Kázeň Juraj Brecka, seniora Ondavsko-hornádskeho seniorátu Reformovanej kresťanskej cirkvi, na inštalácii por. Mgr. Dávida Vargaeštoka za vojenského duchovného vo funkcii dekana – riaditeľa kancelárie Ústredia EPS v OS SR a OZ SR
Kázeň odznela v Reformovanom kostole v Bratislave dňa 14. 2. 2013.
Lekcia: Lukáš 3, 1 – 14
„Daj mi pochopiť cestu Tvojich rozkazov a budem premýšľať o Tvojich divných skutkoch.“ Žalm 119, 27.
Vážení bratia a sestry, milý Dávid!
V texte, ktorý je základom tejto kázne, vystupuje slovo rozkaz. Toto slovo má úplne iný nádych v civilnej sfére ako v priestore armády. Ľuďom sa viac páčia výrazy ako návrh, variant, alternatíva alebo diskusia. Pri rozkaze nie je možnosť na varianty, názory či pohľady. V priestore cirkvi sa pomaly rozmer rozkazu vytráca. Dávid, ty si niekoľko rokov slúžil v cirkvi v pozícii zborového duchovného, v ktorej si skôr ako rozkazy, dával návrhy, pozvania, inšpirácie. Ak si vyhlásil biblickú hodinu alebo služby Božie, tak prišli iba tí, čo chceli, nie všetci, ktorí mali, pre ktorých to bola povinnosť.
Ak sa v nejakej organizácii robí iba to, čo sa ľuďom chce a páči, tak skôr či neskôr dôjde k chaosu a nedosahovaniu stanovených cieľov. Cirkev je však nielen organizáciou, ale predovšetkým by mala byť organizmom. Pozrime sa ako to prebieha v ľudskom organizme. Mozog pošle príkaz a ruka sa dvihne. Ruka príkaz neanalyzuje, nerozoberá, ale ho jednoducho vykoná. Ak to nedokáže, je to veľký problém. Ak sa v organizme pokyny z centrály neprenášajú, dochádza k ochrnutiu, a to je už veľmi vážna choroba.
Cirkev by mala byť organizmom, vzťah veriaceho človeka k Bohu by mal byť takým živým kontaktom, cez ktorý prúdia od Boha k človeku impulzy. Žalmistasa modlí túžiac po živom vzťahu s Bohom: „Daj mi pochopiť cestu Tvojich rozkazov a budem premýšľať o Tvojich divných skutkoch“ Žalm 119, 27. Chce pochopiť cestu Božích rozkazov.
Moderná, funkčná armáda nežiada bezduchosť, ale vzdelanosť. Je dôležité chápať celý systém armády, rozumieť aj dôvodom rozkazov, chápať ich zmysel a širšie súvislosti. Čím vyššia úroveň riadenia, tým viac je potrebné vyššie vzdelanie a nadobudnuté skúsenosti. Človek vo vyššej pozícii rozkazy nielen dostáva, ale aj vydáva. Musí chápať systém, aby vedel rozkazy, ktoré dostáva, pretaviť do rozkazov, ktoré dáva. Dokonca aj na nižšie zložky sú kladené vysoké nároky na porozumenie systému, súvislostí. Povolanie vojaka aj v nižších zložkách je náročné, ale na druhej strane rešpektované.
Aj o tie nižšie miesta v armáde je značný záujem. Kedysi sa mladí muži chceli armáde vyhnúť, dnes sa do nej usilujú dostať. Armáda je dnes jedna z najdôveryhodnejších inštitúcií, ale zároveň sú kladené vysoké nároky na každého vojaka, aby rozumel koordinácii, logistike, informačným systémom, aby sa všetci v armáde snažili pochopiť systém, pravidlá či logiku, ktorá v usporiadaní armády existuje.
O čo však prosí žalmista?
„Daj mi pochopiť cestu Tvojich rozkazov a budem premýšľať o Tvojich divných skutkoch.“
Medzi Bohom a človekom je omnoho väčší rozdiel ako medzi radovým vojakom a generálom. A predsa je Pán Boh ochotný sa k nám skloniť, nechce, aby sme boli len figúrky, ale aby sme boli bytosti, ktoré chápu význam Božích rozkazov. Pán Boh nechce, aby sme boli automaty, ktoré bude ovládať stlačením príslušného tlačidla. Žalmista vedený Duchom Božím prosí o pochopenie Božích rozkazov. Chce ich pochopiť, aby mohol ešte viac uvažovať o Božích skutkoch.
Na ilustráciu môžeme využiť dnešný dátum, dnes je Valentína, keď sa pozornosť upriamuje na lásku medzi mužom a ženou. Zároveň v tomto týždni prebieha Národný týždeň manželstva. V tejto súvislosti však nachádzame v Písme Boží rozkaz – 7. Božie prikázanie: „Nescudzoložíš!“ Tento rozkaz je na mnohých miestach v Písme dostatočne vysvetlený. Pán Boh nielen rozkázal „Nescudzoložíš!“, ale zároveň dostatočne vysvetľuje svoj zámer pri tomto rozkaze.
