Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí, obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť. Hospodin je môj údel, vraví moja duša, preto budem očakávať na Neho. Dobrý je Hospodin voči tomu, kto dúfa v Neho, voči duši, ktorá Ho hľadá. Dobre je mlčky očakávať na pomoc Hospodinovu.
Lebo Pán nezavrhne na veky, ak aj zarmúti, zmiluje sa vo svojej nesmiernej láske. (Žalospevy 3,22–26, 31-32)

Milí bratia a sestry. Keď sa dnes obhliadneme okolo seba, nevidíme len svet plný lásky, pokoja a mieru. Ale naopak. Dá sa povedať, že skoro všade na každom kroku sa stretávame s utrpením, trápením, nespokojnosťou, starosťami, s prírodnými katastrofami. Z televízie, z novín počúvame správy o vojnách a nepokojoch vo svete . A takto by sme mohli pokračovať ďalej.

Niečo z toho zlého, starostlivého sa dotýka aj nás jednotlivo. Aj my sami, aj naše rodiny, naše vzťahy k ľuďom k blízkym, nie sú ušetrené starosti, bolesti, trápenia. V takýchto chvíľach v takýchto situáciách si zvykneme klásť otázku: „ Kde je Boh, ktorý toto všetko dopustí? Kde je Boh, ktorý o sebe tvrdí, že je láska?“ alebo „ Prečo toto všetko dopustí?“ Odpoveď nenachádzame. Nachádzame len vinníka.

A tu v 3 kapitole Žalospevov, čítame o tom, že Hospodinove skutky lásky neprestávajú, Jeho milosrdenstvo sa nekončí, On je dobrý k tomu, kto očakáva na Neho a kto dúfa v Jeho pomoc.

Raz sa ma jeden profesor opýtal: „Ako vysvetlíš, že Boh je láska, je dobrý a milostivý, napriek tomu, že v Barme zahynulo desaťtisíce ľudí, že vo svete je toľko utrpenia?“

Nevieme vysvetliť zmysel utrpenia vo svete, nevieme vysvetliť prírodné katastrofy, nešťastia, stovky či tisíce mŕtvych životov. Áno do určitej miery, vieme pochopiť utrpenie ako dôsledok nášho dedičného hriechu. Utrpenie, bolesť, žiaľ ale nemenia nič na tom, že Boh je dobrý, že Jeho skutky lásky neprestávajú.

Jeremíáš, bol Božím prorokom, oznamoval skazu Jeruzalema, ak sa Jeruzalem neobráti naspäť k Hospodinovi. Celý svoj život Jeremiáš nasledoval Hospodina, bol mu verný a plnil jeho príkazy a nariadenia. Aj keď Jeho život bol plný beznádeje, starostí a trápenia Jeremiáš sa osvedčil ako Ten, ktorý zasvätil celý svoj život Hospodinu. Aj v svojej nekončiacej beznádeji sa nebál vyznávať pred všetkými Hospodina, ktorého skutky lásky neprestávajú.

Aj my dnes môžeme spolu s prorokom Jeremiášom vyznávať Hospodina, ktorého skutky lásky neprestávajú, napriek všetkému utrpeniu, ktoré nás obklopuje v našom okolí a rovnako vo svete. Jeho prejavy lásky nachádzame všade okolo nás, prostredníctvom ľudí, ktorí sa neboja a neváhajú skloniť k svojmu blížnemu- k človeku, ktorý túto pomoc potrebuje. Prejav solidarity, akákoľvek pomoc v núdzi komukoľvek, kto ju potrebuje je prejavom Božej lásky a Božieho milostivého sklonenia sa k človeku.

Je oveľa ľahšie vidieť to zlé okolo nás, ako to dobré a pekné. Sme zvyknutý považovať za prirodzené, keď sa nám darí, keď máme úspech, v škole, v práci, keď sme šťastný a zdraví. No ako náhle sa niečo prihodí v našom živote a naruší pokojnú harmóniu nášho života, to „prirodzené“ je preč. V takýchto chvíľach sme náchylní hľadať vinníka, ktorý toto všetko nešťastie spôsobil. Najčastejším a možno aj jediným dostatočným vinníkom je Boh.
Iróniou je, že kým v dňoch nášho životného „ prekvitania,“ radosti a šťastia si Naňho ledva spomenieme, v dňoch nášho trápenia, starostí, problémov je v spomínaní hádam aj na prvom mieste. Tak ľahko zabúdame, že pri nás stojí Boh, ktorému na nás záleží, ktorý prejavuje záujem o každého človeka, ako Otec prejavuje záujem o svoje dieťa.

Je tu Boh na ktorého sa môžeme vždy spoľahnúť, nielen v tých krásnych, dobrých a pre nás prospešných chvíľach. Ale aj vtedy, keď sa nám nedarí, keď sa trápime, keď máme jednu kopu starostí, od nás očakáva, že sa k Nemu obrátime a budeme sa spoliehať na Jeho milosť, lásku a pomoc.

Prorok Jeremiáš ďalej vyznáva: Jeho milosrdenstvo nekončí, Jeho skutky lásky sa obnovujú každého rána. Bratia a sestry skúsme sa teraz na chvíľu zamyslieť nad tým, koľko krásnych a dobrých vecí nás stretáva každý deň, oproti tým zlým. Položme si v duchu otázku, čoho je viac toho dobrého alebo toho zlého?

Každý deň môžeme čerpať z Božej milosti, prijímať z Jeho dobrodení. Veď už len to, že máme čo jesť, piť, sme zaodetý a máme svoje domovy, svojich milovaných je prejavom Božej milosti, starostlivosti a lásky. Ak vyznávame spolu s prorokom, že Hospodin je môj údel, vyznávame tým aj v dôveru v Neho v Jeho konanie v našich životoch. Rovnakú dôveru akú mu prejavil aj Jób, ktorý stratil všetko, svojich blízkych, dom, celé svoje imanie a ktorý napriek tomu vyznal: „Dobré prijímame od Boha a zlé by sme nemali prijímať?“ (Jób 2, 10)

Dobrý je Hospodin voči tomu, kto dúfa v Neho, voči duši, ktorá ho hľadá. Dúfanie v Hospodina, je prejavom mojej dôvery v Neho, že bude pri mne stáť a sprevádzať ma za každých okolnosti. Je to ten najužší prejav dôvery a odovzdania sa Bohu. Odovzdania sa do rúk Boha, ktorý je mojím Pánom a Spasiteľom, ktorý ma chráni od zlého a zachováva pri živote, ktorý ma zaopatruje a sa o mňa stará a ktorý nedopustí bez Jeho povolenia, aby čo i len vlas bol skrivený na mojej hlave.

Aj Jeremiáš a podobne aj Jób dúfali v Hospodina. Prejav ich dúfania v Hospodina môžeme vidieť na celom ich živote poznačenom utrpením. Vo svojich najťažších chvíľach dokázali svoju vernosť a dôveru Bohu. Tú preukázali svojím spoliehaním sa na Hospodina a hľadaním Ho práve vo svojich najťažších chvíľach.

Prorok Jeremiáš sa k nám dnes tiež prihovára slovami: Dobrý je Hospodin voči tomu, kto dúfa v Neho. Nezabúdajme preto dúfať v Hospodina vždy a všade a vo všetkom.

Dúfajme v Hospodina a hľadajme Ho, keď sa nám darí, nezabúdajme na Jeho skutky lásky na Jeho dobrodenia z ktorých môžeme čerpať každý deň. No dúfajme v Hospodina predovšetkým vtedy, keď sa trápime, keď náš život je plný starostí a smútku, keď sa nám nedarí. Pán Boh od nás očakáva, že práve v takýchto chvíľach sa budeme k nemu obracať, hľadať Ho, dúfať v Neho a očakávať pomoc od Neho.

Nestačí len dúfať Hospodina, ale je dobré očakávať aj pomoc od Neho. A Pán Boh nám pomoc poskytne. Nemusí ju ale poskytnúť hneď, a možno nám nepomôže tak, ako to my chceme. On predsa najlepšie vie, čo je pre nás najlepšie. On vie kedy a ako má zasiahnuť.

V Prísloviach v 3 kap. čítame: „Dúfaj v Hospodina celým svojím srdcom a nespoliehaj sa na svoju rozumnosť.“ Na tomto verši si môžeme všimnúť, že dúfanie a pomoc spolu úzko súvisia. Nedá sa len dúfať v Hospodina a konať podľa seba. Ale keď dúfame v Hospodina, to znamená, že očakávame od

Neho aj pomoc a prijímame Jeho pomoc pre nás ako to najlepšie riešenie.

To že pomoc nemusí prísť hneď, ako o ňu žiadame nám naznačuje aj slovíčko „ mlčky“ – „Dobre je mlčky očakávať na pomoc Hospodinovu.“ Mlčky očakávať na pomoc je ďalším prejavom našej dôvery v Hospodina, je prejavom nášho dúfania v Jeho milosrdenstvo, je prejavom našej dôvery v Božiu pomoc, ktorá neobíde nikoho, kto o ňu prosí, ale naopak každému sa dostane pomoci vtedy, keď to On uzná za vhodné. „Lebo Pán nezavrhne naveky, ak aj zarmúti, zmiluje sa vo svojej nesmiernej láske.“ (Žal.3,3-32)

Milí bratia a sestry. Aj napriek všetkému s čím sme počas svojho života konfrontovaný, môžeme si byť istý, že pri nás stojí Ten, ktorého skutky lásky neprestávajú, práve naopak každý deň sa obnovujú a nás zahŕňajú. Môžeme si byť istý Božím milosrdenstvom, pretože On je milostivý a ľútostivý ku každému človeku. A napokon vo všetkom mu môžeme dôverovať a dúfať v Neho a Jeho pomoc. O tom všetkom nás uisťuje prostredníctvom svojho slova a prostredníctvom svedectiev a výpovedí ľudí, ktorí Jeho lásku, milosrdenstvo a pomoc a dúfanie v Neho zakúsili na vlastných životoch. Amen