Nápis teda dokladá existenciu kostola v uvedenom roku. Táto hodnovernosť bola doložená v roku 1912 počas rekonštrukcie kostola. Pod podlahou kostola bola nájdená kostra ženy so svetlými vlasmi a modrá stuha s našitými zlatými ozdobami. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo už o spomínanú Katarínu Török de Sendro.

Súpis kostolov Abovskej župy z roku 1696 uvádza, že v Ždani sa nachádzal kostol z kameňa (lapideus), ktorý vlastnili kalvíni. Po roku 1696 kamenný kostol už asi nebol, nakoľko v súpise farárov a farností z roku 1746 sa uvádza, že v Ždani je drevený kostol, vybudovaný asi pred 50 rokmi zemepánom. Drevený kostol bol postavený tesne po tom, ako súpis potvrdil existenciu kamenného kostola v Ždani. Vynára sa však otázka, ako a kam zmizol kamenný kostol? V prípade požiaru mohla síce zhorieť strecha a interiér kostola, ale múry zvyčajne ostali zachované, a tak kostol mohol byť obnovený. Určite by bola snaha obnoviť vyhorený kostol a nestavať nový. Podľa vtedy platných zákonov kalvíni totiž mohli stavať len drevené kostoly a aj tie bez veží.

Slobodný rozvoj štátom uznávaných cirkví

V 19. storočí nastali v Uhorsku také spoločenské zmeny, ktoré umožnili slobodný rozvoj jednotlivých štátom uznávaných cirkví. Vzhľadom na túto situáciu sa aj reformovaná cirkev v Ždani rozhodla pristavať ku kostolu vežu. Vtedajší farár Ľudovít Kopre výstavbu veže popisuje nasledovne: Potom 5. júna 1866 položil základný kameň veže. Ráno, po zvonení, zhromaždili sa veriaci a zaspievali nábožnú pieseň, a potom dolu podpísaný kňaz zostúpil do základov veže, v ktorej rohoch a západnej časti bolo uložených päť 30 – 50 centov ťažkých kameňov – berúc do ruky kladivo a poklepkajúc rohový kameň vyslovil nasledovné želanie: Nech je táto veža tak silná, aby brány pekelné nad ňou nikdy nezvíťazili. Potom, želajúc to isté, poklepali hlavný kameň aj hlavný správca Bartolomej T. Janthó a ďalší cirkevníci Ondrej Végh, Jozef Török, Michal Bartók, Ondrej Bartók, Juraj Fekete, Ján Fekete, Ondrej Fekete. Výstavba veže rýchlo napredovala a o necelé dva mesiace, 4. augusta bola ukončená.

Ždaňania, keď odišli do sveta, nezabudli na svoju cirkev. Z ich úspor sa naplnila túžba reformovaných v Ždani, mať vo veži kostola, vedľa malého zvona riadny, veľký zvon. Rodáci zo Ždane, Juraj Végh, Ondrej Végh, Juraj Bartók, Pavol Bartók, Ondrej Vancák, Pavol Varga a jeho synovia Ján, Jakub a Jozef a Ján Jakab, ktorí boli na prácach v Amerike poslali koncom roka 1890, zo svojich ušetrených peňazí sumu, ktorá sa rovnala 200 florenom. Domáci vyzbierali medzi sebou ďalšie sumy, 81 florenov a 55 grajciarov. Z tejto sumy sa nasledujúci rok mohol zhotoviť veľký zvon kostola. Bolo však iróniou osudu, že o 26 rokov neskôr obetavosť Ždaňanov vyšla úplne navnivoč. Zvon bol v roku 1917, počas I. svetovej vojny, zrekvirovaný a použitý ako surovina na výrobu zbraní.

Rukopisné pamäti farára Samuela Korossyho

Vo svojich rukopisoch popisuje nasledovné: Keď 1. júla som sa dostal tam, fara bola malá, dvojizbová ošarpaná budova. Kostol stál na farskom dvore na kopci za farou a tiež bol v zlom stave. V roku 1911 sme postavili peknú priestrannú faru. Nebola ešte úplne dostavaná, keď 15. augusta 1911 udrel do veže kostola blesk a jej vrchnú časť ťažko poškodil. V priebehu roku 1912 sme vežu opravili a 3. novembra ju posvätili.

Pečate a pečatidlá

Pečať reformovanej cirkvi v Ždani sme zaznamenali už na listine z 25. marca 1832. Je uložená v archíve v Sárospataku. Na oválnom pečatidle, v ozdobnom plastickom ráme je znázornená holubica s ratolesťou. V kruhopise sa nachádza skrátený maďarský text:

ZSADANYI. REF. EKL. PETS. 1817

Význam textu je nasledovný:

ZSADANYI	ŽDANIANKY
REFORMATUS	REFORMOVANÝ
EKKLEZIA	CIRKEVNÁ OBEC
PETSETJE	PEČAŤ
1817	rok vyhotovenia pečatidla

Rozmery pečatidla sú 24 x 22 mm

Holubica s ratolesťou symbolizuje skončenie potopy sveta, ktorá priniesla Noemovi do archy olivovú ratolesť. Pri krste Ježiša Krista v rieke Jordán sa vznášala holubica nad jeho hlavou ako symbol Ducha Svätého.

Posledný odtlačok s týmto pečatidlom sa nachádza v Sarospataku, na listine, ktorá je z 8. septembra 1898.

