Výzva

Cirkev nemá čas na zúfalstvo, na skrývanie sa.
Je vyzývaná do obnovy všetkých svojích snáh spôsobených zmätkom a bezcieľnosťou dnešných časov.
Pokladáme spravujúce staršovstvo za obzvlášť povolávané do vedenia takejto obnovy.
Vidíme kňazstvo všetkých veriacich ako volanie staršovstva pre prevzatie takejto obnovy.
Ponúkame túto príručku ako pomôcku pre staršieho vo vykonávaním takejto služby.
Sila viesť obnovu nie je z nášho vnútra. Táto moc pochádza od Boha skrze Jeho Slovo. Biblia je základom pre všetko, čo tu povieme.

Cirkev je Telo Krista, Jeho časť v histórii, stvorená Duchom skrze Slovo. Kristus vládne vo svojom tele pomocou úradov ustanovených  pre tento účel v Novom Zákone.

Vieme, že úrady v protestantských cirkvách majú mnohé mená ako: vyučujúci starší alebo farár, spravujúci starší, kurátor, presbyter, biskup, kňaz, pastor, diakon. Zatiaľčo mená sa môžu rôzniť, zodpovednosti viesť v Kristovom tele sú v podstate tie isté, menovite že inšpirované Slovo by malo byť zrozumiteľne kázané, že sviatosti majú byť verne vysluhované, a že sebaposväcujúce kňazstvo medzi veriacim má byť podporované a ak potrebné, tak aj vychovávané. Všetko toto pod zodpovedným vedením spravujúceho úradu nazývame staršovstvom. K posilneniu tohto úradu ponúkame túto príručku.

Uznávame, že aj iné mená sú používané k označeniu pre kolektívny spravujúci úrad, nie len staršovstvo, ale aj rada, zhromaždenie, rada poverených, konzistórium a podobné. Opäť, i keď sa označenia môžu líšiť, funkcia je v podstate tá istá: väčší počet hlasov pri vedení pre dobro cirkvi.

Pod akýmkoľvek menom, vedúci úrad v cirkvi je vyzývaný postaviť cirkev na vrchol svedkov pre svet Slovom Božím kázaným a Slovom Božím poslúchaným.
K tomuto vás vyzývame.

Od začiatku

Neskoršie kapitoly (obzvlášť kapitola 18) podrobnejšie rozoberú myšlienky tu načrtnuté, avšak je jasné, že Boh chcel od počiatkov svojej cirkvi, aby Jeho ľud bol vedený staršími. Bolo to takto v starobylom Izraeli. Bolo tak v novozákonných časoch. Je zaznamenané, že “ustanovovali starších vo všetkých zboroch” (Sk 14, 23), s odkazom na Pavla a Barnabáša. Jakub berie starších ako samozrejmosť: “Je niekto medzi vami chorý? Nech si zavolá starších” (Jk 5, 14)

Poznamenávame, že o starších sa vždy hovorí ako o viecerých.  Boli zvolení alebo vybraní z nevysvätených veriacich, laikov. A reformácia znovu ustanovila úlohu laikov cirkvi v staršovstve.

Cirkev je teokratická, nie demokratická. Je spravovaná Kráľom. Jeho žezlo je inšpirované Slovo. Jeho agenti sú ustanovení na základe tohto Slova: kážúci alebo učiaci starší, spravujúci starší a diakon.

Nový Zákon používa dva termíny pre označenie úrad spravujúceho staršieho, menovite “presbyter” a “biskup”. Tieto termíny sú navzájom zamieňané pre úrad spravujúceho (a tiež vyučujúceho) staršieho, aspoň čo sa týka Pavlovho posledného stretnutia so staršími v cirkvi v Efeze: “Preto poslal do Efezu a povolal si starších (presbyteros) cirkevného zboru.” (Sk 20, 17) Neskôr, keď títo prišli k nemu, Pavol hovorí: “Bedlite teda o seba a o celé stádo, v ktorom vás Duch Svätý ustanovil za biskupov” (Sk 20 28).

Táto príručka je napísaná vo svetle Pavlových inštrukcií, ktoré na rozlúčku dal týmto presbyterom-biskupom, ktorých oficiálnym dedičom je spravujúci starší dneška.

