Navštevovanie členov zboru

Musí sa prijať nový a uznávaný pohľad na starú prax: presbyterské návštevy v domácnostiach danej farnosti: navštevovanie domov. Skúsenosť už dávno ukázala, že návštevy rodín budujú silné zbory. Takéto návštevy by sa mali uskutočňovať pravidelne, pokrývajúc zbor každý rok, ak je to možné.

Zvažujeme nasledovné hľadiská návštev po domoch:

Prečo?

Pán poskytuje pre Telo v službe navštevovania presbyterstvom to, čo sa okolitý svet snaží napodobiť vo forme skupinových terapií a im podobných. Istota, bezpečnosť a spolupatričnosť, ktoré môžu vzniknúť zo starostlivo plánovaného a prevedeného rodinného navštevovania tiahne cirkev dokopy do miestneho spoločenstva svätých – spoločenstvo, ktoré všetci hľadajú, a ktoré svetský terapeut nemôže poskytnúť.

Slovo hovorí o dvojakej zodpovednosti veriaceho aj presbytera, ktoré sú vyjadrené v takomto navštevovaní: „Poslúchajte svojich vodcov a ustupujte im, lebo oni bdejú za vaše duše jako takí, ktorí vydajú počet, aby to robili s radosťou a nevzdychali, lebo to by vám nebolo užitočné.“ (Žid 13, 17) Obaja, navštevovaný aj navštevovateľ, budú musieť jedného dňa vyrovnať svoje účty s Pánom, ktorý drží pozornú stráž nad akýmikoľvek dvoma, alebo troma, ktorí sa zídu v Jeho mene (Mt 18, 20)

Navštevovanie je časť v programe cirkvi, ktorá slúži na vyučovanie veriaceho vo viere a poslušnosti. Ako také sa na to teda môžeme pozerať ako na logické rozšírenie kázaného Slova.

Zvyčajný program návštevy rodiny sľubuje nasledovný osoh:

  1. Rozširuje to starostlivosť a podporný záujem cirkvi do domov jej jednotlivých členov. „Preto“, píše apoštol Pavol, „sa  napomínajte navzájom a vzdelávajte jeden druhého, jako aj robíte. Ale vás žiadame, bratia, aby ste znali tých, ktorí pracujú medzi vami a sú vašimi predstavenými v Pánovi a napomínajú vás, a aby ste ich preveľmi milovali pre ich dielo.“ (1. Tes 5, 11-13a)
  2. Navštevovanie rodín poskytuje spôsob, akým určiť presné potreby zboru, a takto sa zamerať na kázanie, diakonickú pomoc, programy vyučovania, a ďalšiu pozornosť na špecifické problémy. Navštevovanie zisťuje pulz a teplotu Tela.
  3. Umožňuje to presbyterom zhodnotiť reakcie ľudí na kázne, vyučovanie, a všetky ostatné funkcie cirkvi.
  4. Navštevovanie vytvára zmýsluplný vzťah medzi presbyterstvom a zborom aj mimo situácií núdze a zjednodušuje prekonávanie ťažkostí.
  5. Poskytuje spôsob, ako zistiť problémy už v zárodku a prípadne ich hneď aj potlačiť.

Pred návštevou

Je služobníkovou povinnosťou urobiť návštevu rodiny čo najužitočnejšou kázaním čas od času o jej význame z vhodného biblického textu. Zbor musí naplno pochopiť, a musí mu to byť systematicky pripomínané, hodnoty pre cirkev a jej člena, ktoré sú obsiahnuté v dobre prevedenej rodinnej návšteve: čo môžu očakávať od presbytera, a čo môže on očakávať od nich – a ako Pán slúži skrze oboch. Služobník tiež môže zobraziť navštevovanie rodín v kontexte jej kľúčovej úlohy vo vychovávaní mladých a stability spoločnosti. Nasledovné texty je možné na to použiť: 1. Tes 5, 14; Žid. 12, 15; 1. Pt 5, 2.
Presbyterstvo sa tiež môže rozhodnúť založiť návštevy rodín na jednom alebo viacerých námetoch pre dané obdobie, úvedené vhodnou kázňou. Alebo navštevujúci presbyteri sa môžu rozhodnúť vyzdvihnúť nejakú tému (témy) počas svojej návštevy. Niektorí navrhujú nasledovné témy:

  1. Rodina
    • Biblický pohľad na rodinu
    • Chválenie v rodine, rodinné bohoslužby, spievanie, modlitby
    • Vzťahy medzi jednotlivými členmi rodiny
    • Zvláštne problémy rodín s jedným rodičom, a starostlivosť cirkvi
    • Pracujúci rodičia, neprítomnosť matky v dome, otec na služobných cestách
    • Disciplína v dome
    • Výchova vyrastajúcich detí, uspokojovanie potrieb, návštevy kostola
    • Kresťanské vzdelávanie
  2. Cirkev
    • Prečo cirkev zvoláva na chvály v nedeľu, ako rodinu
    • Úloha kázania a počúvania
    • Liturgia, čo a prečo
    • Zúčastňovanie sa cirkevných aktivít
    • Finančné prispievanie cirkvi
  3. Nasledovné všeobecné námety sa dajú rozvinúť do podobných tém:
    • Biblia
    • Kresťanský rast, kresťanský každodenný život
    • Modlitba
    • Choroby, utrpenie
    • Špecifické problémy mladých
    • Spravovanie darov a talentov
    • Hodnoty
    • Viera a skutky
    • Prozreteľnosť a ľudská zodpovednosť
    • Misia a evanjelizácia

Chceli by sme urobiť tieto praktické návrhy pre prípravu navštevovania rodín:

  1. Je to tímové úsilie. Zvyčajne farár a presbyter, alebo dvaja presbyteri, tvoria navštevujúcu skupinu. Uistite sa, že naplánujete nasledovné kto má vedenie pri otváraní úvodných predmetov rozhovoru? Kto prečíta Slovo? Ponúkne modlitbu? Uzatvorí modlitbou? Kto urobí potrebné prípravy? Kto preberie iniciatívu pri odchode? Plánovanie je kľúčom k dobre návšteve.
  2. Urobte každú návštevu predmetom modlitieb.
  3. Dopredu si zistite, a je to možné, s akými špeciálnymi problémami alebo potrebami môžete počítať, naplánujte si odpoveď na nich.
  4. Poznajte mená všetkých členov rodiny, ich zamestnanie, školu, atď.
  5. Buďte si istý, že ste očakávaný, s návštevou dopredu dohodnutou telefónom, letáčikom a podobne.
  6. Avšak, napriek pozornému plánovaniu, vyhnite sa „pripravenému“ nacvičenému dojmu. Premyslite si veci, avšak dôverujte Pánovi v slovách, ktoré treba povedať, keď ste na danej návšteve.

Počas návštevy

Pamätajte na to, že ako presbyter idete v mene a ako posol Pána Cirkvi. Nech návšteva slúži Jemu a Jeho Telu a On prepožičia autoritu a moc vaším slovám.
Niektoré praktické návrhy pri vykonávaní návštevy:

