„A čo činíte slovom alebo skutkom, všetko čiňte v mene Pána Ježiša a ďakujte Bohu Otcu skrze Neho.“
Kol 3:17
„Nuž Bohu ďakujme chválospevmi vrúcnymi“ je obľúbenou piesňou na celom svete. Poznáte ale jej príbeh?
Pokračujte v čítaníZamyslenia a príbehy
Zamyslenia Janette Knežovej
„Prídem aj večer …“
Bolo mojim potešením a cťou kázať po deväť nedelí v Kanade, v Toronte, v roku 1932. Dobre si spomínam na privítanie, ktorého sa mi dostalo v prvé nedeľné ráno od farára miestneho zboru, ktorý napriek tomu, že mal dovolenku, nebol ešte mimo mesta. Predstavil ma, a keď som odpovedal na jeho privítanie, považoval som za múdre oboznámiť zbor s mojim štýlom kázania. Povedal som zhromaždeniu, že mojou metódou bolo predpokladať, že v nedeľu ráno budem v kostole hovoriť viac-menej k veriacim, k svätým, a že sa ich pokúsim vzdelávať. Avšak večer budem kázať s tým, že budem predpokladať, že hovorím k nekresťanom, keďže mnoho z takých ľudí tam bude. Asi nejako takto som to v rýchlosti povedal. Pokračujte v čítaní
Vyslobodenie z homosexuality
Rád by som poukázal na jednu skutočnosť, ktorá je v ústraní predreferendovej debaty. Podľa učenia Nového zákona je praktizovanie homosexuality hriechom. Časť liberálnejších teológov najmä v protestantskom prostredí však už odmieta praktizovanie homosexuality nazývať hriechom. Vyzývajú ku akceptácii inakosti, rôznorodosti a pod. Často sa citujú texty o láske k blížnému. Pokúsim sa však ukázať, že konzervatívny kresťanský postoj ku praktizovaniu homosexuality nie je vôbec v rozpore s príkazom kresťanskej lásky k blížnemu. Podľa Písma je praktizovanie akéhokoľvek hriechu pre človeka škodlivé. Preto nás tak často Písmo vyzýva ku pokániu, t.j. ku odvráteniu sa od hriechu. Písmo ďalej jasne hovorí o tom, že človek potrebuje pomoc od Krista, aby sa mohol vymaniť z najrozličnejších hriešnych závislostí, ktoré človeka zotročujú. Pokračujte v čítaní
Odkaz jeho otca
Rodičia, čo by ste odkázali svojim deťom? Čo chcete, aby si zobrali od vás do života?
Keď končil John Wooden (1910-2010) základnú školu, jeho otec mu dal ako dar 7 rád – pravidiel – ktorými chcel, aby sa John vo svojom živote riadil. Pokračujte v čítaní
Vypočuté cestou do kostola …
V ruke zvieral niekoľkocentovú mincu, ktorú mal podľa zvyku hodiť do pokladničky v kostole.
„Niekedy som si myslel, že tie peniažky idú chudobným deťom … Ale potom mi mamka vysvetlila, že ňou platíme za elektrinu a iné veci.“
Niekedy majú aj 10-ročné deti lepšiu predstavu o skutočnej misii, ako my dospelí …
Text na krstiny
Keď bojoval Hitler o moc, zverejnil program svojej strany. V ňom stálo v bode 24: „Sme za pozitívne kresťanstvo.“ Mnoho skutočných kresťanov na to skočilo.
Ale keď už bol Hitler pri moci, človek zistil to, čo mnohí dávno predvídali: pozitívne kresťanstvo bolo to isté, čo nacionálny socializmus. Pokračujte v čítaní
„Veď s Tebou napadnem aj zástupy …“
„… so svojím Bohom preskočím i múr.“ (2. Sam 22, 30)
Na tieto verše som si spomenul, keď som čítal o Timovi Howardovi – brankárovi USA, ktorý na tohtoročných majstrovstvách sveta vo futbale prekonal rekord v počte brankárskych zásahov za jeden zápas (16 zásahov). Tím USA nakoniec v predĺžení zápas s Belgickom prehral, všetci však obdivovali výkon amerického brankára.
CNN dokonca napísalo: „Bola to epická bitka – medzi brankárom USA a celým belgickým tímom“. Pokračujte v čítaní
Rozlúčiť sa s Kristom
Pravidlo, ktoré mám už po dlhé roky bolo, že som jednal s Ježišom Kristom ako s osobným priateľom. Nie je to žiadne vierovyznanie, sotva nejaké učenie, ale je to Kristus sám, ktorého máme. V momente, keď prijímame Krista, mali by sme Ho prijať ako priateľa.
Keď odchádzam preč z domu, kývem mojej žene a deťom na rozlúčku, lúčim sa s priateľmi a známymi – avšak nikdy som ešte nepočul o úbohom odpadlíkovi, že by padol na kolená a hovoril:
„Bol som blízko pri Tebe 10 rokov. Tvoje služby sa stali nudné a monotónne. Prišiel som sa s tebou rozlúčiť. Zbohom, Pán Ježiš Kristus!“
Nepočul som ešte o nikom, kto by to urobil. Poviem vám, ako odchádzajú – jednoducho utečú preč.
Z Moody’s Stories – Incidents and Illustrations,
preložil Pavol Gurbaľ
Otcova nedbalosť
Jedna udalosť bola veľmi spomínaná v americkej tlači, ktorá na mňa ako otca hlboko zapôsobila.
Otec zobral svojho malého synčeka na prechádzku do poľa jedného nedeľného dňa a keďže to bol horúci deň, ľahol si do tieňa pod krásny strom. Chlapček behal okolo zbierajúc divé kvety a malú trávičku, vracajúc sa k otcovi volajúc: „Pekné! Pekné!“
Nakoniec jeho otec zaspal a zatiaľčo spal, chlapec sa zatúlal preč. Keď sa zobudil, jeho prvou myšlienkou bolo: „Kde je moje dieťa?“