Milí Bratia a milé sestry, Písmo sväté, ktoré nám poslúži ako základ nášho duchovného rozjímania ktoré by som rád vysvetlil za pomoci Ducha svätého je napísané v Matúšovom evanjeliu 17 kapitole od 1.verša po 9. verš:
A po šiestich dňoch pojal Ježiš Petra, Jakoba a Jána, jeho brata, a vyviedol ich na vysoký vrch osobitne, a premenil sa pred nimi, a jeho tvár sa skvela ako slnce, a jeho rúcho stalo sa bielym ako svetlo. A hľa, ukázali sa im Mojžiš a Eliáš zhovárajúc sa s ním. A Peter odpovedal a riekol Ježišovi: Pane, dobre nám je tu byť. Ak chceš, spravíme tu tri stany: tebe jeden, Mojžišovi jeden a Eliášovi jeden. A kým ešte hovoril, hľa, zatônil ich svetlý oblak, a hľa, bolo počuť z toho oblaku hlas, ktorý hovoril: Toto je ten môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. Toho počúvajte! A keď to počuli učeníci, padli na svoju tvár a báli sa veľmi. A Ježiš pristúpiac dotknul sa ich a povedal: Vstaňte a nebojte sa! A keď pozdvihli svoje oči, nevideli už nikoho, iba samotného Ježiša. A keď schádzali s toho vrchu, prikázal im Ježiš a povedal: Nepovedzte nikomu o tom videní, dokiaľ Syn človeka nevstane z mŕtvych!
Jednou z centrálnych otázok kresťanskej viery je otázka: Kto bol Pán Ježiš z Nazareta. Táto otázka stála v strede pozornosti už pre Jeho súčasníkov i pre prvotnú cirkev. A vieme, že i sám Pán Ježiš postavil túto otázku svojím učeníkom, keď sa ich opýtal: Za koho ma pokladajú ľudia? Alebo ešte presnejšie: Za koho ma pokladáte vy? Odpovede na túto otázku boli rozličné v tom čase a aj neskoršie. Jedni považovali Pána Ježiša za zakladateľa nového náboženstva, niektorý za proroka. Až dodnes sú rozličné domienky o tom , kto bol Pán Ježiš.
A tieto myšlienky sú rozličné nielen vo svete, ale aj v samotnej cirkvi. Aj dnes v pôstnom období som sa stretol s otázkou: Kto je Ježiš Kristu a čo odo mňa človeka očakáva. Týmto otázkam kto bol Pán Ježiš, čo znamenal vtedy a čo znamená dnes pokladáme tiež za veľmi dôležité a preto aj dnes sa nemôžeme vyhnúť týmto otázkam. Aj náš prečítaný text nám dáva správnu odpoveď na spomenuté otázky. Preto je odpoveďou:
Ježiš je Boží syn.
Rozumejme tomu tak:
1. Spoločenstvo s Pánom Ježišom nám pomáha poznať jeho veľkosť.
2. Poznanie Pána Ježiša nás vedie k tomu aby sme ho nasledovali.
3. V nasledovaní nás povzbudzuje s plnou dôverou svojím duchom svätým.
Náš text nám predstavuje významnú udalosť v živote Pána Ježiša. Šesť dní prešlo od tej chvíle keď došlo k veľkému rozhovoru Pána Ježiša s učeníkmi v Cezarei Filipovej, keď ich skúšal o ich vzťahu k sebe. Šesť dní cesty mali za sebou z hraníc Jeruzalema. Bola to ťažká cesta počas ktorej Pán Ježiš predpovedal svoje utrpenie a pripomínal aj potrebu vziať kríž a nasledovať ho. Učeníci boli v ťažkej skúške. Pýtali sa, či v nej obstoja a či sú na ňu pripravení. A Pán Ježiš sa staral, aby boli pripravení a aby v nej obstáli. Preto troch z nich v zastúpení všetkých pozval osobitne k sebe.