  1. Biblia prikladá veľkú hodnotu zdravým rodinným vzťahom (Ef 6, 1-4 napríklad). Urobte to preto rodinnou udalosťou, pozvúc oboch rodičov a deti, aby sa zhromaždili na túto krátku hodinku.
  2. Buďte prívetivý (radostný) pri príchode. Počkajte, kým vás pozvú dnu. Kým vás usadia. Ľudia môžu byť hákliví na takéto veci. Vykročte tou správnou nohou.
  3. Počas celého stretnutia udržujte dobrú náladu, zdvorilosť, miernosť, lásku. Pamätajte, že obzvlášť deti sa môžu rodinných návštev, a preto prístup k nim je možný získať len cez úprimný záujem o ich potreby.
  4. Pracujte na zahrnutí všetkých členov rodiny do návštevy. Robte tak so súcitom a pochopením. Čo ešte neviete o ich záujmoch a zamestnaniach, ako vhodné pre účely vašej návštevy, snažte sa naučiť – avšak udržujte konverzáciu zameranú na duchovné skutočnosti.
  5. Ak zamýšľate začať s čítaním Písma, vyberte si už pasáž dopredu a prineste si vlastnú Bibliu. Možno krátky, zhustený komentár na prečítané pomôže veci. Avšak nezačínajte s kázňou (kázničkou).
  6. Vytvorte diskusiu vyhýbaním sa otázkam, ktoré vyžadujú Áno/Nie odpovede. Napríklad, pri debatovaní o osobnom vzťahu s Pánom, jazyky môžu byť zviazané keď sa spomenú spôsoby, akými kresťan rastie v poznávaní Boha: skrze zvestovanie Slova, osobného štúdia Biblie, cirkevnej školy, utrpením, napätím, pokušením, modlitbou, poslušnosťou … Pýtajte sa, ktoré z nich sú najosožnejšie a prečo? najmenej osožné, a prečo? Ostatné spôsoby milosti? Alebo znova: miesto skúmania, či sa cirkevníkovi páči zvestovanie slova (čo môže viesť ku kritike farára – ktorú treba samozrejme príslušne spracovať), presbyter sa môže opýtať: „Prečo si myslíte, že Biblia tak veľmi zdôrazňuje kázanie?“ A „Ako môžeme čo najviac získať z kázne?“ A „Ako sa môže človek najlepšie pripraviť na prijímanie kázaného Slova?“ Tento spôsob prístupu vedie k plodnej a podnetnej návšteve.
  7. Nech záverečná modlitba napovedá, že ste počuli potreby, obavy, radosti tejto rodiny. Modlite sa v mene za tých, ktorý to potrebujú, samozrejme ohľaduplne.
  8. Nepreháňajte svoje pozvanie. Bude aj ďalší deň.
  9. Vyhnite sa rozporom. Ak má rodina svojskú sťažnosť na cirkev, farára, liturgiu, vypočujte ju a sľúbte, že to posuniete ďalej na presbyterium. Ak je to vážna záležitosť, zabezpečte, aby sa jej dostalo priestoru na správnom mieste a v správnom čase. Vyhnite sa tiež zametaniu kritiky pod koberec a potierania zlyhaní. Nie je lepšieho spôsobu, ako stratiť dôveryhodnosť u členov zboru, ako takto.
  10. Buďte pripravený na to, že nejaký člen rodiny môže mať niečo, čo chce prediskutovať osamote. Vycíťte to. Zariaďte sa podľa toho pri inej príležitosti.

Po návšteve

Osobne si rozoberte a aplikujte, čo ste sa naučili počas návštevy:lepšie spôsoby, ako to celé zahájiť, rozvinúť diskusiu, vycítiť problémy, poradiť, povzbudiť, napomenúť. Modlite sa za túto návštevu. Priznajte si svoje chyby; proste za požehnanie na vašu snahu.
Presbyterstvo ako celok musí premeniť navštevovanie na celozborový úžitok nasledujúcim:

  1. Správami a diskusiou: silné stránky, slabé stránky, problémy skutočné a potencionálne medzi tými, ktorí boli navštívení od posledného zasadnutia presbytéria. Dary pre službu v cirkvi objavené počas návštev. Potenciál pre ďalšiu službu. „Stav mysle u nich“ aký bol odhalený počas návštevy. Duchovná zrelosť. Obavy a výzvy, ktoré treba riešiť z kazateľnice.
  2. Reakcie zboru odhalené počas návštev: kritika, oprávnená aj neoprávnená; návrhy; ocenenia; ukazovatele k novým spôsobom, vyšším cieľom.
  3. Techniky návštev: nejaký obzvlášť účinný prístup; nejaký, ktorému sa treba vyhnúť; niečo, čo treba skúsiť znova pre ďalší pohľad na vec.

Zhrnutie

Navštevovanie rodín môže byť únavné a nudné pre návštevníka aj navštevovaného bez rozdielu. Ale môže to byť tiež lepidlo, ktoré spája zbor bližšie a bližšie ako sa presbyteri a ľudia lepšie a lepšie spoznávajú a rozumejú jeden druhému.
Všetko závisí na vás a vašom zvládnutí pomoci od Ducha v tejto dôležitej zložke presbyterského povolania.

Preložené z Elders Handbook od G. Berghoefa a L. De Kostera.
Vydal Christian Library Press, Grand Rapids, Michigan,
z angličtiny preložil Pavol Gurbaľ

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *