Pôvodca II. Helvetského vierovyznania Henrik Bullinger  sa narodil 18. júla roku 1504 v mestečku Bremgarten, v kantóne Argau vo Švajčiarsku. Jeho otec bol duchovným. Prial si, aby aj jeho nadaný syn zvolil si toto povolanie. Preto už ako 12 ročného chlapca posiela ho na štúdiá do Emmerichu pri Rýne, neďaleko holandských hraníc. Tento ústav bol všade dobre známy. Viedla ho skupina zbožných, hlboko vzdelaných a osvietených duchovných i laikov. Toto prostredie formovalo dušu mladého Bullingera po dobu troch rokov. Tu sa ukázaly vzácne rysy jeho povahy: hĺbavosť, pilnosť, neúmerná pracovitosť, prísnosť voči sebe, ktoré vlastnosti v neskoršej dobe postavily ho na význačné miesto. Pilne študoval tu latinských klasikov, ale i cirkevných otcov. Avšak túžiac po hlbšom vzdelaní dal sa zapísať na vysokú školu v Kolíne n. Rýnom, ktorý toho času bol majákom duchovného života, napriek tomu, že niektoré odbory na tejto univerzite boly vedené mníchmi a teológmi, ktorí sa stavali nepriateľsky voči reformám podľa evanjelia. Vhĺbil sa do čítania Plinia, Homéra, Vergilia a iných klasikov, ale mnoho času venoval i spisom Ambrózia, Origena, Augustína, Petra Lombaŕda a iných cirkevných otcov a scholastikov. Pritom spozoroval, že títo vo svojich výkladoch dovolávajú sa skoro výhradne výrokov cirkevných otcov, a že cirkevní otcovia berú za základ Písmo sväté. Snažil sa tedy dostať ku tomuto pôvodnému prameňu a preto si zaobstaral Nový zákon. Ten spôsobil prevrat v jeho náhľadoch na učenie rímskej cirkvi, ktoré nakoniec považoval za protirečiace Písmu a bludárske. V tom čase sa mu dostávajú do ruky i spisy Rímom za kacíra vyhláseného Luthera.

Pokračujte v čítaní →