A k tomuto spravujúcemu staršiemu stále zneje Pavlova výzva v jeho vlastnom inšpirovanom slove. Niektoré z nich tvoria oddiely kapitol, ktoré nasledujú:

Si starší, alebo náhradný starší?

Akceptuj výzvy týchto dní ako sú sformulované inšpirovaným apoštolom tvojim predchodcom v Efeze.

Si jeden z kňazstva všetkých veriacich, ktorí spoločne vytvárajú cirkev, telo Ježiša Krista?
Vyzývaj tvojich vodcov, aby prevzali všetku zodpovednosti, ktoré na nich boli uvalené Pánom Cirkvi!

Si jedným z tých, ktorí boli vyvolení v cirkvi ako učiaci starší, známy dnes ako ustanovený do služby?

Vyzývaj svojich starších, aby spravovali cirkev dobre, aby spolu s tebou mohli inšpirovať, viesť a spravovať Telo, aby slúžilo svojmu Pánovi v dejinách.

Starší v zbore

Inšpirovaný apoštol začína svoje inštrukcie staršovstvu týmto príkazom: držte stráž nad sebou. Najvyššia priorita. Človek sa naučí držať dobrú stráž nad zborom počas svojho rastu v držaní lepšej stráže nad sebou samým. Bdelá sebadisciplína je požadovaná od každého jedného staršieho, a od presbyterstva ako kolektívu: držte stráž … nad sebou!

Každý svoja vlastná trieda

Ako ostražitý starší choďte do školy svojich vlastných skúseností.

Vo svojom dennom živote sa naučíte z prvej ruky, čo to znamená túžiť po tom byť kresťanom. Tvoj život osvetľuje životy tých, nad ktorými si bol vybraný držať stráž. Tlaky, ktoré prežívaš ty sám ti umožnia porozumieť pokúšaniu ostatných, i keď nie sú dva životy, ktoré by šli tým istým smerom. Tvoje problémy odzrkadľujú problémy ostatných; tvoje radosti ich radosti. Tvoj posun v poslušnosti môže povzbudiť tvoje povzbudzovanie ostatných; tvoje pády prehĺbia tvoje pochopenie nedostatkov ostatných. Tvoj rast v kresťanskom živote dáva rytmus tvojmu kroku a nadšenie na zdieľanie. Život pre ostražitého staršieho je Bohom daná príležitosť rásť do Jeho úradu, v prvom rade, držaním stráže nad sebou samým.

V škole skúseností sa starší tiež učí vyhnúť sa určitým pasciam. Pozoruje, že ten, kto je veľmi skoro spokojný sám so sebou môže byť tiež veľmi rýchlo nespokojný s druhými. Niečo, domu sa treba vyhnúť. Tiež si všimnete, že niekto, kto si pre seba stanoví zopár veľkých cieľov pravdepodobne tiež stanoví zopár veľkých cieľov pre cirkev.

Buďte povzbudení Pánovým prísľubom: “Kto je verný v najmenšom, je verný aj vo veľkom.” Buďte napomenutí Jeho varovaním: “a kto je nespravodlivý v najmenšom, je nespravodlivý aj vo veľkom.” (Lk 16, 10). Držte stráž nad sebou.

Ako držať stráž?

Ostražitosť v cirkvi sa vždy zameriava na vieru a správanie, alebo, na učenie a život. To isté platí o sebadisciplíne aj o ostražitosti nad zborom: 1) v čo veríš? 2) riadi tvoja viera to, ako konáš, vždy a všade?

V skutočnosti, viera a správanie sú často ako dvojčatá. Jedno vyplýva z druhého. Sotva budeme veriť v jedno a konať druhé. V čo skutočne veríme je zvyčajne to, čo riadi naše činy. To, ako jednáme zvykne odrážať to, v čo skutočne veríme. Naše dni, a to, ako ich strávime, sú ako korálky navlečené na nitiach našich presvedčení.

Ostražitosť potom skúma vieru – ako to, v čo veríme; a život – ako to, čo konáme. I keď v takomto jednaní je sám sebe triedou, starší sa nestáva sám sebe učiteľom. Boh je staršieho Učiteľom, čo sa týka viery a života, a Bohom inšpirovaná učebnica je Biblia.

Skrze slová Biblie, ako cez sklíčka priložené na oči, starší má držať stráž nad sebou a nad ostatnými. Musí “vidieť” svet ako Boží výtvor, nie ľudské vlastníctvo. Musí vidieť ostatných ako blížnych, a cirkev ako Kristovo sväté Telo. Takéto šošovky su slová Slova, milostivo nám zjavené pre držanie stráže. Dajte si biblické slová pred vaše vonkajšie aj vnútorné oko. Iba cez ne uvidí starší seba, ostatných, a Boží svet správne: “Výklad Tvojich slov osvecuje” (Ž 119, 130)

A. Ako na učenie …

Starší dohliada naseba ako na učenie týmito spôsobmi:

1. Cez neustále, systematické spoločenstvo s Bibliou. Nemôžeme čítať, študovať, premýšľať nad, a modliť sa nad Božím Slovom dostatočne: “Ó, ako milujem Tvoj zákon! Celý deň o ňom premýšľam.”, volá Žalmista. “Aké sladké sú Tvoje reči mojim ďasnám a nad med mojim ústam!” (Ž 119, 97; 103) Iba starší, ktorý má takúto skúsenosť sa s ňou môže podeliť. Hľadajte ju. Pýtajte si ju od Boha. Zveľaďujte ju.
2. Cez symboly viery. Učenie inšpirovaného Slova je zhrnuté vo vierovyznaniach, vyznaniach a katechizmoch cirkvi. Tieto sú nazývané “symbolmi” kresťanskej viery, pretože odrážajú obsah viery pre cirkev i pre svet. Oboznámte sa s veľkými vierovyznaniami vytvorenými ranou cirkvou: Apoštolské vierovyznanie, Nicejské a Athanasianské vierovyznanie. Poznajte a študujte symboly, ktoré vyhlasujú a učia určité presvedčenia vašej vlastnej denominácie. Diskutujte o nich na stretnutí starších. Pozvite vášho farára a ostatných k takýmto debatám. Organizujte konferencie starších vrámci vašej denominácie, kde budete študovať vaše vierovyznania. Človek ich nemôže dostatočne poznať. Sú to štandardy, ktoré merajú obsah vašej vlastnej viery, štandardy stvorené cirkvou v poslušnosti apoštolského príkazu: “Každému, kto by vás bral na zodpovednosť pre vašu nádej, buďte stále pripravení vydať počet” (1. Pt 3, 15)
   Znalosť vierovyznaní kvalifikuje staršieho zhodnotiť trendy a hnutia v náboženstve, oddeliť zrno od pliev v modlitbe a vyhláseniach, sedieť ako laik pri súdoch nad poslanými do služby a učenými. Dôležitá časť sledovania samého seba je rast v ovládaní vierovyznaní, vyznaní a katechizmu. Venuješ sa tomu dostatočne?
3. Cez sebaskúmanie. Postavte svoje vlastné presvedčenia do svetla symbolov vašej denominácie. Sú v harmónii? Ak nie, viete, ako pochybnosti a ťažkosti môžu byť riadne prednesené pred zborom pre zváženie a rozsúdenie? Váš cirkevný poriadok tomu napovie.

B. Ako na život …

Starší je pozorný na to, ako žije svoj život.

Učenie nie je samo o sebe cieľom. Inšpirované Písma sú dané pre konkrétny účel: “Každé písmo, vdýchnuté od Boha, (je) aj užitočné učiť, karhať, napravovať a vychovávať v spravodlivosti, aby bol človek Boží dokonalý a spôsobný na všetko dobré.” (2. Tim 3, 16-17). Boh má veľmi konkrétne zámery pre tých, ktorých vykúpil krvou svojho Syna: “Veď sme Jeho dielo, stvorení v Kristovi Ježišovi na dobré skutky, v ktorých nás Boh už prv uspôsobil chodiť.” (Ef 2, 10) Preto je cirkev samotná povinná od svojho Pána užiť všetkých svojich členov dobrým skutkom, ako ich On definuje: “a učiac ich zachovávať všetko, čokoľvek som vám prikázal.” (Mt 28, 20) Starší musí dávať pozor na to, aby bol prvý medzi učiacimi sa, aby mohol byť najlepší medzi učiteľmi.

Môžete držať starostlivý dohľad nad vaším postupom v Božej škole zrkadlami ako sú tieto:

1. Vôľa Boha ako je zosumarizovaná v morálnom zákone, vyjadrenom v desiatich prikázaniach ako sú zapísané v 2. Mojžišovej 20 a 5. Mojžišovej 5.
2. Sumár prikázaní, ako je vyučovaný Starým aj Novým zákonom: “Milovať budeš Hospodina, svojho Boha, celým srdcom, celou dušou a celou silou.” (5. Moj 6, 5; Mt 22, 37) “Miluj blížneho ako seba samého” (3. Moj 19, 18; Mt 22, 39).
3. Inšpirovaným komentárom prikázaní, ako je zapísaný u prorokov Starého zákona, vrátane 5. knihy Mojžišovej, a v evanjeliách.
4. Podrobnými aplikáciami Zákona postavenými pred cirkev apoštolom Pavlom v praktických radách väčšiny jeho listov, a ostatnými apoštolmi, obzvlášť Jakubom a Jánom.
5. Ideálmi postavenými pred cirkev v učení Ježišovom, obzvlášť tých, ktoré sú obsiahnuté v Kázaní na hore (Mt 5-7).
6. Denným rozmýšľaním nad mnohými biblickými zasľúbeniami požehnania, tu i pre večnosť, pre tých, ktorí milujú – čo znamená poslúchať Pána (Jn 14, 21) – Pána: “A my vieme, že milujúcim Boha, povolaným podľa rady (Božej), všetky veci slúžia na dobro.” (Rim 8, 28).
7. Nezabúdaním, že každý, vrátane teba, bude jedného dňa vydávať počet pred sudcovským trónom Najvyššieho z nášho využívania Jeho darov života, času, talentov a majetkov – ako vyučované Kristom v podobenstve o hrivnách(Lk 19, 12-27) a inde: “Ktorý odplatí každému podľa jeho skutkov” (Rim 2, 6); “Videl som mŕtvych, veľkých i malých: stáli pred trónom a knihy sa
   otvorili. Aj iná kniha, kniha života, sa otvorila, a mŕtvi boli súdení
   podľa zápisov v knihách, podľa svojich skutkov.” (Zj 20, 12). Myslite na to, že každý píšeme do tejto knihy svojím životom každý deň.

C. Ako na učenie a život dokopy …

Inšpirované Slovo Boha poskytuje spoľahlivé učenie. Dávajte pozor na to, ako ho ovládnete.

Inšpirované Slovo Boha poskytuje moc. Dbajte na to, aby vás táto moc ovládla.

I keď sa rozhodneme držať stráž nad nami v učení a živote, uvedomujeme si, že takýto záväzok leží v Božích rukách. Môžeme urobiť nič iné, iba sa obrátiť tam, kde nájdeme Jeho vedenie, konkrétne do Písma Svätého. A nemôžeme inak, ako len sa spoliehať na Jeho Ducha Svätého, ktorého prítomnosť hľadáme skrze poslušnosť Slovu: “… a Duch Svätý, ktorého dal Boh tým, čo Ho poslúchajú.” (Sk 5, 32).

Ostražitý starší veľmi spolieha na Bibliu, Bohom inšpirované Slovo. Mocou svojho Slova Boh stvoril všetky veci (1. Moj 1; Ž 33, 6). Mocou svojho Slova Boh zachováva všetky veci (Iz 40, 26). Skrze Jeho Slovo Boh obnovuje padnutého a hriechom zasiahnutého človeka. (Iz 55, 10-11; Mt 13, 3-23). Je to k Slovu Božiemu v Písmach, ku ktorému sa obraciame pre oboje – Pravdu, ktorú prijímame vierou a konanie Pravdy, ktoré je Božím darom skrze Ducha.

Držanie stráže nad sebou vedie staršieho ešte bližšie k Slovu. Tvoja Biblia musí byť tvojím stálym spoločníkom počas tvojej služby staršieho.

Odmena ostražitosti

A. Pochopenie

Nemýľte si poznanie s pochopením. Niekto môže vedieť veľa, ale chápať málo. Poznanie je ovocím vytrvalosti v štúdiu, zatiaľčo pochopenie je ovocím používania poznania v živote. Pochopenie Božieho Slova je dané skrze Ducha tým, ktorí sa snažia o poslušnosť voči tomu Slovu. Prichádzame k pochopeniu Biblie tým, že sa postavíme pod jej prikázania. (Pozn prekl: v origináli je táto veta drobná slovná hračka – “We come to under-stand the Bible by in fact standing-under its commands.”) Možno nezbadáte u seba takýto rast v chápaní, avšak ostatní z neho budú mať osoh a cirkev ním bude požehnaná. Prechádzate cez poslušnosť k prirodzenej autorite vo vašom dôležitom úrade. A to všetko skrze dbaním na svoju vlastnú poslušnosť.

B. Múdrosť

Múdrosť sa nedá získať priamo. Múdrosť nemôžeme nikoho naučiť. Pochopenie, ktoré je vyživované skúsenosťou, prehlbované neustálou snahou o poslušnosť, postupne dozrieva do múdrosti. Múdrosť je pochopenie dané do služby lásky. Múdrosť prichádza pomaly, častokrát s vekom, ak vôbec. To je dôvod, prečo je starší … starší.

Na rozdiel od niektorých prípadov, staršovstvo bude také silné, ako jeho najsilnejší článok – to je najmúdrejší člen – v celej reťazi. Modli sa, zápas, pracuj, uč sa a ver, že môžeš porásť do takéhoto článku pre dobro cirkvi a požehnanie Pána.

Slovo výstrahy

Uvedomelý starší nikdy nesmie byť ohromený rozsiahlosťou jeho zodpovedností v porovnaní s rozsahom jeho slabostí a zlyhaní. Vaša autorita pre vedenie domácnosti Boha nezávisí na vašom úspechu v sebadisciplíne, ani na dokonalom vedení vašej vlastnej domácnosti. Povolanie staršieho je od Boha. Tvoj úrad je ustanovený ním, a tvoja vláda je v Jeho mene a moci, nie tvojej vlastnej. Nedovoľ potom tvojim zlyhaniam v učení, aby ťa odradili. Nech ťa len posunú k väčšej snahe.

Zober si odvahu z príkladu apoštola Pavla.

Veľký apoštol nabáda veriacich, aby ho napodobovali (1. Kor 4, 16; 11, 1; Fil 3, 17). Avšak trpko oplakáva svoju neschopnosť robiť dobro, ktoré chce robiť (Rim 7, 18-19; Gal 5, 17). A predsa, ten istý Pavol môže vyhlásiť pred sudcami v židovskej rade, že “Až do dnešného dňa robil som vo všetkom podľa svojho najlepšieho svedomia pred Bohom.” (Sk 23, 1), a v jednom zo svojich posledných svedectiev môže napísať: “Ďakujem Bohu, ktorému s čistým svedomím slúžim ” (2. Tim 1, 3)

Ako môže ten istý inšpirovaný pisateľ písať tak na prvý pohľad rozdielne veci? Ako mohol sám seba opísať ako “napodobovateľa … Krista” (1. Kor 11, 1) a “… prišiel na svet, aby spasil hriešnikov. Medzi nimi som ja prvý;” (1 Tim 1, 15)?

Vysvetlenie, v ktorom starší môže nájsť veľkú útechu, leží v Pavlovom rozlišovaní medzi usilovaním sa a dosiahnutím, medzi chcením dobra a celkovým robením dobra. O sebe apoštol píše “Niežeby som už dosiahol, alebo bol už dokonalý, ale snažím sa, či ozaj uchvátim, pretože ma Ježiš Kristus uchvátil”. A pridáva toto varovanie: “Cieľ mám vždy pred očami a bežím za odmenou nebeského povolania Božieho v Kristovi Ježišovi. Ktorí sme teda dospelí, takto zmýšľajme” (Fil 3, 12; 14-15).

Nie je to merítko toho, čo už Pavol dosiahol, ale to, jeho vôľa činiť voľu Boha, ktorá uspokojuje jeho svedomie – a môže uspokojiť aj tvoje, napriek našim omylom. Je to napomenutie nášho Pána, aby sme “hľadali” Božie kráľovstvo (Mt 6, 33). Máme sa “usilovať vchádzať tesnou bránou” (Lk 13, 24). Naše chcenie činiť Božiu vôľu nás vedie do Pravdy, pochopenia, múdrosti, napriek našim častým nedostatkom v dokonalosti. Také je Pánovo vlastné zasľúbenie (Jn 7, 17) a skúsenosť inšpirovaného apoštola.

Tvoje dobré svedomie potom, ako robíš prácu Pánovu v staršovstve, môže ležať podobne ako Pavlove v snažení sa o “bojovanie dobrého boja”. Tak robiac, môže sa s ním tešiť na víťazný “veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen deň Pán, ten spravodlivý
sudca, a to nielen mne, ale aj všetkým, ktorí milovali Jeho zjavenie” (2. Tim 4, 7-8).

Vyznávaj Bohu, kajaj sa, naprávaj svoje pochybenia, ale nikdy ich nenechaj, aby ti bránili od práce staršieho, dokiaľ je tvojou vôľou činiť vôľu Boha.

Pozor na pýchu

Tvoje je povolanie riadiť ako toho ktorý slúži, podobne ako robil náš Pán. Presaď Božie Slovo, nie svoje vlastné, s pokornou odvahou. Neočakávaj poďakovanie, odmenu, uznanie. Rob všetko pre dobro virkvi. Nech 1. list Korintským 13 bude tvojim sprievodcom a spoločníkom: “Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá, nezávidí, láska sa nevystatuje a nenadúva; nie je neslušná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nezmýšľa zle, neraduje sa z neprávosti, ale teší sa s pravdou; všetko znáša, všetkému verí, všetkého sa nádejá, všetko pretrpí.” (v. 4-7). Takto vedený, budeš bezpečný od namyslenosti. Nebudeš brzdiť Pánovu prácu keď budeš robiť svoju.

Ako otroci Krista, dávajme pozor na Pavlove príkazy otrokom ľudí: “Otroci, poslúchajte … v úprimnosti srdca ako Krista. Neslúžte len naoko ako tí, čo sa ľuďom chcú páčiť, ale ako služobníci Kristovi, ktorí z duše plnia vôľu Božiu; oddane im slúžte ako Pánovi, a nie ako ľuďom, vediac, že každý, či otrok či slobodný, keď dobre robí, prijme odmenu od Pána …” (Ef 6, 5-8).

Kolektívna ostražitosť

Dávajte pozor na seba, nie len ako jednotlivci ale aj ako staršovstvo, kolektív.

Tak ako sa starší môže stať triedou sám pre seba, staršovstvo ako telo sa môže stať akadémiou, svojim vlastným tréningovým centrom. Vzájomným povzbudzovaním, napríklad, staršovstvo praktizuje svoje povzbudzovanie ostatných. Vzájomným napomínaním v láske, staršovstvo rozvíja svoju schopnosť napomínania poblúdených zo zboru. Spoločným hľadaním Písem vrhajúcich svetlo na vaše povolanie, staršovstvo si vytvára dobrý zvyk, ktorý môže byť podávaný ďalej.

Boh “vydýchol” (inšpiroval) Bibliu, Pavol hovorí, pre nasledovné dôvody: učiť, karhať, napravovať, vychovávať v spravodlivosti (2. Tim 3, 16). Biblia je preto, očividne, pripravená Bohom pre úlohy staršieho slúžiť mu skrze spravovanie cirkvi. Nech je teda dávaný čas na stretnutiach starších pre takéto aplikovanie Slova na vás samých.

Vzájomné držanie stráže, konané vo všetkej úprimnosti lásky (pamätajte na 1. Kor 13!) spojí staršovstvo dokopy v telo šľachami samotného Slova Božieho. Kde je Slovo používané tak, ako Boh chce, pre vzájomné učenie, karhanie, napravovanie a výcvik, staršovstvo porastie v moci Majstra a v službe Jeho Telu. Staršovstvo, v ktorom je napätie, nezhody a hádky je škandálom pred Pánom. Toto nemôže byť dovolené. Nezanedbávajte bdenie nad sebou v modlitbe a otvorenosti voči Písmu.

Starší, ktorý sa rozhodol bdieť nad sebou v učení a živote privíta všetky príspevky, ktoré urobia jeho spolu-starší k takémuto bdeniu. Rozpozná, že akákoľvek neschopnosť prijať kritiku je dôkaz o duchovnej nezrelosti v ňom samom, a bude bojovať, aby prekonal tento nedostatok.

Navrhujeme zobrať na vedomie aj nasledovné návody:

1. Jednota: Cirkev je zobrazená v Písme mnohými spôsobmi: Telo Kristovo, mesto, domácnosť, budova, chrám. Každá z týchto metafor predstavuje celok, zložený z niekoľkých častí, každá časť majúca svoj význam. Žiadna z častí nie je kompletná sama osebe, takže všetky časti sú používané vo vzájomnej potrebnosti. Na druhej strane žiadnej osobe neboli dané dary pre používanie pre seba samého. Všetky dary sú dané pre dobro celku. Výzva, ktorej potom vždy čelí staršovstvo je potom kreatívne ťahať jednotlivca, s jeho darmi, do služby pre Telo – a použiť silu a zdroje Tela pre službu jednotlivcovi.
   Vykonávať túto  ťažkú a delikátnu úlohu zodpovedne, starší musí poznať zdroj, rozsah a účel jeho autority v Tele. Pamätajte na to, že ste zodpovední Ježišovi Kristovi, Hlave Tela, ktorý ustanovil váš úrad a vybral si ho aby riadil svoju cirkev podľa Slova. Cirkev je teokracia; nie je to demokracia, i keď používa prostriedky ako voľba pre zaplnenie úradov ustanovených Kristom v Slove.
   Ako starší, nezastupujete členov zboru, ani im nie ste zaviazaný – ako by ste k tomu mohli byť pokúšaný pri občanoch a politickej demokracii. Staršovstvo sa rozhoduje na základe Písma, ako sú interpretované vierovyznaniami a uznávané prízlušným cirkevným poriadkom vašej denominácie. Neriadite Telo populárnymi názormi alebo referendom, i keď by ste mali byť citlivý na to, čo si zbor myslí. Ľuďom Božím je ich poverenie jasné: “Poslúchajte svojich vodcov a podriaďujte sa im, veď oni bdejú nad vašimi dušami ako takí, ktorí budú účtovať z toho” (Žid 13, 17). Nech toto napomenutie pôsobí na zbor i staršieho: Jedného dňa nastane zúčtovanie jeho správcovstva. Spravuj dobre (čiže podľa Písma), aby poslušnosť bola podľa Pána, nie podľa seba.
   Taký blízky je vzťah medzi starším a zborom, že Telo sa stáva zodpovedné za správanie svojho staršovstva, a staršovstvo bude brané na zodpovednosť za správanie jednotlivých členov.
   Toto všetko je obsiahnuté v jednote Tela.
   V praxi táto vzájomna zodpovednosť znamená, že staršovstvo by malo dávať plný a jasný počet zo svojho spravovania v sprívach podávaných zboru. Toto neznamená zradenie dôvery, vyťahovanie osobných záležitostí, alebo temné stopy hlbokých tajomstiev. Znamená to slobodné zúčtovanie vo všetkom, čo sa týka Tela ako celku. Občasne vydávaný časopis členom zboru by bol múdry. Poctivé správy a otvorenosť otázkam na zborových zhromaždeniam je dôležitá. Vedenie môže spájať dokopy tých, ktorí ju zdieľajú.
   Jednota tiež znamená vytrvalú snahu staršovstva nájsť zhodu v záležitostiach. Radšej odložiť, ak je to možné, blízke rozhodnutia ako ich ovplyvniť tým, že dáme hlasovať. Vždy budú rozdiely v názoroch, samozrejme, a niekedy volenie bude jediným spôsobom, ako rozriešiť vec, kde sa začal márniť čas. Avšak, obzvlášť v otázkach viery a života, staršovstvo by malo hľadať Slovo pre spoločné svetlo. Myslite na to, že Slovo samo hovorí jediným hlasom o všetkých kritických záležitostiach viery a správania.
2. Rozmanitosť: Tento základný princíp spravovania v protestantských cirkvách je priamo vpísaný do stránok Nového zákona. Státie v autorite nie je státím v nadradenosti. Každý k svojmu povolaniu, a staršovstvo je povolávané kolektívne, aby spravovalo, pod Slovom, záležitosti týkajúce sa celého Tela.
   Nový zákon, podobne ako Starý, vždy hovorí o starších v množnom čísle. A žiaden náznak nehovorí o tom, že jeden spomedzi rovných je “rovnejší”, ako ostatní. Jeden, pravdepodobne farár, bude riadiť stretnutia – toto je potrebné pre dobrý poriadok. Avšak nepanuje jeden nad druhým. I ten čo riadi, slúži, a staršovstvo slúži riadením vzájomne a spoločne: “Keď niet múdrej správy, ľud upadá, záchrana je však tam, kde je mnoho radcov.” (Pris 11, 14, viď tiež 24, 6).
   Riadenie v cirkvi, založené na biblickom modeli, je potom vykonávané rozmanitosťou starších, rovných v postavení a autorite. Precvičovanie vzájomného rešpektu a  sebakontroly medzi sebou vzdeláva staršieho v precvičovaní vodcovstva v Tele.
3. Úplná rovnocennosť: Rozdiel vo funkcii medzi vyučujúcim a spravujúcim starším, ktorý vznikol v histórii cirkvi, smerovala k uprednostňovaniu vyučujúceho staršieho (farára) s určitým nadradeným postavením nad spravujúcim starším. Toto sa prenáša do stretnutí starších a do širších cirkevných zhromaždení. Pre takéto niečo nie je základ v Biblii: “Vy si však nedajte hovoriť: Majster! lebo jeden je váš Majster a vy všetci ste bratia.” (Mt 23, 8) – taký je príkaz Pána.
4. Postupy: jednota, rovnosť a hľadanie zhody vyžaduje určité postupy pre stretnutia starších, ako tieto:

• Držte sa parlamentných postupov (viď kapitolu 4)
• Pripravte program pre každé stretnutie, najlepšie, ak bude aj rozdaný vopred.
• Poskytnite dostatočné doplňujúce informácie pre každú položku, takže rozhodnutia sa môžu opierať o solídny základ.
• Vyhnite sa pretláčaniu vecí, nech už sú akokoľvek naliehavé alebo pre to máte akékoľvek ospravedlnenie.
• Poskytnite dostatočný čas na diskusiu; získajte vyjadrenie od všetkých, ktorí chcú hovoriť; buďte pripravený odložiť rozhodnutie, ak na to je pádny dôvod.
• Správajte sa so všetkým rešpektom ako keby Kristus bol prítomný medzi vami – veď nakoniec aj je!

Rozsah zodpovednosti

Starší nesú široký rozsah zodpovednosti, ktorej sa venuje aj táto kniha. V stručnosti, vaše hlavné záujmy sa týkajú:

1. Kázania: dohliadanie nad kazateľnicou a Slovom kázaným. Toto je hlavná funkcia cirkvi, a preto aj hlavná zodpovednosť, čo sa týka dohliadania, tých, ktorí slúžia Pánovi spravovaním jeho Tela.
2. Sviatostiam: pravé vysluhovanie Večere Pánovej a krst sú znakmi cirkvi. Verné a riadne vysluhovanie je zodpovednosťou staršieho.
3. Disciplíne: Slovo kázané a učinené viditeľným v sviatostiach musí prinášať ovocie v životoch všetkých členov. Povzbudzovanie a napomínanie, spolu s disciplínou a, ak je to nutné, exkomunikáciou sú zodpovednosti staršieho.
4. Členom zboru: prijímanie za členov v lokálnom zbore je pod dohľadom staršieho.
5. Starostlivosť a útecha: Telo Kristovo je tiež Božia rodina, a staršovstvo zasahuje Rodinu a všetkých jej členov, ktorí majú akékoľvek potreby.
6. Zborové aktivity: staršovstvo musí dohliadať na všetky aktivity zboru v chválení, vzdelávaní, stretávaní a kluboch, dikonickej práci.
7. Nové smery: staršovstvo si musí byť vedomé nových trendov v cirkvi a svete, ostražité obzvlášť na tie, ktoré ohrozujú učenie a život v nasledovníctve.

Pánove rozdelenie mnohých darov medzi staršovstvo predurčí niektorých pre jednu úlohu viac ako pre inú. Je múdre prideliť starších k ich úlohám podľa ich talentov a záujmov.

Bdelosť nad sebou, či už nad jedincom, alebo nad spoločenstvom, je vždy základom všetkých ostatných foriem bdelostí.

Preložené z Elder’s Handook,
autori Berghoef a DeKoster