A tí prišli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich dovtedy nezostúpil; len pokrstení boli v meno Pána Ježiša. Kládli teda ruky na nich a oni prijali Ducha Svätého. (Sk 8, 15-17, 21)

Milí bratia a sestry,

Po umučení a ukameňovaní diakona Štefana, nastalo veľké prenasledovanie cirkvi v Jeruzaleme. Všetci sa rozutekali po okolitých krajoch okrem apoštolov, ktorí ostali v Jeruzaleme (Sk 8:1). Texty ktorým sa dnes budeme venovať, zaznamenávajú veľmi dôležitý historický okamih. Ide o začiatok svetového rozšírenia cirkvi. Môžeme povedať, že Pán Boh využíva prenasledovanie cirkvi v Jeruzaleme na rozšírenie evanjelia a tým aj cirkvi do sveta. Tí ktorých rozohnali, rozišli sa po okolí a zvestovali slovo evanjelia. Do tohto okamžiku viedli evanjelizáciu apoštoli, teraz sa evanjelizácie ujímajú aj ostaní veriaci, tí ktorí uverili v Jeruzaleme. Na osobnej úrovni šíria evanjelium. Títo ľudia oslovení a zmenení evanjeliom za neutiahli, nezľakli, ale svoj útek využívajú na to, aby evanjelium Pána Ježiša Krista rozšírili všade tam, kde sa nachádzajú. Slova Gamaliela, váženého učiteľa zákona, ktoré vyriekol ešte predtým pred židovskou radou, sa začínajú potvrdzovať pozitívne pre cirkev a apoštolov Sk 5: 38-39 „… ak je z ľudí táto rada, alebo toto dielo, rozpadne sa; ak je však z Boha, nebudete môcť ich zahubiť.“ Napriek prenasledovaniu sa evanjelium začalo úspešne šíriť.

Jednou z takýchto osobností, ktorí šírili evanjelium bez ohľadu na prenasledovanie bol diakon a evanjelista Filip. Tento Filip, bol pôvodom helenista, grécky hovoriaci aj vychovaný Žid, ktorý patril do skupiny siedmich zvolených diakonov, medzi ktorých patril aj umučený Štefan (Sk 6:5). Filip ušiel do Samárie a zvestoval tam Krista. V prečítanom texte sme mohli počuť, že „zástupy jednomyseľne poslúchali čo Filip hovoril, keď počuli a videli znamenia, ktoré činil“ (Sk 8:6). Mnohí boli uzdravení, z posadnutých vychádzali nečistí duchovia. V meste bola vďaka tomu veľká radosť (Sk 8:8).

Toto mesto však o zázraky nemalo núdzu. V to meste totiž žil istý mág – čarodejník, Šimon. Tento Šimon, je ďalšou osobou, ktorú by sme nemali v texte prehliadnuť. Čary ktoré robil, tiež nechávali v úžase celý samársky ľud. Ľudia ho považovali za kohosi veľkého, považovali ho za Božiu moc a venovali mu veľkú pozornosť (Sk 8:10-11).

Keď však do mesta prišiel Filip, ktorý kázal o Božom kráľovstve a o Ježišovi, mnohí mužovia a ženy sa dávali krstiť. V texte sa píše, že uveril aj Šimon a rovnako sa dal pokrstiť. Dokonca sa pridŕžal Filipa a žasol, keď videl znamenia a zázraky, ktoré sa diali (Sk 8:12-13).

V týchto textoch vidíme, že Božie slovo preniklo skrze Filipa do Samárie a neostalo bez odozvy. Ľudia sa dávali krstiť, lebo uverili Filipovej zvesti. Správa o tejto udalosti sa doniesla aj apoštolom do Jeruzalema. Keď počuli že Samária prijala Božie slovo, posielali tam Petra a Jána. Tu ide rovnako o veľkú udalosť z hľadiska histórie, ako aj etnickej a náboženskej znášanlivosti. Kým Filp bol grécky Žid, teraz prichádzajú k Samaritánom pôvodom praví Hebrejský Židia (Júdejci). Vieme, že Židia sa so Samaritánmi nestýkali, pohŕdali nimi nábožensky aj etnicky, keďže samaritáni boli pomiešaní s pohanskými kmeňmi.
Ján je v tomto prípade zaujímavý tým, že v čase keď ešte s Ježišom prechádzal Samáriou chcel na jednu samaritánsku dedinu zoslať oheň z neba a zničiť ich, lebo neboli ochotní pripraviť prístrešok a prijať Ježiša (kvôli tomu, že smeroval do Jeruzaléma, Lk 9:51-56). Teraz Ján spolu s Petrom prichádza do Samárie, aby sa za nich modlil a žehnal ich. Teraz Ján prichádza ako Bohom premenený človek pri pohľade na Samaritánov, z hľadiska šírenia evanjelia.

