Slovo Hospodinovo zaznelo Jonášovi, synovi Amitajovmu, takto: Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž proti nemu, lebo ich nešľachetnosť vystúpila predo mňa. Nato Jonáš vstal, aby ušiel spred Hospodina do Taršíša, odišiel do Jafy, kde našiel loď smerujúcu do Taršíša, zaplatil cestovné, vystúpil na ňu, aby odišiel s nimi spred Hospodina do Taršíša. Ale Hospodin spustil veľký vietor na more, takže sa strhla veľká búrka a lodi hrozilo stroskotanie. Námorníci dostali strach a každý volal na svojho boha, pohádzali do mora náklad, ktorý bol na lodi, aby ju urobili ľahšou. Ale Jonáš zostúpil do vnútra lode, ľahol si a tvrdo zaspal. Pristúpil k nemu veliteľ posádky a povedal: Prečo spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, azda sa Boh rozpomenie na nás, a nezahynieme. Vraveli si jeden druhému: Nože, losujme, aby sme sa dozvedeli, pre koho stihlo toto nešťastie. Potom losovali a lós padol na Jonáša. Pýtali sa ho teda: Nože nám povedz, pre koho nás stihlo toto nešťastie. Aké je tvoje povolanie a odkiaľ si? Kde je tvoja vlasť a z akého národa pochádzaš? On im odpovedal: Som Hebrejec a vzývam Hospodina, Boha nebies, ktorý učinil more i suchú zem. Vtedy sa tí mužovia náramne preľakli a povedali mu: Čo si to urobil? Tí mužovia totiž vedeli, že uteká pred Hospodinom, lebo im to povedal. Potom mu riekli: Čo máme urobiť s tebou, aby sa more pod nami utíšilo? Lebo more sa búrilo čoraz väčšmi. On im odpovedal: Chyťte ma a hoďte do mora, a ono sa vám utíši, lebo viem, že pre mňa sa strhla táto veľká búrka nad vami. Tí mužovia však veslovali, aby sa vrátili na suchú zem, ale nemohli, lebo more sa proti ním čoraz väčšmi búrilo. Potom volali na Hospodina: Ach, Hospodine, nedaj nám zahynúť pre život tohto muža a neuvaľ na nás nevinne preliatu krv. Lebo Ty, Hospodine, si urobil, ako sa ti páčilo. Nato chytili Jonáša, hodili ho do mora a ono prestalo zúriť. Tu mužov zachvátil nesmierny strach pred Hospodinom, i obetovali Mu obeť a zaviazali sa sľubmi. (Jonáš 1, 1 – 16)

Bratia a sestry. Každý z vás už určite počul príbeh o Jonášovi. Obzvlášť u detí je tento príbeh Jonáša a veľkej ryby veľmi obľúbený. Prečo je tento príbeh taký známy a obľúbený najmä u detí je práve pre jeho pútavý a jednoduchý dej.

Nato, aby sme lepšie pochopili hĺbku tejto zvesti je dobré pozrieť sa preskúmať tento príbeh zblízka. V prvom rade je dobre všimnúť si postavu a charakter proroka Jonáša. Ale tiež ďalšie postavy a súvislosti, ktoré zohrali v tomto príbehu svoju úlohu.

Keď si pozorne prečítame všetky štyri kapitoly, zistíme, že tých postáv nie je tak veľa. Je to Jonáš, potom námorníci, Ninivčania a napokon je to sám Hospodin, ktorý do celého diania zasahuje.

Príbeh sa začína bežným výrokom: „Slovo Hospodinovo zaznelo Jonášovi, synovi Amitajovmu. Hneď na začiatku príbehu môžeme vidieť, že iniciatíva vychádza v prvom rade od Hospodina.

Prorok nebol niekto, kto predpovedal budúcnosť z čajových lístkov, či veštením z ruky alebo kariet). Prorok bol ohlasovateľom Božieho slova. Boh dával svoje požiadavky svojmu ľudu prostredníctvom prorokov. Jonáš je takisto oslovený Hospodinom, dostáva od Neho poverenie. Má isť do Ninive a kázať proti nemu.