Upozornil ich na dôverné spoločenstvo v samote na hore, kde je ticho a možnosť sústredenia sa v Bohu a pred Bohom. Tak tomu bolo vždy ako môžeme čítať z Božieho slova. Vrchy, boli považované za miesta zvláštneho sa zjavovania Pána Boha, tak ako tomu môžeme čítať aj v starom zákone keď Mojžiš dostal vyslanie do služby, alebo keď doniesol 10.Božích prikázaní. Preto sú známe napríklad hora Sinai, alebo ako píše Dávid vo svojich žalmoch o Sione. V novej zmluve sú to hory Golgota, Olivová hora a v našom prečítanom texte spomínaný vrch Ježišovho premenenia, hora Tábor. Učeníci tu zažili niečo mimoriadneho, nevšedného, premenenie Pána Ježiša. Tu na tom mieste mali možnosť vniknúť hlbšie do Jeho podstaty, vidieť a vedieť, kto je Pán Ježiš, získať oproti pochybnostiam istotu.
Tu vidia Pána Ježiša v sláve. Tvár mu žiarila ako slnko a okraj Jeho rúcha stal sa bielym ako svetlo. Tu zažívajú veľkú noc pred Veľkou nocou, vstúpenie pred vystúpením. Zasľúbenia zo starej zmluvy sa stavajú skutočnosťou. Zjavuje sa im Mojžiš a Eliaš.
Cieľ spásy sveta sa stáva na chvíľu skutočnosťou: A hľa ukázal sa im Mojžiš a Eliáš. Ako osvedčenie Božej blízkosti a prítomnosti počujú Boží hlas: Toto je môj milovaný syn, v ktorom sa mi zaľúbilo: Toho počúvajte.
Veľký a neopísateľný zážitok! Šťastná to chvíľa. Čítame, že Peter si ju chcel podržať navždy, chcel postaviť tri stany a byť trvale účastným toho zjavenia. To však nie je možné. Mimoriadne citové zážitky nemôžu byť neohraničené, lebo by to človek nezniesol a zovšednelo by to čo má ostať vzácnym a drahým. Takéto chvíle dôverného spoločenstva so živým Ježišom nie sú však obmedzené na spomenutých troch učeníkov, ktorých uvádza náš text. Každý jeden z nás môže zažiť vo svojom živote. Božie slovo nám však ukazuje, že takéto chvíle dôverného spoločenstva, vnútorného spojenia s Pánom potrebujú svoje osobitné miesto, kde je človek schopný rozprávať s Pánom Bohom – je vzdialený od hluku sveta, kde je prípustný k osloveniu samotného Boha, má oči otvorené pre Toho, ktorý je neviditeľný, a predsa nám blízky, Je pre nás tajomstvom a pritom aj náplňou nášho každodenného života.
Tieto skúsenosti sa nedajú vtesnať do kategórii ľudského myslenia – vyjadriť ľudskými slovami a previesť na spoločného menovateľa ľudskej aktivity. To je realita nášho života. Stali sme sa ich účastnými no ale iba tí, ktorí žijú s Pánom Ježišom v dôvernom spoločenstve, ktorí poznali pravdu Božieho slova a spojili sa s nim na modlitbe. Tak ako to poznal Pavol, ktorí hovorí, že tri razy bol vytrhnutý až do tretieho neba, evanjelista Ján, ktorému Pán otvoril tajomstvo toho, čo sa bude diať – slova proroctva a sme svedkami toho, že sa naozaj Božie slovo napĺňa. Brata, sestry ale aj ty osobne môžeš prežívať takú Božiu blízkosť. Je to milosť Božia, že aj my hriešnici máme účasť na Božej svätosti, kde sa nám otvárajú brány milosti, keď poznáme veľkosť Pána Ježiša.