Dostávame k jadru dnešného zamyslenia. Peter a Ján … „prišli a modlili sa za nich, aby prijali Ducha Svätého, lebo na nikoho z nich dovtedy nezostúpil; len pokrstení boli v meno Pána Ježiša. Skladali teda ruky na nich a oni prijali Ducha Svätého.“ (Sk 8:15-17)

Peter a Ján po príchode zisťujú, že Samaritáni sú pokrstení, ale neprijali Ducha Svätého. Na tomto mieste sa stretávame s niečím rozporuplným. Ako mohli Samaritáni uveriť, byť pokrstení a neprijať Ducha Svätého? Ako to je s tým, že skrze Filipovu službu boli Samritáni iba pokrstení a nič viac? Ako to, že Ducha Svätého prijali až vtedy, keď Peter a Ján na nich skladali ruky? Boli Peter a Ján snáď väčší než Filip?

V texte nič nepoukazuje na to, žeby Filip robil niečo nesprávne, alebo sa pomýlil. Peter a Ján prichádzajú, spoznávajú situáciu, modlia sa za Samaritánov a kladú na nich ruky. Na tento text existuje množstvo pohľadov. Najprirodzenejším vysvetlením je práve fakt, že to bolo prvýkrát, keď sa evanjelium zvestovalo mimo Jeruzalema a práve v Samárii. Samaritáni tvorili v rámci rozbiehajúcej sa svetovej evanjelizácie akýsi prechod medzi Židmi a pohanmi. Kalvín píše, že obrátenie Samaritánov bolo prvým ovocím obrátenia pohanov. Je dobré pamätať na fakt, že oddelenie Samaritánov od Židov resp. Judejcov (ak sa na to pozeráme aj s perspektívy Severného a Južného kráľovstva), trvalo dlhý čas, niekoľko storočí. Z toho hľadiska mohlo naozaj dôjsť k nebezpečenstvu, že cirkev sa mohla v začiatku rozdeliť a oslabiť. Teraz však evanjelium prišlo k Samaritánom a nachádza odozvu. Prichádzajú tam tí Židia, ktorých životy zmenil Kristus. V tomto Ježišovi Kristovi, na základe Jeho evanjelia sa spájajú nielen Židia a Samaraitáni, ale neskôr aj pohania v jednej Kristovej cirkvi. Stávajú sa Božím ľudom, bratmi a sestrami, svedkami evanjelia, vedení Duchom Božím a obdarení Jeho darmi.

To, že Duch Svätý bol na chvíľu zadržaný snáď Pán Boh využil práve ako viditeľný znak a svedectvo prijatia Samaritánov. Sám tento akt požehnal zoslaním a darmi Ducha Svätého pri modlitbách a fyzickom znaku skladania rúk apoštolov. Apoštoli v tomto prípade sú tí, ktorí boli svedkami Kristovho života, utrpenia a vzkriesenia. Oni sú tí, ktorých Pán Ježiš vyslal a posvätil skrze Ducha Svätého pre rozšírenie cirkvi.