Jonáš je jediná postava v celej knihe, ktorá má meno. Hebrejské „Jona“ znamená Holubica. Tým je čitateľ súčasne zoznámený s postavou proroka, ale takisto aj s významom a úlohou holubice. Keď sa pozrieme bližšie na význam toho mena, zistíme, že prvý výskyt tohto mena je v Tóre v Genezis v 8 kap., kde je Jonáš uvedený ako znamenie, kde označuje vtáka, prostredníctvom ktorého Noe komunikoval s okolitým svetom. Podobne komunikoval Boh s Ninive prostredníctvom Jonáša.

Podruhé slovo „Jona“ označuje vtáka ako obetné zviera, zástupnú obeť, či výplatu za nečistotu. Ani tu nie je súvislosť s prorokom vylúčená: súd Hospodinov, ktorý ohlasoval a očakával nad Ninive v podstate zástupne podstúpil sám ako obeť za Izrael.
V Iz 38, 14 sa výraz Jona objavuje v modlitbe Chizkiášovej ako prirovnanie pre smútok, nárek a agóniu. S týmto sa tiež stretávame u Jonáša ako v modlitbe (2kap.), tak v bolesti nad zjavnou márnosťou svojho počínania.

Dá sa to však aj interpretovať tak, že Jonášovo kázanie v Ninive sa buď podobalo náreku holubíc, alebo tento nárek Jonáš v Ninivčanoch vyvolal.
V 55 žalme si sužovaný Žalmista praje byť podobný holubici, aby mohol uletieť. A o tom ako sa pred ťažkou úlohou snaží uletieť Jonáš nie je v jeho príbehu pochýb.

V súvislosti s významom svojho mena, by výraz Jona označoval toho, kto spôsobuje útlak. V tejto súvislosti by prorok sprítomňoval a tým by ohlasoval záhubu, ba by ju sám na svojom úteku dokonca zakúšal.

V Sofoniašovi 3, 1 je to označenie pre mesto (Jeruzalem), ktoré sa vzpiera Hospodinovi a škodí, zatiaľ čo má byť užitočné a slúžiť mu.Všetky tieto súvislosti s Jonášovým menom môžu mať vplyv na výklad Jonášovho príbehu.

Na základe Ezechiela 18, 7 by Jonáš nemusel byť vnímaný ako spravodlivý muž, lebo on utláča škodí, respektíve ohrozuje život námorníkov a svojím spôsobom i obyvateľov Ninive. Najzaujímavejšie je však použitie výrazu „ Jona „ pre Hospodina u Jeremiáša. Slovom Jona sa označuje sám trestajúci Hospodin. To môže do obsahu a významu zdelania Jonášovho proroctva vnášať prekvapujúci rozmer výpovede o Hospodinovi pomocou postavy proroka. V Biblii nachádzame ešte aj iné zmienky o význame mena proroka Jonáša.

Čo vieme ešte o prorokovi povedať? Už vieme aký význam môže mať jeho meno. Takisto sme si povedali, že k nemu zaznelo slovo Hospodinovo. Zaznenie mena Hospodinovho, nie je jednorazovým aktom. Ale môžeme povedať, že slovo Hospodinovo sa deje – to znamená, že opakované oslovenie Jonáša a trvalé Hospodinovo pôsobenie na proroka je dlhodobý proces pôsobenia slova. To isté Hospodinovo slovo môže preto počuť aj poslucháč príbehu, – to znamená, teda, že aj k nám dnes zaznieva Hospodinovo slovo, ktoré nás smeruje na Hospodina samotného viac, než na adresáta – proroka Jonáša.
Ďalej sa o prorokovi Jonášovi dozvedáme, že meno jeho otca je Amitaj, a že pochádzal z dedinky Gát- Hachefér.

Jonáš je označený za proroka a služobníka Hospodinovho, ktorý prorokoval v prospech severného Izraela.. Hospodinom stanovený Jonášov cieľ je Ninive. Ninive skutočne existovalo, ale v tomto príbehu nie je dôležité vedieť, či išlo o reálne mesto. Ninive je skôr typ „veľkého mesta“, Izraelu nepriateľského územia.. Ninive ako hlavné mesto Asýrie je možno vnímať v prenesenom význame, ako šifru kultúry duchovnej orientácie a životného spôsobu Asýrie, – teda konkrétne ako vzor úplne skazeného mesta.

