Potom hovoril: Čomu je podobné kráľovstvo Božie a k čomu ho prirovnám? Podobné je horčičnému zrnu, ktoré človek vzal a zasial si ho do záhrady; vyrástlo a bolo [veľkým] stromom a nebeskí vtáci hniezdili na jeho ratolestiach. A zase povedal: Čomu pripodobním kráľovstvo Božie? Podobné je kvasu, ktorý vzala žena a zarobila do troch štvrtiek múky, až všetko nakyslo (Lk 13:18-21)

Dnes sa zamyslime nad adventom na základe ďalšieho oddielu z evanjelia podľa Lukáša. Aj v tomto texte môžeme nájsť hlbokú súvislosť s adventom. Pred nami sú dve podobenstvá – príklady, ktorými nám Pán Ježiš približuje kráľovstvo Božie. Obe majú rovnaký zmysel. Ukazujú na rast Božieho kráľovstva. Poslucháči obom podobenstvám veľmi dobre rozumeli. Nám je však to prvé podobenstvo trochu vzdialené: „Podobné je horčičnému zrnu, ktoré človek vzal a zasial si ho do záhrady; vyrástlo a bolo [veľkým] stromom a nebeskí vtáci hniezdili na jeho ratolestiach.“ (Lk 13,19) Takéto stromy v našich podmienkach nerastú. Ale v Izraeli dodnes rastú horčične stromy. Sú asi 3 – 4 m vysoké. Oproti tomu je horčičné zrno také malé, že keď sa chcelo povedať, že niečo je malé, hovorilo sa, že je to malé ako horčičné zrno. Rastliny, ktoré vyrastú z iných väčších zŕn sú nakoniec oveľa menšie, ako horčičný strom. Druhé podobenstvo opisuje aj nám dobre známu skutočnosť: „Podobné je kvasu, ktorý vzala žena a zarobila do troch štvrtiek múky, až všetko nakyslo“ (Lk 13,21) Toto si aj my môžeme dobre uvedomiť keď v našich domácnostiach pripravujú dobroty z kysnutého cesta. Množstvo droždia – je výrazne menšie ako množstvo cesta. Napr. podľa jedného receptu 30g droždia stačí na 400g múky, čiže po prepočítaní stačí na prekvasenie celého cesta trinásť- krát menšie droždie. V podobenstve sa spomína veľké množstvo múky, ktoré sa použilo na výrobu cesta. Išlo asi o 40 l múky. Malý kvas však prekvasil aj takéto veľké množstvo múky.

Obe podobenstvá teda ukazujú na to, že niečo, čo je najprv malé, sa stane veľkým, a prevýši veci, ktoré na začiatku boli oveľa väčšie. Obomi podobenstvami nás Pán Ježiš učí o tom, aké je kráľovstvo Božie. Na začiatku sa javí ako malé a nepatrné, ale nakoniec prevýši všetko. Ukážme si ako je táto myšlienka podávaná v Písme. Pozrime sa najprv na počiatky Božieho kráľovstva ,a potom si ukážme veľkolepé slávne vyústenie.

Malé začiatky Božieho kráľovstva môžeme jasne pozorovať pri počiatkoch Božieho ľudu v Starozákonnej dobe. Pán Boh začína s jedným človekom. Prihovára sa k Abrahámovi: „Vyjdi zo svojej krajiny, zo svojho príbuzenstva i z domu svojho otca do krajiny, ktorú ti ukážem. Urobím ťa veľkým národom, požehnám ťa a tvoje meno zvelebím, tak sa staneš požehnaním.“ (1 Mojž 12,1- 2) Dlhé roky sa Hospodin venoval dôkladne Abrahámovi a jeho rodine. Učil ho viere, učil ho dôvere. Zároveň tým učil aj ďalšie generácie Abrahámových potomkov, ktoré sa z Písma, sledovaním Abrahámovej cesty viery mohli učiť taktiež dôverovať Hospodinu.

