V nedeľu 27. 12. navštívila bysterský zbor rodina seniorky michalovského seniorátu Eriky Dékányovej. Prijala aj ponuku na kázanie v kostole. Prihovorila sa k zboru najprv v Košických Olšanoch, potom v Bysteri na základe textu z Písma Svätého-z Lukášovho evanjelia, 2. Kapitoly, 29. až 31. verš.

„ Teraz prepúšťaš, Pane, svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji, lebo moje oči videli Tvoje spasenie, ktoré si pripravil pred obličajom všetkých ľudí.“

Z kázne: Nedeľné kresťanské zhromaždenie, milí bratia a milé sestry v Pánovi Ježišovi Kristovi. Z Božieho vedenia máme dnes nedeľu po Vianociach a v podstate táto nedeľa po Vianociach je bezprostredne po vianočných sviatkoch, takže aj dnes sa zhromažďujeme ,aby sme sa radovali z narodenia Pána Ježiša Krista. Takúto radosť prežíval vo svojom živote aj Simeon. Keď mladá rodina prichádza podľa obyčaje so svojim novonarodeným malým dieťaťom do chrámu, aby ho predstavili, čítame, že v tomto zhromaždení bol prítomný aj Simeon. Pri tejto príležitosti zobral na ramená malého Ježiša a chválil Boha. Tešil sa z toho, že jeho oči uvideli spasenie. A to je dôvod k vianočnej radosti aj po Vianociach. O tomto Simeonovi čítame v Lukášovom evanjeliu svedectvo , že to bol staručký človek a že bol spravodlivý, bol bohabojný a očakával útechu Izraela.

Čo to znamená. Znamená to toľko bratia a sestry, že s veľkou túžbou očakával splnenie proroctiev o prísť majúcom Mesiášovi a zrejme aj sám prispieval k tomu, aby to očakávanie Mesiáša bolo vo vedomí izraelského národa. A keď Jozef s Máriou doniesli malého Ježiša do chrámu, aby ho podľa zákona predstavili Hospodinovi ,v podstate sa nedialo nič zvláštne. Zrejme tam bolo také zhromaždenie ako tuná dnes. Podobné obrady sa tak isto v Jeruzaleme ako tu v našich zboroch konali pravidelne. Čo však bolo zvláštne na tomto obrade. Staručký Simeon okamžite poznal , že to dieťa – Ježiš, ktoré prinášajú Jozef a Mária nie je obyčajné dieťa, ale je to dieťa, v ktorom sa zjavila milosť Božia spásonosná celému svetu. Staručký Simeon poznal, že v tomto dieťati, ktoré prišlo do chrámu so svojimi rodičmi, sa naplnili všetky tie starozákonné proroctvá. Znamená to, že on keď zobral dieťa na ruky, vedel, že nedrží nikoho iného , ako samotného Mesiáša. Ako na to Simeon prišiel, že to dieťa je zasľúbený Mesiáš? Všetci povedali, že pravdepodobne sa nedialo nič zvláštne na tom zhromaždení, nijaké vonkajšie znaky nenasvedčovali tomu, žeby sa teraz malo niečo udiať. Máriino dieťa vyzeralo ako ostatné deti. Teda ako spozoroval Simeon, že na rukách drží zasľúbeného Mesiáša? Božie slovo nám hovorí, že Duch Svätý ho doviedol k tomu poznaniu. Duch Svätý mu dal istotu, že ešte pred smrťou sa stretne s Mesiášom. A preto mohol v tejto chvíli vyznať krásne slová. „Teraz prepúšťaš Pane svojho služobníka podľa svojho slova v pokoji. Lebo moje oči videli Tvoje spasenie , ktoré si pripravil pred tvárou všetkých ľudí.“ Takže Duch Svätý dáva poznať Simeonovi, že dieťa je zasľúbený Mesiáš. Bratia a sestry, Simeon sa stretol teda s Ježišom Kristom, predpokladajme, že tesne pred svojou smrťou v chráme. Kde sa môžeme stretnúť s Ježišom my? Isteže na túto otázku je jednoduchá odpoveď. Lebo s Ježišom sa stretávame kedykoľvek keď otvoríme Nový zákon, čítame evanjelia. To znamená, že v Ježišovi Kristovi máme rovnako ako staručký Simeon vidieť Božieho Syna. Mesiáša, ktorého Pán Boh poslal do tohto sveta pre naše spasenie. Ako Simeon, aj my sa k tomuto poznaniu môžeme dopracovať len pôsobením Ducha Svätého. A keďže sa z biblie dozvedáme o tejto skutočnosti, tak každé naše čítanie má byť spojené modlitbou a v nej s prosbou o Ducha Svätého. A tak komu Duch Svätý dáva to poznanie ako vtedy Simeonovi, ktorý to odovzdáva ďalej, tak isto i ten to má šíriť ďalej. Stretnutie sa Simeona s Ježišom Kristom to bola vrcholná chvíľa v jeho živote, vyvrcholenie jeho viery v živote. A tak z toho stretnutia získava silu, poznanie, aby tak mohol z tohto sveta odísť v pokoji. Už sa nemusí obávať čo bude po jeho smrti. To bolo vrcholné poznanie , ktoré bolo Simeonovi darované.

Bratia a sestry, teraz sa zamyslíme my nad svojimi životmi. Čo je vrcholom našich životov. Každý jeden z nás máme v živote nejaké ciele, nejaké túžby, plány. To je v poriadku, ak sú to dobré ciele, ak sú to dobré túžby, ale nad nimi musí vyčnievať ten dôležitý vrchol nášho života a to trvalé spoločenstvo s Pánom Ježišom. Ak svoje túžby a svoje plány zosúladíme s Božou vôľou, tak určite tie veci budú mať zmysluplný obsah. Každý človek má v sebe to dobré, ale aj to zlé, v každom ľudskom srdci sa nachádza jedno aj druhé. Myslím si , že na svete nenájdeme takého dobrého , v ktorom by nebolo aj niečo zlé a naopak. Kto sa stretne v živote s Pánom Ježišom, tak sa u neho začne tento stav meniť. Z biblie poznáme príklady, kedy sa z vrcholne zlých ľudí stali učeníci.

Napríklad konkrétne colník Matúš. Proces, ktorý sa odohráva pri stretnutí s Ježišom je tajomný. Nikdy nevieme predpokladať ako človek zareaguje, ako na človeka zapôsobí stretnutie s Ježišom. Máme si uvedomovať, že človek, ktorý uveril v Ježiša Krista, že u neho ten proces viery stále prebieha. Nie je nič skončené, vec viery nie je ukončená nikdy, pretože každý deň sa človek rozhoduje. Kto stretne Krista, každodenne sa rozhoduje. Či pôjde na ľavo či na pravo. Krásne na tom všetkom je, že aj ten kto sa rozhodne proti Kristovi, vždy má možnosť. Je to uňho otvorené. Pokiaľ žije na tejto zemi, vždy môže zmeniť svoje rozhodnutie. A preto nesmieme nad nikým lámať palicu. Nesmieme odmietnuť nádej pre tých, ktorí odmietli Pána Ježiša. A nesmieme zabudnúť ani na to riziko, že kto sa už raz rozhodol pre Ježiša, môže v budúcnosti svoj názor aj zmeniť. Stretnutí s Ježišom je mnoho. Pri každom ide o otázku, ako sa rozhodneme. Ježišovej matke Márii predpovedá Simeon, že jej dušu prenikne meč. Toto je prorocky vyjadrené poznanie, že medzi tým dozrievajúcim dobrom a dozrievajúcim zlom vždy bude konflikt, ktorý dovedie jej syna Ježiša až na kríž. Dobro pod dotykom Ježišovej prítomnosti dozrieva. Ale aj zlo v jeho prítomnosti je donútené dozrievať, aby sa prejavilo v úplnej nahote. My to môžeme pozorovať v každodennom živote. O tomto hovoril aj Pán Ježiš, keď vyzýval svojich učeníkov, aby verne vytrvali na strane dobra. A toto je aj pre nás ta výzva bratia a sestry. Záverom ak by sme mali zhrnúť dnešné posolstvo, tak by sme povedali, že vianočná radosť pokračuje aj po Vianociach a to vždy pri každom stretnutí s Pánom Ježišom, kedy sa nanovo musíme rozhodovať, ktorú cestu si vyberieme. Či tú úzku, alebo širokú. Tak ja nám bratia a sestry prajem, aby sme sa vždy rozhodovali pre Ježiša. Amen.