Význam slova Ninive je „potomstvo“ v zmysle mesto mnohého potomstva, s odlišným náboženským myslením.
Cieľ, ktorý si stanovil Jonáš na úteku je mesto Taršíš, ktoré je na opačnom konci sveta než je Ninive.

Bratia a sestry, Hospodin vždy prv než niečo urobí pošle svoje slovo, aby urovnal. Jeho slovo nás usmerňuje a má nás vrátiť späť na cestu z ktorej sme zišli. Preto je dôležité pamätať, že je tu vždy najprv Hospodinovo slovo, ktoré zaznieva ku každému jednému z nás, aby nás napomenulo, oslovilo, usmernilo. Jeho slovo k nám zaznieva prostredníctvom Písma sv., ale aj prostredníctvom iných ľudí, prostredníctvom modlitby a kázne.

Pán Boh hovorí Jonášovi: „ Vstaň a choď!“ – nie je mu povedané prečo má ísť do Ninive, ani čo je obsahom skazozvesti. Vieme len, že Ninive je najväčšie mesto, teda je typ mesta, ktoré je symbolom nepriateľa Izraelcom a že v tom meste je taký veľký hriech, že už siaha Pánu Bohu po tvár. Nie je uvedené, v čom to zlo spočíva.

Jonášovo konanie je v rozpore s Božou vôľou nielen tým, že uteká, ale aj tým, že neprehovorí.
Nie je to tak aj s nami? Koľkokrát keď sa previníme proti niekomu, nie sme schopný prehovoriť z veľkého pocitu viny, ale mlčíme.
Jonášov útek je znázornený klesaním. Jeho činy a slová sú prestavené v príkrom rozpore. Prorok síce vyznáva Hospodina ako Boha nebies, ktorý učinil more i suchú zem, na druhej strane však uteká pred Hospodinom.

Jonáš ospravedlňuje svoju neposlušnosť tým, že vedel skôr než sám Hospodin, že z trestu nebude nič. Jonášovi sa nepáči Hospodinovo zmilovanie nad pohanským veľkomestom nechce veriť v Hospodinovu milosť. Jonáš akosi nechce pripustiť, že Hospodin je aj Bohom pohanov. Táto kniha ukazuje koľko námahy musí vynaložiť Hospodin, aby naprával deformovanú vieru každého jednotlivca v Izraeli.

Hospodin musí spôsobiť vietor a búrku a použiť veľkú rybu teda musí pohnúť celým oceánom, aby Jonáš poslúchol opätovný rozkaz. Hospodin si musí poslúžiť ricinovníkom, červom, východným vetrom a páľavou slnka, aby prorok pochopil príčinu Jeho milosrdenstva.

Skúsme sa teraz na chvíľu zamyslieť a položme si otázky: Koľkokrát v živote sme sa vzopreli Hospodinovi? Koľkokrát sme si mysleli a možno si aj myslíme, že vieme, čo je pre nás najlepšie a neposlúchli Božie slovo prihovárajúce sa k nám? Alebo koľkokrát sme sa stali sudcami a ukazovali na iných: ty si zaslúžiš to a ty ono. Či nie sme aj my sami niekedy ako Jonáš? Nedbáme na slovo Hospodinovo, či nesnažíme sa ujsť pred Hospodinom, dokonca sa snažíme zájsť až ďalej a dovolíme si posudzovať Božie milosrdenstvo v horlivom presvedčení, že máme pravdu a len mi vieme najlepšie, čo a ako má byť. A keď nechceme počúvať Hospodina, či taktiež sa od Neho neodvraciame a neutekáme preč spred Jeho tváre, ako to urobil Jonáš?

Aj napriek vážnosti celého príbehu sa ešte chvíľu zamyslíme nad Jonášom. Po prečítaní všetkých štyroch kapitol nám tento príbeh príde aj trocha komický. Jonáš hovorí s ľuďmi, respektíve na adresu ľudí veľmi málo. Na lodi sa najprv predstaví cestujúcim a potom im radí, aby ho hodili do mora. Jeho kázanie v Ninive je zhrnuté do jednej vety.: „ Ešte štyridsať dní a Ninive bude vyvrátené.“ Inak Jonáš hovorí už len s Hospodinom. Najprv sa k Nemu modlí a potom s Ním namosúrene diskutuje. Už samotný fakt, že prorok hovorí podstatne viac s Hospodinom ako s ľuďmi, a že Hospodin ma oveľa viac, čo povedať Jonášovi ako jeho poslucháčom – ukazuje, že tu nejde o prorockú knihu v obvyklom slova zmysle. Od ostatných prorockých kníh sa toto dielo líši v tom, že hlavný hrdina nie je pozitívna postava, ale skôr karikatúra počas dejov chce až trikrát zomrieť.