Ako začal Pán Ježiš budovať Božie kráľovstvo? Tiež v malom. „Druhého dňa stál zas Ján i dvaja z jeho učeníkov. A zahľadel sa na Ježiša, ktorý tadiaľ prechádzal, a povedal: Ajhľa, Baránok Boží! Tie slová počuli oní dvaja učeníci a nasledovali Ježiša“  (Jn 1,35 – 37) Dvaja učeníci začali na základe svedectva Jána Krstiteľa nasledovať Ježiša. Postupne s pridali niekoľkí ďalší a Kristus sa tejto malej skupine začal venovať. Venoval sa im však veľmi dôkladne, trpezlivo, venoval im svoj čas, vychovával ich. Po Jeho odchode potom učeníci rozniesli evanjelium do celého sveta. Kráľovstvo Božie začalo rásť. Napriek tomu sa však naplňovali slová Pána Ježiša: „ale do života vedie tesná brána a úzka cesta, a málo je tých, ktorí ju nachádzajú.“ (Mt 7,14). Tých, ktorí nasledujú Krista je stále málo. Bolo tomu aj v dobách, keď sa zdalo, že kresťanstvo ovládlo svet. Toto nám môže ilustrovať príklad súčasného Slovenska. Veľmi vysoké percento obyvateľov sa hlási ku kresťanstvu, zároveň však podvody, korupcia a úplatkárstvo sú v našej krajine hlboko zakorenené. Ak by sa však to isté percento obyvateľov , ktoré sa hlási ku kresťanstvu, dôsledne riadilo aj prikázaním nepokradneš, úplatkárstvo by bolo oveľa nižšie.

Kráľovstvo Božie však tvoria len tí, čo úprimne Krista nasledujú, seriózne sa snažia riadiť Jeho učením. Kráľovstvo Božie je tak stále výrazne menšie ako zvyšok sveta, hoci kresťanstvo patrí medzi najväčšie svetové náboženstvá.

Pri príchode Pána Ježiša Krista sa však kráľovstvo Božie nádherne rozrastie. V lekcii sme čítali nádherne slová opisujúce veľkoleposť nebeskej nádhery Božieho kráľovstva. Ján píše: „A všetko tvorstvo na nebi, na zemi, pod zemou, na mori a všetko, čo je v nich, počul som volať: Sediacemu na tróne a Baránkovi dobrorečenie, česť, sláva i vláda na veky vekov!“ (Zj 5,13) Všetko tvorstvo teda vyvyšuje Hospodina a Pána Ježiša Krista. Veľkolepá úchvatná scéna. Toto majme pred očami, keď sa nám zdá, že s kresťanskou vierou to vyzerá veľmi slabo. Pán Boh však neopúšťa svoj ľud, povoláva nových a nových učeníkov, a raz sa všetci tí, ktorí Boží hlas započuli a poslúchli stretnú v nádhernom spoločenstve, ktoré bude uctievať Boha.

Pre nás je dôležité, aby sme boli verní. Jeden verný kresťan dokáže viac, ako množstvo ľahostajných kresťanov. Nebojme sa toho, že úprimných a verných je málo, starajme sa my o to aby sme my boli takými. Počuli sme dnes, že z malého horčičného zrna vyrastie horčičný strom, že malý kvas prekvasí veľké cesto. Aby sa tak stalo, to zrno a ten kvas musia byť dobré, zdravé, kvalitne. Ak sa chceme pričiniť o rast Božieho kráľovstva, snažme sa o to aby naša viera bola zdravé. Nech sú naše životy a skutky sú v súlade s našou vierou. Nestačí keď sa vyhneme najväčším hriechom, aj v malých veciach sa snažme o vernosť. Pán Ježiš hovorí jasne.: „Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom; a kto je nespravodlivý v najmenšom, je nespravodlivý aj vo veľkom.“ (Lk 16,10) Túto myšlienku môžeme vyjadriť aj tak, aby sme sa snažili nie o kvantitu, ale o kvalitu. Dejiny ukázali ako sa cirkev mýlila, keď kvantitu (Početnosť) uprednostnila pred kvalitou. Ak sa znížia Kristove požiadavky na človeka, takáto cirkev získa ľahšie nových členov. Ale to už nie je učeníctvo. Ak sa povrchné kresťanstvo rozšíri, cirkev prestáva byť soľou zeme, prestáva mať vplyv na správanie ľudí, napriek tomu, že tí ľudia sa k nej hlásia.

Toto zažívame v našej krajine. Veľa kresťanov ale aj veľa úplatkov. Veľa kresťanov, veľa rozvodov. Veľa kresťanov, veľa spolužitia bez manželstva. Snažme sa teda isť preč od povrchného kresťanstva, od povrchnej viery. Vykročme na cestu , ktorou nekráča veľa ľudí. Kráľovstvo Božie zvíťazí. Tak ako horčičné zrno, či kvas. Amen

Kázeň odznela 7.12 2008 v Tušiciach