopení mnohých pohanských národov, ktorý uctievali vlastné božstva, ktoré si zobrazovali alebo sprítomňovali v predmetoch, prostredníctvom zvierat alebo nebeských telies. A tak nie je zvláštnosťou, že aj Izraelci chceli mať Boha, ktorý by mal konkrétnu podobu, tak si zhotovili zlaté teľa – klaňali sa mu, uctievali ho a obetovali mu a hovorili Izrael toto sú tvoji bohovia, ktorí ťa vyviedli z Egypta. 2 Moj 32, 8

Naproti tomu k nám zaznieva druhé prikázanie: „Neurobíš si vyrezávanú modlu, ani podobu ničoho, čo je na nebi hore, čo je na zemi dolu, alebo čo je vo vode pod zemou.“ 2 Moj. 20, 4 Toto prikázanie zakazuje akékoľvek znázorňovanie Boha.

Ako v SZ, tak ani v NZ sa nestretávame s konkrétnym obrazom Boha, ale v celej Biblii nachádzame miesta, ktoré opisujú Boha, jeho vlastnosti.

Obraz Boha v Novej zmluve

Novozmluvný obraz Boha reflektuje obraz Boha v Starej zmluve. Celý tento obraz je korigovaný a zaostruje sa skrze Ježiša Krista. V Novej zmluve hovorí Ježiš Kristus o Bohu v mnohých podobenstvách. Tieto podobenstvá sú vlastne rôzne udalosti, ktorými nám Ježiš Kristus opisuje a sprítomňuje Boha.

Predstavy Boha v súčasnosti

Už sme si povedali ako si predstavovali Boha starozmluvný a novozmluvný ľudia.

Aké sú naše predstavy v súčasnosti?
Sú ľudia, ktorí si Boha predstavujú antropomorfne, teda kde je Boh predstavovaný ako človek, alebo s jasnými ľudskými črtami. Tzn., že zobrazený Boh má oči, uši, nos, ústa, vlasy, ruky, nohy atď. Patria sem zobrazenia nie len celého tela , ale aj predstavy len samotnej hlavy.Medzi takéto predstavy patrí predstava Boha ako muža, u nikektorých aj ako ženy, Asi najčastejšia predstava je predstava Boha ako starca s dlhou bielou bradou. Alebo Boha na oblačiku , so svätožiarou…..

Iní zase si Boha predstavujú len symbolicky. Medzi takéto symboly patrí zobrazenie Boha ako oko, svetlo alebo aj ako sv. Trojica. Ale aj tie, ktoré si nevedia Boha predstaviť, alebo pre nich znamená veľkú neznámu.

Predstavy o Ježišovi sa postupom času menili. To znamená, že tak ako sa menil obraz o Ježišovi, tak sa stáročiami menil aj obraz Boha.
Pre všetkých ľudí platí Božia výzva, aby boli stelesnením pravdy a lásky, teda aby celým svojim životom zobrazovali Boha, ktorý je Pravda sama a láska sama.

{xtypo_quote}Potom riekol Boh: Učiňme človeka na svoj obraz, podľa našej podoby, aby panoval nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom, nad dobytkom, nad všetkou poľnou zverou a nad všetkými plazmi, čo sa plazia po zemi. Tak stvoril Boh človeka na svoj obraz, na Boží obraz ho stvoril, ako muža a ženu ich stvoril. Potom ich Boh požehnal a riekol im: Ploďte a množte sa a naplňte zem, podmaňte si ju a panujte nad morskými rybami, nad nebeským vtáctvom a nad každým živočíchom, čo sa hýbe na zemi!{/xtypo_quote}
Povedali sme si niečo naších predstavách o Bohu, poďme sa teraz pozrieť na Boží obraz v človeku. Všetci poznáme príbeh stvorenia človeka. Z vybraného prečitaného oddielu sme si čítali, že človek bol stvorený na Boží obraz.

• Človek je jediný tvor stvorený k Božiemu obrazu Keby niekto sa pýtal v čom je rozdiel medzi stvorením človeka a stvorením zvierat, tak práve v tom, že len človek bol stvorený na Boží obraz, zvierata nie.
  • V starovekom Oriente bola bežnou predstava, že človek sa podobá niektorému božstvu. Biblia tu nadväzuje na bežné dobové predstavy. Nehovorí však o tom, že v čom je človek podobný Bohu, resp. božským bytostiam.
  • Jedná stará vykladačská tradícia rozumela tomuto biblickému slovu o obrazu tak, že Boh vyzerá ako akýsi veľký človek, akýsi obor a človek je jeho zmenšeninou.

• Gen. 1, 26 však hovorí, že človek nie je prehlasovaný za Boží obraz priamo, ale je stvorený k Božiemu obrazu.
• V NZ sa hovorí o Kristovi, že je Božím obrazom. (2 Kor. 4, 4. Kol.1,15. Kol.3, 10. Židom 1, 3)

Adam teda človek dostal za úlohu stať sa Božím obrazom, ale pre hriech to nemohol splniť. To splnil až Ježiš Kristus, ktorý je skutočným Božím obrazom.

V čom však spočíva Boží obraz?
Obrazom je naznačená schopnosť človeka a to muža aj ženy, žít s Bohom v obecenstve. Obraz vyjadruje vzťah blízkosti a predsa odlišnosti, vzťah detskej závislosti. Človek je povolaný byť Božím dieťaťom. Dokonalým Božím obrazom je Ježiš Kristus.

Pri slovách obraz a podoba nejde o človeka, ale o Boha. Nie je to, a nemá to byť výpoveď o ľudskej povahe, ale o Božom jednaní. Nejde o to, čím človek je, ale čo robí Boh, keď tvorí človeka. Boh stvoril človeka tak, aby mohol s Bohom komunikovať, rozprávať, a aby počúval zvesť Jeho slova. Človek je Božím obrazom, len v Božej blízkosti, tvarou – tvár k Bohu.

Ak je človek stvorený k Božiemu obrazu, znamená to, že je určený k tomu, aby Boha zobrazoval, nie však svojím vzhľadom, ale spôsobom svojho jednania. Teda tak, aby všetci, ktorí s nim prichádzajú do styku spoznali v spôsobe jednania to, ako s nami jedná Boh. Inak povedané, aby šíril ďalej Božiu lásku a tak všetkých uisťoval, že žijeme v rade lásky, a že nad nami je Boh, ktorý je láska sama.

{xtypo_quote}Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo. Toto (Slovo) bolo na počiatku u Boha. Ním povstalo všetko a bez Neho nepovstalo nič, čo povstalo. V Ňom bol život a život bol svetlom ľudí. To svetlo svieti v tme, ale tma ho nepohltila.{/xtypo_quote}

• Ak chceme hovoriť o Bohu my, môžeme to urobiť jedine skrze Ježiša Krista, ktorý je zjavením Boha na zemi.
• A keďže Boha nikdy nikto nevidel (J 1:18), môžeme o Ňom hovoriť len v obrazoch alebo symboloch.

Každý človek má nejaké presvedčenie, zastáva nejakú stupnicu hodnôt, nech už dobrú alebo zlú, ktorá sa potom nutne a nezbytne prejavuje aj v jeho živote, – človek ju teda stelesňuje. Niekto je napríklad stelesnením sebectva, iní stelesnením chamtivosti a iní zase stelesnením ľahostajnosti. A niekto zase stelesnením radosti, trpezlivosti, spokojnosti a pod….

A predsa pre všetkých ľudí platí Božia výzva, aby boli stelesnením pravdy a lásky, teda aby celým svojim životom zobrazovali Boha, ktorý je Pravda sama a láska sama. To je základným a pôvodným obsahom určenia človeka, o ktorom sa hovorí hneď od počiatku Písma, že bol stvorený k Božiemu obrazu.
To samozrejme neznamená, že sa na Boha podobá svojím vzhľadom – my vieme, že neviditeľný Boh nevyzerá vôbec nijako, ale má svojím jednaním spodobňovať toho, ktorý je milosrdný a láskyplný, dobrotivý a trpezlivý.