Pri Petrovi by sme smelo mohli tvrdiť, že to bol práve on komu Pán Ježiš zveril kľúče kráľovstva nebeského (Mt16:19). A práve v tomto symbole si Petra Pán Boh použil pri rozšírení evanjelia v Jeruzaleme, Samárii a o krátky čas aj medzi pohanmi, ako to bolo onedlho Konréliovom prípade (Sk 10, 11:1-18). Na druhej strane podľa apoštolského učenia a v rámci zásady výkladu písma písmom, stále platí, že dar Ducha Svätého udeľuje Boh (Lk 11:13, Sk 2:38 -39, 1 Kor 6:19). Ak by Samarská udalosť mala byť normou pre udeľovanie Ducha Svätého, potom by apoštoli v tej dobe nič iné nerobili, iba kladením rúk udeľovali Ducha Svätého a museli by žiť až dodnes. Akékoľvek kladenie rúk a požehnávanie nemôže ísť mimo Božej vôle. Tieto znaky a symboly, majú efekt iba vtedy, ak sa k tomu prizná aj Boh. V rámci historickej „cesty Božieho ľudu“, severné a južné kráľovstvo sa takto v Samárii po stáročiach znovu spojilo v cirkvi Kristovej, aby sa onedlho cirkev Kristova rozšírila aj do celého sveta.

Mohli by sme sa ešte opýtať, ako teda Peter a Ján poznali, že Samaritáni neprijali Ducha Svätého? Táto otázka je na mieste, ak sa v rámci textu pozeráme na kúzelníka Šimona. Tu môžeme vidieť, že Šimonovo správanie nebolo v súlade s pokáním a evidentnou zmenou jeho srdca – teda zmenou myslenia, postojov a skutkov.

V tomto texte totiž Šimon vystupuje ako obdivovateľ zázrakov a divov (Sk 8:13). Sám bol v tejto oblasti istým „odborníkom“… Zbadal, že to čo sa deje v Samárii na základe Filipovho svedectva a neskôr aj prítomnosti apoštolov, je niečo viac ako jeho kúzla. Vidíme to v tom, že sám sa dal pokrstiť a pridŕžal sa Filipa. No vo chvíli keď vidí kladenie rúk a žehnanie apoštolov, prichádza s peniazmi, „kúpiť si“ Ducha Svätého. „Dajte aj mne takú moc, aby každý prijal Ducha Svätého, na koho položím ruky.“ Toto konanie nebolo v súlade s duchovným zmýšľaním, ale telesným (Rim 8:5). Je to veľmi rafinovane položená požiadavka, akoby ani nie pre seba, ale pod rúškom všeobecného prospechu (pre všetkých) to žiadal, aby aj on mohol dávať dar Ducha Svätého ostatným. Možno si myslel, že dar Ducha Svätého sa dá speňažiť. Dostáva prísnu odpoveď: „Nech zahynie tvoje striebro aj s tebou, preto že si sa nazdal, že za peniaze si nadobudneš dar Boží.“

To podstatné na Petrovom konaní bolo, že bol obdarený schopnosťou rozoznať postoj srdca voči Bohu. „Nemáš podielu ani účasti na ňom, lebo tvoje srdce nie je úprimné pred Bohom.“ A nasleduje napomenutie v súlade s apoštolským učením: „Kajaj sa z tejto svojej prevrátenosti a pros Pána, či by ti azda neodpustil úmysel tvojho srdca…“ Šimonovi nakoniec ani nešlo o Božie odpustenie, ani o pokánie, ale o to aby unikol Božiemu súdu (Sk 8:24).

Najdôležitejším pohľadom na Samársku udalosť je to, čo sa z toho môžeme poučiť? Ako aplikovať tento text v našich životoch?