Pečiatka reformovanej cirkvi v Ždani, ktorá bola zaznamená na listine z 5. júna 1913, bola vyhotovená v rozmedzí rokov 1898 – 1913. V kruhopise sa nachádza nasledovný text:

A H. – ZSADANYI REF. LELKESZI HIVATAL

Stredné pole pečiatky pretína nasledovný text: PECSETJE
Význam textu je nasledovný:

H.	HERNÁD	HORNÁD
ZSADANYI		ŽDANIANSKY
REF	REFORMATUS	REFORMOVANÝ
LELKÉSZI		DUCHOVNÝ
HIVATAL		ÚRAD
PECSETJE		PEČAŤ (pečiatka)

Priemer kruhovej pečiatky je 31 mm

Škola staršieho dáta

Reformovaní už od vzniku svojej cirkvi kládli veľký dôraz na vzdelanie a školy. Už v roku 1595 právne upravili svoj vzťah ku školám v Hornouhorských zákonoch. Keďže sú školy záhradkami cirkví, duchovný je povinný ustanoviť na každé miesto takého učiteľa, ktorý bude mládež viesť k úcte a v počestných vedách usilovne školiť a vzdelávať.

O tom, že škola je staršieho dáta ako uvádza tereziánsky súpis, nemusíme pochybovať. Kanonická vizitácia z roku 1769 uvádza v Ždani učiteľa (Ludimagister – školský majster). Je teda samozrejmé, že tam, kde bol učiteľ, bola aj škola.

Z roku 1877 je už známe aj meno učiteľa, ktorý pôsobil v Ždani, bol ním Ondrej Kratsek. Školu v tom istom roku navštevovalo 36 žiakov. O dva roky neskôr na jeho miesto nastúpil Anton Gerbery. Školu navštevovalo už 53 žiakov. Neskôr v roku 1889 počet detí vzrástol na 75.

Kultúrna pamiatka

Kostol reformovanej cirkvi je najstaršou, ale aj najvzácnejšou stavebnou pamiatkou. Bol postavený koncom 18. storočia a patrí medzi tzv. tolerančné jozefínske stavby. Kostol bol pôvodne postavený bez veže, táto bola k nemu pristavená až v druhej polovici 19. storočia. Kostol má sieňový charakter s obdĺžnikovým pôdorysom. Vchod je z predstavenej veže. V západnej časti siene, nad vchodom, je drevený chór. Okenné portálové otvory majú lomený oblúk s neogotickými tvarmi.

Zvony v kostole reformovanej cirkvi

Zvon veľký

Zvon veľký bol vyrobený v prešovskej zvonolejárni (J. Gedeon) v roku 1924. Zvon je členitý a zdobený. Pod hornou nápisovou páskou sa po celom obvode pravidelne opakuje ornamentálny motív štylizovanej visiacej popínavej rastliny. V strednej časti je reliéf kalicha. V spodnej časti je akantový ornament.
V hornej časti zvona je maďarský nápis, čo v slovenčine znamená:

Odliala zvonolejáreň a továreň na stroje. Úč. Spol. Prešov

V strednej časti zvona sú nasledovné nápisy, tak isto v maďarčine, čo v slovenčine znamená:

Otčenáš… zbav nás všetkého zlého! Matúš VI., 13.

Na dolnom zvonovom okraji je jednoriadkový nápis v maďarčine, čo v preklade do slovenčiny znamená:

Na večnú Božiu slávu dala odliať ždanianska pospolitosť reformovanej cirkvi 1924

Rozmery: výška zvona 63 cm, výška koruny nezistená, celková výška zvona s korunou nezistená, dolný priemer zvona 78 cm.

Zvon malý

Zvon malý bol odliaty v Prešove v roku 1799 u Lechnera a Pavla Schmitza. Povrch zvona je zdobený. Nad hornou nápisovou páskou je súvislý pás perlovca, pod páskou sa po celom obvode pravidelne opakuje ornamentálny motív – vence spájané navzájom visiacimi girlandami.

V hornej časti zvona je nasledovný latinský nápis, čo v slovenčine znamená:

Odliaty som v Prešove (Ignácom) Lechererom a Paulom Schmitzom

Na dolnom zvonovom okraji je ďalší nasledovný latinský nápis, čo v preklade znamená:

Odliaty som pre reformovaný kostol ždaniansky v r. 1799

Rozmery: výška zvona 33 cm, výška koruny 9 cm, celková výška zvona s korunou 42 cm, dolný priemer zvona 48 cm.

Kalich

Strieborný kalich je v majetku reformovanej cirkvi, pôvodne bol pozlátený. Výška 18 cm, priemer na vrchole 8 cm, priemer podstavca 7 cm. V hornej časti sú ryté štylizované ľalie a erb s heraldickým vtákom, s prilbicou a okrídleným levom. Kalich je puncovaný dvoma neidentifikovateľnými puncmi. Pravdepodobne dodatočne, amatérsky, boli do kalicha vryté písmena MHK DL. Písmená na kalichu sú pravdepodobne iniciálkami jedného zo zemepánov Ždane – Michael Horváth Kisevits De Lomnica. Prvá písomná zmienka o tejto rodine je z roku 1649. Môžeme teda predpokladať, že kalich bol vyrobený po tomto roku.

Kňazi reformovanej cirkvi do roku 1945

Meno rozmedzie rokov pôsobenia v Ždani

1. Ats Imre 1783 – 1791
2. Nagy István 1791 – 1793
3. Kováts István 1793 – 1803
4. Korossy Jozef 1803 – 1804
5. Szabo Lászlo 1804 – 1806
6. Zámbory Jozef 1806 – 1811
7. Káry János 1811 – 1820
8. Dul István 1820 – 1831
9. Domby Jozsef 1831 – 1841
10. Kis István 1842 – 1859
11. Kopre Lajos 1859 – 1900
12. Korossy Samuel 1905 – 1945

Spravovala: Bc. Irena Bittóová, kurátorka a katechétka cirkevného zboru v Ždani.
Zdroj: Kolivoško Štefan, Ždaňa, r. 2002. ISBN 80-968780-1-8.