V piatok 25. júna popoludní sa stretli mládežníci OH seniorátu na pozemku slovenského cirkevného zboru v Košiciach na Bardejovskej ulici aby spoločne poďakovali za pomoc a ochranu počas celého školského roka 2014/2015.
Na radostnom spoločnom stretnutí nás privítal úvodnými slovami domáci brat farár Jaroslav Széles s bratom kurátorom zboru. Novinkou z ktorej sme sa tešili bolo, že brat Senior Juraj Brecko nás viedol spoločnými chválami hraním na gitare. Slovom nám poslúžil brat Jakub Slávik z knihy Ev. Lukáša 19,1. -10 – Zacheus čo bolo tiež novinkou tak aj povzbudením. Pri výklade sa zameral brat na postavu Zachea. Uvažovanie smerovalo aj k pochopeniu a následnému konaniu zo skutkov Zachea.
Tento Zacheus bol na tom lepšie ako mnoho iných ľudí. Počul o Ježišovi, vedel že Ježiš očisťuje ľudí nielen od chorôb, ale aj od hriechov. Zacheus mal v sebe nepokoj, podvedome ho niečo trápilo a keď počul o spravodlivom Ježišovi, žiadal si ho vidieť. Mal však problém – bol malej postavy a tak by cez dav Ježiša neuvidel.
Ako často sa s týmto stretneme ako noví kresťania. Chceme vidieť Ježiša jednoduchou vierou, ale máme pred sebou vysokých nábožných ľudí, cez ktorých Ho neuvidíme tak ľahko. Ako často nám títo nábožní ľudia zastierajú pohľad na Spasiteľa svoju výškou, ktorá sa meria dĺžkou koľko sú kresťanmi, ich vieroukou, ich názormi a pohľadmi na Krista, ich zásluhami. My chceme vidieť jednoduchou vierou Ježiša, ale najprv narazíme na dav nábožných veriacich ľudí, skrze ktorých Ho len tak ľahko neuvidíme. Oni stoja vpredu, oni majú prvé miesta v zhromaždeniach, oni vedia odpovedať na každú našu otázku. Ale pozrime čo Zacheus urobil.
Osobne, keď som ďalej uvažoval nad textom, ktorý má oslovil, tak som si uvedomil: Zacheus vyliezol so svojou malou postavou na strom – figovník. Nedbal na nábožných ľudí, ktorí na Ježiša čakali so svojou spravodlivosťou, so svojimi skúsenosťami, svojou nábožnosťou – on ich ignoroval a chcel vidieť Spasiteľa sám osobne, svojimi očami.
Na druhej strane bol Zacheus na posmech. Ľudia sa mu určite posmievali a hovorili si: ,,Pozrite na toho malého zlodeja! Boha sa nebojí, nezachováva Jeho príkazy, ale na Jeho Syna je zvedavý až tak, že vylezie na strom, aby bol na posmech celému mestu. Zlodej na strome chce vidieť Ježiša. Hanba mu!”
Tu je deliaca čiara medzi samospravodlivosťou a spravodlivosťou Božou. Ten vysoký dav chcel od Ježiša pochvalu za to, že milujú na oko Boha, že chodia na bohoslužby, že sa modlievajú, že Bohu obetujú príjemné obety, že dávajú desiatky. Oni samých seba pasujú do postavenia spravodlivých ľudí akoby bez hriechu. Nie tak Zacheus. Ten chudák je opovrhovaný celým mestom, je vysmievaný za svoju malú postavu a teraz sa upínajú oči mesta na neho za to, že tento Zacheus sedí na strome aby videl Boha v ľudskom tele.
Dva typy ľudí – samospravodliví a vysmievajúci sa, naproti pokorenému hriešnemu Zacheovi. Klasická teológia o tomto príbehu hovorí, že kto chce spoznať Boha, musí sa pokoriť a to presne Zacheus urobil. Pokoril sa pred svetom, aby videl Spasiteľa. Nedbal na podpichovanie ľudí, na ich opovrhujúce pohľady keď bol na strome, na ich úškrny.
Mnoho ľudí tajne vyznávajú Pána Ježiša Krista, hanbia sa pred svetom, pred svojimi blížnymi. Alebo mnoho ľudí by aj prišli ku Pánovi Ježišovi Kristovi, ale ich pýcha im to nedovolí – veď čo by si o mne pomyslelo moje okolie, keby som sa stal kresťanom?!
Ďakovali sme Pánu Bohu za možnosť stretnutia sa vzájomného povzbudenia vo všetkom čo prežívame. A všetci sme si mohli uvedomiť Zacheus bol a je veľký príklad pre nás všetkých, keď naplnil to biblické – nebojte sa ľudí – Boha sa bojte. Veď ľudia vám môžu maximálne vziať iba tento pozemský život, ale Boh má moc dať život večný. Pozrime sa na Pána Boha, ako On reaguje, aký je nevyspytateľný. Namiesto toho, aby pochválil tých zbožných ľudí ktorí sa tak veľmi v živote snažia a na spásu si nárokujú, Pán Ježiš oslovil aj Zacheusa.