1. Text nás učí, že rovnako ako apoštoli aj mi obyčajní kresťania môžeme byť Bohom použití, pri šírení evanjelia a budovaní cirkvi. Je priamou otázkou pre nás, dnešných kresťanov: Aký je tvoj postoj k šíreniu evanjelia v tvojom okolí a vo svete? Toto nie je iba vecou špeciálneho daru, ale základnou výbavou každého veriaceho. Pretože ak by Ježišovo vyslanie („Choďte teda a čiňte mi učeníkmi všetky národy, krstiac ich v meno otca, i Syna i Ducha Svätého.“ Mt28:19) patrilo iba apoštolom, robili by to iba apoštoli. Boh však v tejto veci povolal a povoláva aj iných. Každý z nás na svojej úrovni je povolaný k šíreniu evanjelia rôznym spôsobom. Dnešný text je teda výzvou pre každého z nás, aby sme boli súčasťou šírenia evanjelia doma i vo svete. Ako si Bohu k dispozícii dnes ty?
2. To, že Pán Boh zadržal Ducha Božieho, hovorí o Jeho zvrchovanosti a o tom, že On je Pánom cirkvi. On je Ten, ktorý v prvom rade povoláva, ale aj požehnáva a udeľuje dary. Pre svoje účely si povoláva koho On chce. V našom texte, bola opísaná konkrétna úloha apoštolov. Zajtra alebo v budúcnosti to môže byť Tvoja, konkrétna úloha. Si pripravený ju prijať? Práve čas prenasledovania Boh využil na to, aby sa evanjelium nie potlačilo, ale rozšírilo. Si pripravený prijať Božie povolanie v každom čase?
3. Tento text nám ukázal, že akákoľvek forma náboženského života, napríklad aj krst ešte nemusí znamenať, že máme svoj život pred Bohom usporiadaný. Je to veľkým upozornením na formálne krsty, formálne konfirmácie a akýkoľvek formálny prvok náboženského života. Vyplýva z toho priama otázka: Je naše osobné kresťanstvo a spôsob nášho života odozvou na zmenu nášho srdca pred Bohom? Alebo naše obrady, tradície a všetky náboženské formy života vykonávame iba preto, aby sme sa Bohu zapáčili a unikli tak Jeho súdu? Aký význam má pre teba osobne evanjelium? U Boha sa nedá nič kúpiť peniazmi, ani správaním. U Boha rozhoduje postoj tvojho srdca voči Jeho slovu! Tento text nás vyzýva k skúmaniu svojho srdca a otvoreniu sa Slovu Božiemu, ktoré mení postoje srdca (Iz 55:11, Žid 4:22). Ak je naše srdce úprimné pred Bohom, potom je to vidno aj na celkovom spôsobe nášho života.
4. Prejavy Ducha Svätého a Jeho dary, sú v našej cirkvi niekedy tabu – to o čom sa nehovorí, alebo sa hovorí veľmi ticho a opatrne. Opatrnosť je vždy na mieste (aj Šimon chcel situáciu zneužiť), ale ticho o tom čo stojí v Písme a má slúžiť na budovanie cirkvi nie je na mieste. Napriek tomu aj dnes Boh udeľuje dary Ducha Svätého. V prvom rade, aby rástla a bola budovaná cirkev ako telo Kristovo a aby sme si navzájom slúžili na všeobecný úžitok (1Kor 12). To nás vedie k tomu aby sme, skúmali a využívali dary, ktoré nám Boh dáva pre rozličné situácie a potreby cirkvi aj iných. Nebráňme Duchu Božiemu konať v nás a skrze nás, ak nám Ho Pán Boh zasľúbil a v rámci svojej vôle dáva každému ako chce (1Kor 12:11). Buďme preto pripravení byť používaný Duchom Božím. Nato však potrebujeme zostávať a byť v blízkosti Božieho slova a Jeho zvesti. Toto je cesta pokánia, pokory ale aj prijímania Ducha Božieho a prejavov Božej moci v nás a skrze nás.
5. Posledná aplikácia a výzva zároveň, je v pohľade na etnickú otázku v rámci kresťanstva a šírenia evanjelia. Symbol prijatia Samaritánov Židmi v cirkvi, je apelom na etnickú znášanlivosť. Cirkev je otvorená pre všetky národy. Nezatvárajme preto Božie slovo ani dvere našich chrámov pred tými, ktorí patria k inému etniku, napr. u nás Rómovia – cigáni, či cudzinci. Preto skúmajme postoj našich sŕdc aj v tomto smere. Aj v tejto veci môžeš byť Bohom povolaný a obdarený.

Fakt, že cirkev sa rozšírila a že aj vďaka tomu tu dnes sedíme, nie je iba výsledkom viery, poslušnosti a hrdinstva prvých kresťanov. V prvom rade ide o Božie dielo, dielo Ducha Svätého práve skrze životy tých, ktorí prijali do svojho života evanjelium. Nech je Boh stále oslávený a Jeho slovo nech sa šíri a cirkev rastie aj v našej dobe. Nech nás požehná a obdarí možnosťou byť toho priamymi svedkami.

Amen