„Spravodlivosť dvíha národ, ale hriech je hanbou národov!“ (Príslovia 14, 34)
Milí bratia a sestry!
Spravodlivosť – jeden z najdôležitejších a najčastejšie používaných termínov v Biblii. V zameraní sa na hodnotu spravodlivosti spočíva jedna z úloh duchovenskej služby v ozbrojených silách. Pozrime sa teraz v tejto súvislosti na zopár biblických miest, ktoré nám o spravodlivosti hovoria. Spravodlivosť má viacero významov.
1) Božia spravodlivosť
„Spravodlivý je Hospodin vo všetkých svojich cestách…“ (Žalm 145, 17).
Hospodin je dokonalý vo všetkom, aj vo svojej spravodlivosti. Oproti tomu Biblia veľmi otvorene hovorí, že človek spravodlivý nie je:
„Čo teda? Máme nejakú prednosť? Vôbec nemáme! Veď práve sme obvinili Židov i Grékov, že všetci sú pod hriechom, ako je napísané: Nieto spravodlivého ani jedného“ (Rim 3, 9 -10).
Výraz „Židov i Grékov“ v kontexte daného biblického verša znamená celý svet, ktorý bolo možné rozdeliť na dve skupiny – Židov a Nežidov – pričom jedna aj druhá potrebuje evanjelium. Výraz Grék je tu synonymom pre všetkých Nežidov. Podľa Písma niet na svete žiadneho spravodlivého človeka, teda človeka, ktorý by bol spravodlivý sám osebe. Ale Písmo predsa hovorí o jednom spravodlivom, ten však nie je len človekom, ale je aj Bohom:
„Deti moje, toto vám píšem, aby ste nehrešili. Ale ak niekto zhreší, máme obhajcu u Otca, Ježiša Krista, spravodlivého“ (1. Jn 2,1).
A práve Pán Ježiš, ten spravodlivý, pomáha hriešnikom získať spravodlivosť pred Bohom. Nie samospravodlivosť, ktorá je založená na ilúzii a sebaklame, ale spravodlivosť, ktorá pred Bohom obstojí, lebo bola získaná tou najdrahšou obeťou:
„Všetci totiž zhrešili a nemajú slávy Božej, ale ospravedlňovaní sú zadarmo z Jeho milosti skrze vykúpenie v Kristovi Ježišovi“ (Rim 3, 23 – 24).
2) Spravodlivosť človeka
Človek je podľa svedectva Písma hriešny, nemá sám o sebe dostatočnú spravodlivosť, ale kvôli obeti toho Spravodlivého – Pán Ježiša Krista, je každému kto úprimne v Pána Ježiša verí, pripočítaná Kristova spravodlivosť. Tak môže byť aj hriešnik ospravedlnený pred Bohom, byť teda spravodlivým. V Písme sa používa výraz spravodlivý na pomenovanie úprimného zbožného človeka, ktorý sa úprimne snaží žiť na Božiu slávu. Zopár ukážok:
„Spravodlivý nenávidí lživé slovo, ale bezbožný koná odporne a hanebne“ (Príslovia 13, 5).
„Ďaleko je Hospodin od bezbožných, vyslýcha však modlitbu spravodlivých“ (Príslovia 15, 29).
„Spravodlivý sa odvracia od zlého, ale cesta bezbožných vedie na scestie“ (Príslovia 12, 26).
Keď chceme aj konkrétny príklad, v úvode Lukášovho evanjelia čítame, že rodičia Jána Krstiteľa boli obaja spravodliví pred Bohom. Takže skrze úprimnú vieru aj napriek ľudskej slabosti a krehkosti môže byť človek spravodlivým. Takýto človek sa bude vyhýbať nespravodlivým cestám, bude túžiť po spravodlivosti. Ľudia túžia po rôznych veciach, niekedy aj po zlých, niekedy po veciach, ktoré súvisia so šťastným životom (zdravie, láska, úspech, uznanie). Ale je dôležité, aby v srdci človeka bola aj silná túžba po spravodlivosti. Pán Ježiš to spomína v úvode svojej známej kázne na hore:
„Blahoslavení, ktorí lačnia a žíznia po spravodlivosti, lebo oni nasýtení budú“ (Mt 5, 6).
Túžba po spravodlivosti sa premietne aj do postojov, do skutkov a takýto človek je blahoslavený, t. j. pravým spôsobom šťastný. Ale spravodlivosť prospieva nielen človeku, ale aj celému národu:
„Spravodlivosť dvíha národ, ale hriech je hanbou národov!“ (Príslovia 14, 34).
Cirkev by mala ľudí k spravodlivosti povzbudzovať, štát aj cez svoje ozbrojené sily by ju mal presadzovať. Podľa mnohých štatistík je priama úmera medzi korupciou a ekonomickou úrovňou krajiny. Teda čím je miera korupcie vyššia, tým je krajina na tom horšie alebo čím je miera korupcie nižšia, tým je krajina na tom lepšie. Potvrdzujú to aj slová odborníka: „Keby mali Gréci korupciu ako je vo Fínsku, teda 2 % percentá, deficit ich verejného sektora by bol 4 % a nie 9 %“ (Peter Staněk, Ekonomický ústav SAV, denník Pravda 24. 8. 2010).