Toto poznanie nie je však iba sladkým snom, fantastickou ilúziou, únikom zo sveta, ale je to príležitosť k tomu, aby sme boli vystrojený pre život a pre plnenie povinností v ňom. Náš text hovorí o tom, že v tej krásnej chvíli mimoriadneho zážitku na Hore premenia počuli učeníci v Božom hlase nie len zjavenia toho, že Pán Ježiš je Božím synom, ale aj požiadavku: Toho poslúchajte, alebo ako to píšu iné preklady – toho nasledujte.
Táto Božia výzva je na povšimnutie, lebo uvádza človeka do správneho postoja a správneho poslania čo dáva jednoznačný postoj. Ide tu o človeka a pre jeho rozhodne postavenie. Pán Ježiš nedovolil postaviť tri stany na Hore premenia, lebo Boh dal učeníkom rozhodné slovo, aby poslúchali Jeho syna Ježiša Krista a plnili Jeho vôľu všade tam, kde ich postaví, kam ich pošle, aby ho nasledovali aj do Jeruzalema aj do Getsemane, i na Golgotu. Áno, naše správne poznanie Pána Ježiša Krista nás vedie k Jeho nasledovaniu. V jeho službe, ktorú on koná za človeka a pre človeka. Viera nie je útek zo sveta, nie je iba modlitba v komôrke srdca.
Aj dnes nám znie odkaz samého Pána Boha: Toto je môj milovaný syn, Toho počúvajte. Aké je to smutné, ak to neberieme dosť vážne, ak prepočujeme a sme ľahostajný k Božiemu volaniu. Preskúmajme sa, ako to vyzerá v našom osobnom živote. Božia milosť je nekonečná, že aj dnes môžeme počuť ten Boží hlas, ktorý nás upozorňuje. Len pozor, aby sme Jeho milosť neučinili daromnou.
Nasledovanie Pána Ježiša nás vedie k plnej dôvere a v úplne sa odovzdanie do Božích rúk. Náš text nám hovorí o tom, že veľký zážitok Pánovho premenenia sa skončil. Oblak zastrel Mojžiša a Eliáša, učeníci v strachu padli na zem, možná omdleli, ale aj v tejto chvíli pristupuje k ním Pán Ježiš a prihovára sa k ním: Vstaňte, nebojte sa! A keď pozdvihli svoje oči, nevideli už nikoho, iba samotného Ježiša. A na ceste z Hory premenenia im Pán Ježiš naznačil, aby si tento zážitok pripomenuli po Jeho zmŕtvychvstaní.
Je to mocný podnet k tomu i pre nás, aby sme nasledovali Pána. Aby sme mu úplne dôverovali, aby sme sa zbavili zmätku, strachu a všetkou neistotou čím je preplnené naše srdce dnes a mali oči vždy upreté na Pána Ježiša ako svojho jediného Pána v ktorom nemáme žiaden nedostatok. Túto dôveru potrebujeme nielen pre seba. Veď každý človek sa musí o niečo opierať, s niečím rátať, pre niečo žiť, ale všetko má opodstatnenie len v Pánovi Ježišovi Kristovi v ktorom máme silu vo všetkom obstáť. On je mocným Pánom neba a zeme. Pán Ježiš je ten ktorý zasľúbil: Ja som s Vami po všetky dni až do konca sveta. Táto dôvera je konkrétnou dôverou v Jeho slovo. Preto aj dnes brat, sestra je potrebné, aby sme mali upretý zrak na Pána Ježiša, ktorý je nám vzorom vo všetkom.
A tak ako hovoria slova našej poslednej piesne ktorú sme sa nedávno učili dnes si ju zopakujeme aby sme to mohli prežiť: Pane, prúdmi požehnania meníš mŕtve púšte v raj. V množstve svojho zľutovania mňa tiež prosím, požehnaj. Požehnaj, požehnaj, mňa tiež prosím požehnaj. Neobchádzaj svoje dieťa, v úzkostiach mu pomoc daj! Biedne je, no miluje Ťa, volá: Otče požehnaj, i mňa požehnaj. Amen.