Bratia a sestry, nech už vyznieva postava proroka Jonáša komicky, či ako karikatúra, nie je to dôležité. Dôležité je si uvedomiť na pozadí tohto príbehu, že Hospodin je milostivým a ľútostivým Bohom, ktorého milosrdenstvo prekračuje všetky hranice.

V tomto príbehu, kde je Jonáš oslovený Hospodinom a poverený úlohou, nie je braný jeho názor do úvahy. Jonášovi nie je daná možnosť sa rozhodnúť a odmietnuť splniť Božiu požiadavku. Jonáš síce uteká pred Hospodinom, ale Boh ho nenechá utiecť ďaleko. Boh ho nechá utiecť len do určitej vzdialenosti. Boh sa totiž proroka odmietajúceho vykonať Jeho pokyn nevzdáva, neprestáva s ním komunikovať a nenecháva ho na pokoji.

Ukazuje sa, že vzťah Boha k prorokovi nie je určený jednaním proroka a deje sa navzdory prorokovej neochote. A aj napriek Jonášovmu zlyhaniu, Hospodinov zámer nie je nijako ohrozený. Všetko, čo sa deje je napokon Božím zámerom. Boh s týmto vývojom udalostí počíta, má ich pod kontrolou a pripravuje ako Jonášovu cestu do Ninive, tak i jeho zmenu.

Hospodinovo slovo nie je slabé a neúčinné, aby o Ňom mohol ktokoľvek rozhodovať podľa svojho uváženia. A preto je dôležité milí bratia a milé sestry pochopiť, že nie je dôležité, čo robí Jonáš, ale to čo robí Boh. Nie je dôležité, čo robí človek, ale to čo robí a koná Boh. Boh dostihne človeka kdekoľvek.
Prorok si síce volí smrť, ako cieľ svojej cesty, ale Boh v priestoroch smrti činí prípravy na Jonášovo prežitie. Pred Bohom sa nedá utiecť a ani sa niet kam schovať. Útek od Hospodina predsa znamená samé zostupovanie a klesanie vždy hlbšie a hlbšie, ako to bolo v prípade Jonáša. Boh nedovolí svojmu prorokovi ani utiecť, ani odmietnuť úlohu, ani narušiť Hospodinovo riadenie. A napokon mu nedovolí ani umrieť, pretože život a smrť sú výlučne Hospodinove v žiadnom prípade nie v prorokovej moci.

Do zápasu o proroka a s prorokom strháva Boh tiež svoje stvorenie, ktoré ho rovnako ako neskôr aj jeho prorok počúvne aj napriek tomu, že svojím jednaním vzbudzuje v ľuďoch strach.

Aj keď sa zdá, že Hospodin v búrke a vetre pôsobí ako nepriateľ ľudí a ich ohrozuje, v skutočnosti Boh pripravuje prorokovu záchranu, tak ho súčasne prinúti aj proti jeho vôli prorokovať v čom je Jonášova záchrana.

V obraze netvora smrti, ako aj v prijatí Hospodinovej úlohy sa totiž paradoxne spája ohrozenie aj záchrana Hospodinom.
To, čo sa Boh rozhodol vykonať, to vykoná., dosiahne svoje a nič Mu v tom nezabráni. Nie je v moci človeka zastaviť Hospodina. Udalosti sa budú vyvíjať len tak, ako určí Hospodin. To je Jonášová skúsenosť s Hospodinom.

Skúsenosť s Ninivčanmi je iná. Je k nim pohnutý ľútosťou a zhovievavosťou aj napriek ich nepriateľskému stavu s Izraelom. Možno sa to zdá na prvý pohľad nespravodlivé. Z príbehu je však isté, že Hospodinovo nevysvetliteľné, nerozumné a neodhadnuteľné jednanie má svoj zmysel a cieľ. Slúži k záchrane človeka, to je k záchrane Ninivčanov a nakoniec aj Jonáša. Amen