Biblia je veľmi rozsiahla kniha. Ak by nám Pán Boh chcel dať len súbor rozkazov, tak by stačila aj menšia brožúrka, kde by boli zoradené. Biblia je však omnoho rozsiahlejšia, lebo tam okrem rozkazov nachádzame aj podrobné a hlboké vysvetlenie plánu, ktorý má Pán Boh s nami. A žalmista práve o to prosí. Nechce pochopiť len rozkaz, ale aj cestu rozkazov, t. j. celkový zámer, ktorý Pán Boh s nami má. Chce lepšie pochopiť aj Božie skutky, Božie konanie. Preto je Biblia taká rozsiahla, aby sme celý svoj život mohli hĺbať nad Božími cestami a kráčať po nich.
Vojenský duchovný je v pozícii, keď bude prijímať dve skupiny rozkazov. Rozkazy od Boha a rozkazy od svojich nadriadených. Je veľmi dôležité, aby sa obe tieto skupiny rozkazov snažil hlbšie chápať. Musí na jednej strane usilovne študovať systém a pravidlá, ktoré platia v armáde, aby napr. svojím neuváženým, resp. neopatrným prístupom neohrozil bezpečnosť ostatných. Zároveň má aj v armáde naďalej usilovne študovať Božie rozkazy, snažiť sa pochopiť ich cestu. Práca vojenského duchovného sa najzreteľnejšie ukazuje na misii. Keď sa vlastne ocitne v pozícii, že má na misii vykonávať misiu. Misia na misii. Duchovná misia na vojenskej misii. Aby misiu na misii dokázal vykonávať, sám musí byť pevný vo viere, aby mohol upevňovať vieru v Boha u iných, ale šíriť ju aj v hraničných situáciách. Má byť schopný pretlmočiť Božie rozkazy tým, o ktorých sa stará. Ale musí aj svojím životom, správaním a prístupom ukázať život viery. Mal by klásť dôraz na spravodlivosť, na dôležitosť odporovania zlu. Mal by tieto hodnoty vštepovať v tomto svete, ktorý je často nespravodlivý a zlý.
Je veľmi dobré, že armáda a aj spoločnosť má záujem o duchovenskú službu v armáde. Hodnoty západnej civilizácie sa prejavujú aj v tom, že obmedzujú moc armády. Armáda má veľkú silu, ale prijatím duchovenskej služby sa dobrovoľne obmedzuje vyššou mocou. Duchovný v armáde musí aj mužom, ktorí majú veľkú moc, pripomínať moc Stvoriteľa, pred ktorou raz každý človek bude skladať účty. Na norimberskom procese sa mnohí vysokopostavení nacistickí dôstojníci obhajovali, že plnili iba rozkazy. Takto si obhájili aj vraždy civilistov, genocídu, koncentračné tábory. Ale pritom ignorovali vyššie Božie rozkazy.
Včera sme zároveň vstúpili do pôstneho obdobia. Pôst nás vyzýva k pokániu. V lekcii sme čítali príbeh o tom, ako k pokániu vyzýval Ján Krstiteľ. Na jeho ostré výzvy reagovali viaceré skupiny poslucháčov otázkou, čo majú robiť. Boli tam aj vojaci: „Spýtali sa ho aj vojaci: A čo my máme robiť? Odpovedal im: Nikoho nevydierajte, ani neudávajte, ale pristávajte na svojom žolde“ (Lk 3,14). Je to jasná výzva, aby nedochádzalo k zneužívaniu moci. Nevydierať, neudávať, ale uspokojiť sa s riadnym platom. Koľkokrát armády v dejinách na tieto princípy pozabudli a namiesto toho lúpili, ožobračovali a škodili. Aj v mierových časoch sa vo vnútri armády vyskytoval útlak, šikanovanie, zneužívanie moci. Vojenský duchovný by mal tieto Jánove slová aktuálnym spôsobom stále pripomínať.
Naše dejiny sú plné nepokoja a strachu pred útokom nepriateľských armád. Naši predkovia stavali hrady, mestá obkolesovali mohutné mestské hradby. Spomeňme si na tatárske vpády, turecké vpády, protihabsburgské povstania, napoleonské vojny, prvú a druhú svetovú vojnu, vpád sovietskych vojsk v roku 1968. Dnes sa tešíme z mieru a môžeme zaspávať bez strachu, že nás napadne nejaká armáda. Ale aj tento mier nie je bez armády, ktorá prispieva k pokoju a mieru tým, že čelí zlu na rôznych miestach sveta. Aj dnes musí niekto tento mier strážiť a riskovať svoje životy. Hoci sa boj neodohráva priamo za našimi humnami, to neznamená, že neexistuje. Dnes sa preferuje riešenie konfliktov už v zárodku, predtým, než prerastú do veľkých konfliktov. Ale aj riešenie týchto malých konfliktov je pre tých, čo do ich ohniska idú, veľmi nebezpečné a riskujú svoje životy. Ale my vďaka ich odvahe môžeme spokojne spávať. Naša armáda svojím vkladom prispieva k mieru, z ktorého sa v našej časti sveta môžeme tešiť. Práca vojenského duchovného je zmysluplnou činnosťou, ak dokáže Božie rozkazy pretlmočiť do duchovného vplyvu, ktorým bude šíriť v prostredí armády kresťanské hodnoty práva, spravodlivosti, ochrany slabších.
My všetci, či už sme v armáde, alebo nie, sa v hĺbke svojho srdca pridajme k prosbe žalmistu a volajme k Bohu:
„Daj mi pochopiť cestu Tvojich rozkazov a budem premýšľať o Tvojich divných skutkoch.“
Amen.