Obzvlášť je človek určený k tomu, aby svojím jednaním spodobňoval a tak zvestoval Boha tým, ktorí nie sú prístupní Božiemu osloveniu.
Radostná zvesť , ktorá je tu pre nás je, že Boh poslal nám Toho, kto naozaj bol a je stelesnením pravdy, lásky, pokory, obetavosti a vôbec všetkého dobrého v čom my ľudia zlyhávame. Jeho život aj smrť o tom hovorí až dodnes veľmi jasnou rečou. On je naozaj tým, čím sme mali byť my, a čím byť sami za seba aj zo svojich najlepších síl nedokážeme – byť : Božím obrazom, teda naozajstným stelesnením, Vtelením Božieho Slova. On prišiel, aby sa postavil na naše miesto, práve tam , kde sa my potkýname, zlyhávame, padáme, odkiaľ utekáme.ON je zvrchovaným Kráľom, premieňajúcim celý svet nie zvonku násilím, ale zvnútra – láskou, súcitom, pokorou a trpezlivosťou.

Toto sa dá najlepšie ukázať v Nz v rozhovore Filipa s Pánom Ježišom Kristom.

{xtypo_quote}Povedal mu Filip: Pane, ukáž nám Otca, a postačí nám to. Ježiš mu riekol: Taký dlhý čas som s vami, a nepoznal si ma, Filip? Kto mňa videl, videl Otca. Akože môžeš hovoriť: Ukáž nám Otca? Či neveríš, že ja som v Otcovi a Otec je vo mne? Slová, ktoré vám hovorím, nehovorím sám od seba, ale Otec, ktorý je vo mne, koná svoje skutky.{/xtypo_quote}

Ježiš ukazuje teda zobrazuje milosrdného OTCA svojimi skutkami milosrdenstva A práve k tomu povoláva svojich učeníkov.
Takže Boží obraz v človeku spočíva v spôsobe nášho jednania, slovami aj skutkami, zobrazovať Boha – jeho milosrdenstvo, jeho zhovievavosť a pod., a nie to ako vyzerá.

Toto je úloha na celý život, poslanie, ktoré dáva nášmu životu zmysel, je to pravé nasledovanie Ježiša, je to obsah toho, čo ap. Pavol nazýva : byť v Kristu. Jedným slovom je to LÁSKA.

Nejde len o Božiu lásku k nám a našu lásku k Bohu. Ide o lásku ku všetkému Božiemu tvorstvu, teda k blížnym, v najširšom slova zmysle. Takým dobrým príkladom je aj Milosrdný Samritán o ktorom sme si čítali v lekcii. Blížny je každý človek, ktorý nás a našu pomoc potrebuje. Pomoc jedného človeka druhému, nemá byť na nič iného viazaná, je to niečo, čo má mať miesto medzi ľuďmi, bez ohľadu na náboženstvo, národnosť, rasu, farbu pleti….

Milosrdný Samaritán vyvíja aktivitu, keď ošetruje rany blížnemu, odvezie ho na bezpečné miesto a stará sa tam oňho.. Bez dlhého rozmýšľania prináša pomoc človeku, ktorý je v núdzi a tak vlastne jedná ako pravý blížny v zmysle Ježiša Krista.V závere podobenstva nasledujú Ježišove slová adresované všetkým nám: „ Choď a rob podobne.“

Ak poznáme slovo o milosrdenstve a láske k blížnemu, mali by sme ho zvestovať všade tam, kde je to potrebné a stáť sa sami Jeho plniteľmi. Uskutočňovaním lásky a milosrdenstva sa stáva veriaci „blížnym“ konkrétnych trpiacich ľudí v nedpredvídateľných situáciách. Viera v Boha má vzťah k spoločnosti.

A tak keby sme si teraz položili otázku Akú farbu má Boh? – Mohli by sme jednoducho odpovedať – má farbu lásky, súcitu, trpezlivosti, dobroty, pokory, zhovievavosti, milosrdenstva a pravdy. Každý kto naplňuje Boží zákon lásky milovania Boha a svojho blížneho ako seba samého má v sebe Boží obraz. Amen