O korupcii hovorí Písmo pomerne často tým, že hovorí o charakteristickom znaku korupcie–úplatku. Nachádzame tam trpké konštatovanie reality:
„Bezbožný tajne prijíma úplatok, aby poprekrúcal chodníky práva“ (Príslovia 17, 3).
„Úplatok je akoby čarovným kameňom pre toho, kto ho dáva: kamkoľvek sa obráti, má úspech“ (Príslovia 17, 8).
V Písme sú aj rázne varovania pred úplatkami:
„Kto baží po zisku, rúca si dom, kto však nenávidí úplatky, bude žiť“ (Príslovia 15, 27).
„…dajte si pozor, čo robíte, lebo u Hospodina, nášho Boha, niet neprávosti ani uprednostňovania osôb ani úplatkárstva“ (2. Kronická 19, 7).
Aká je realita v našej krajine? Práve v tomto týždni sa v médiách spomenuli výsledky jedného prieskumu: „Až 96 percent Slovákov si myslí, že ak na to máme príležitosť, tak určite, alebo pravdepodobne podvádzame. Z prieskumu, ktorý urobila agentúra GfK Slovakia, tiež vyplýva, že až 85 percent ľudí sa vo svojom okolí stretlo aspoň s jedným podvodom.“
Ľudia síce odsudzujú násilné lúpeže a domové, či bytové krádeže, ale podvody a nečestnosť sú široko akceptované. Deti v školách húfne odpisujú – spomínam si na lektorov z USA učiacich na našich vysokých a stredných školách, ktorí boli šokovaní z toho, že naši študenti nemajú zábrany odpisovať. Keď revízor niekoho chytí bez lístka, ľudia skôr fandia čiernemu pasažierovi, jeho ľutujú, na revízora zazerajú. Ľudia sú proti čiernej ekonomike (drogy, obchod s bielym mäsom a pod.), ale sivá ekonomika im neprekáža. Bez problémov sa dohodnú s firmou, že práca sa urobí bez dokladu, teda lacnejšie. Sivá ekonomika na rozdiel od čiernej priamo neškodí, ale jednak spôsobuje spoločnosti straty. Spomínaný odborník udáva: „Máme tiež sivú a čiernu ekonomiku. Sivá je asi 80 – 90 miliárd a čierna asi 40 miliárd v korunách“ (Peter Staněk, Ekonomický ústav SAV, denník Pravda 24. 8. 2010).
Slovensko je kdesi uprostred – aj v korupcii, aj v ekonomike. Sú štáty s väčšou korupciou, ale aj menšou. Záleží na tom, akým smerom sa poberieme? Písmo nám však dáva jasnú radu:
„Spravodlivosť dvíha národ, ale hriech je hanbou národov!“ (Príslovia 14, 34).
Ozbrojené zložky, najmä polícia, môžu urobiť veľa v oblasti presadenia spravodlivosti.
„Veď je služobníkom Božím tebe k dobrému. Ale keď zle robíš, boj sa! Lebo nie nadarmo nosí meč. Božím služobníkom je totiž, vykonávateľom hnevu nad tým, čo zle robí“ (Rim 13, 4).
Ozbrojené zložky majú postupovať proti tým, čo robia zle. Ale tu číha aj veľké pokušenie, lebo ten, čo robí zle, sa bude buď vyhrážať, alebo pôsobiť aj úplatkami:
„Bezbožný tajne prijíma úplatok, aby poprekrúcal chodníky práva“ (Príslovia 17, 3).
Duchovenská služba v ozbrojených zložkách by mala dodať odvahu, statočnosť a povzbudenie všetkým, ktorí chcú byť spravodliví a neustúpia vyhrážkam ani úplatkom. Policajt v jednotke špeciálneho nasadenia zarobí, keď bude spravodlivý, oveľa menej, ako keď sa pridá na druhú stranu – podsvetia, či už priamo alebo „len“ prezrádzaním plánovaných operácií.
Úlohou duchovenskej práce v ozbrojených zložkách je okrem iného aj vzbudiť túžbu po spravodlivosti. Táto cesta u nás nie je obľúbená, hoci nevieme, aké veľké percento ľudí sa pri blížiacom sa sčítaní prizná ku kresťanstvu, v praxi sa však v našej krajine k jednému z najjasnejších prikázaní – nepokradneš – priznáva len málo ľudí. Aj cirkvi majú na tom svoj podiel zodpovednosti. Mali by sme sa všetci zamyslieť, prečo napriek deklarovanému kresťanstvu je v našej krajine taká vysoká ochota podvádzať a konať nespravodlivo. Má však určite zmysel priamo v prostredí ozbrojených zložiek slúžiť aj duchovne, povzbudzovať členov ozbrojených zložiek k spravodlivosti. Lebo ako nám prízvukuje náš hlavný text:
„Spravodlivosť dvíha národ, ale hriech je hanbou národov“ (Príslovia 14, 34).
Cirkev má pôsobiť na ľudské srdcia. Štát má cez svoje ozbrojené zložky klásť hrádzu, hranice nepoctivým skutkom, ktoré vyvierajú z ľudských sŕdc. Pred Bohom je hriech aj to, čo nie je dokonané v skutku (nenávisť). Ale pre spoločnosť je dobré, ak ozbrojené zložky krotia zlo.
Preto snažme sa všetci spoločne na mieste, kde nás postavil Pán, túžiť po spravodlivosti, žiť ju, šíriť ju, presadzovať ju a napomáhať jej.
Amen.