Martina Onoferová

Zverejnené 31 júla, 2010 od , zmenené 18 januára, 2014 o 2:03 pm

Sú z nás ratolesti, alebo trpčiaky?

Zaspievam pieseň o svojom milom, pieseň môjho milého o jeho vinici. Vinicu mal môj milý na žírnom kopci. Prekopal ju, zbavil kamenia, vysadil ju ušľachtilou révou, vystaval vežu uprostred nej, aj lis vytesal v nej, potom čakal, že donesie hrozno. A teraz, obyvatelia Jeruzalema a mužovia judskí, rozsúďte, prosím, medzi mnou a medzi mojou vinicou! Čo ešte bolo treba spraviť na mojej vinici, čo by som nebol na nej urobil? Prečo doniesla trpčiaky, keď som čakal, že donesie hrozno? Teraz však chcem vám oznámiť, čo urobím svojej vinici: Odstránim jej ohradu a spasú ju, zborím jej múr a pošliapu ju. Prípravím jej rýchly koniec: nebude zrezaná ani okopaná, prerastie bodľačím a tŕním. Oblakom však prikážem, aby ju neskrápali dažďom. Lebo vinicou Hospodina mocností je dom Izraela a mužovia judskí sú jeho pôvabnou výsadbou. On čakal na právo, a tu, hľa, prelievanie krvi, na spravodlivosť, a tu, hľa, volanie o pomoc.(Izaiáš 5, 1 – 7)

Ja som vinný kmeň a vy ste ratolesti. (Ján 15, 5)

Azda k najkrajším podobenstvám Starého zákona patrí Pieseň o vinici. Vinica je totiž podobenstvom Božieho ľudu.

Je dosť pravdepodobné že išlo o svadobnú pieseň. Svadby vtedy vyzerali tak, že ženíchov priateľ – dnes by sme povedali družba, odprevádzal nevestu do ženíchovho domu a okolo neho išli svadobčania. Cestou všetci spievali, družba plnil úlohu predspeváka. Svadba už vtedy patrila do božskej oblasti. Ženích v tej chvíli hral úlohu kráľa, či princa, a nevesta bola princezná.

Pokračujte v čítaní →

Zverejnené 31 júla, 2010 od , zmenené 18 januára, 2014 o 2:04 pm

Si pripravený?

Vtedy bude kráľovstvo nebeské podobné desiatim pannám, ktoré si vzali lampy a vyšli naproti ženíchovi. Päť z nich bolo pochabých a päť rozumných. Tie pochabé si totiž vzali lampy, ale nevzali si olej, tie rozumné si však vzali s lampami aj olej v nádobách. Keď ženích meškal, zdriemli všetky a zaspali. O polnoci nastal krik: Ajhľa, ženích, vyjdite mu naproti! Vtedy prebudili sa všetky panny a pripravovali si lampy. Tu pochabé povedali rozumným: Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše lampy hasnú! Ale rozumné povedali: Aby potom nestačilo ani nám, ani vám? Choďte radšej k predavačom a kúpte si. Keď však odišli kupovať, prišiel ženích, pripravené vošli s ním na svadbu a dvere sa zatvorili. Neskoršie prišli aj ostatné panny a hovorili: Pane, pane, otvor nám! Ale on odvetil: Veru vám hovorím, nepoznám vás! Preto bdejte, lebo nepoznáte dňa, ani hodiny, (kedy príde Syn človeka). (Matúš 25, 1 – 13)

Máte radi svadby? Ako dlho sa na nejakú svadbu pripravujete? Patríte medzi tých, ktorý sa od vzrušenia nevedia dočkať kedy celá táto slávnosť prebehne?
Ešte ako malé dieťa som sa tešila na každú svadbu, na ktorú sme boli s rodinou pozvaný. Predchádzali tomu aj náležíte prípravy: zabezpečenie nových pekných šiat, topánok, daru, pomáhanie pri pečení, upratovaní, zdobení kultúrneho domu, či kostola….

Pokračujte v čítaní →

Zverejnené 31 júla, 2010 od , zmenené 18 januára, 2014 o 2:05 pm

Nepríjemná úloha

Slovo Hospodinovo zaznelo Jonášovi, synovi Amitajovmu, takto: Vstaň, choď do veľkého mesta Ninive a káž proti nemu, lebo ich nešľachetnosť vystúpila predo mňa. Nato Jonáš vstal, aby ušiel spred Hospodina do Taršíša, odišiel do Jafy, kde našiel loď smerujúcu do Taršíša, zaplatil cestovné, vystúpil na ňu, aby odišiel s nimi spred Hospodina do Taršíša. Ale Hospodin spustil veľký vietor na more, takže sa strhla veľká búrka a lodi hrozilo stroskotanie. Námorníci dostali strach a každý volal na svojho boha, pohádzali do mora náklad, ktorý bol na lodi, aby ju urobili ľahšou. Ale Jonáš zostúpil do vnútra lode, ľahol si a tvrdo zaspal. Pristúpil k nemu veliteľ posádky a povedal: Prečo spíš? Vstaň, volaj k svojmu Bohu, azda sa Boh rozpomenie na nás, a nezahynieme. Vraveli si jeden druhému: Nože, losujme, aby sme sa dozvedeli, pre koho stihlo toto nešťastie. Potom losovali a lós padol na Jonáša. Pýtali sa ho teda: Nože nám povedz, pre koho nás stihlo toto nešťastie. Aké je tvoje povolanie a odkiaľ si? Kde je tvoja vlasť a z akého národa pochádzaš? On im odpovedal: Som Hebrejec a vzývam Hospodina, Boha nebies, ktorý učinil more i suchú zem. Vtedy sa tí mužovia náramne preľakli a povedali mu: Čo si to urobil? Tí mužovia totiž vedeli, že uteká pred Hospodinom, lebo im to povedal. Potom mu riekli: Čo máme urobiť s tebou, aby sa more pod nami utíšilo? Lebo more sa búrilo čoraz väčšmi. On im odpovedal: Chyťte ma a hoďte do mora, a ono sa vám utíši, lebo viem, že pre mňa sa strhla táto veľká búrka nad vami. Tí mužovia však veslovali, aby sa vrátili na suchú zem, ale nemohli, lebo more sa proti ním čoraz väčšmi búrilo. Potom volali na Hospodina: Ach, Hospodine, nedaj nám zahynúť pre život tohto muža a neuvaľ na nás nevinne preliatu krv. Lebo Ty, Hospodine, si urobil, ako sa ti páčilo. Nato chytili Jonáša, hodili ho do mora a ono prestalo zúriť. Tu mužov zachvátil nesmierny strach pred Hospodinom, i obetovali Mu obeť a zaviazali sa sľubmi. (Jonáš 1, 1 – 16)

Bratia a sestry. Každý z vás už určite počul príbeh o Jonášovi. Obzvlášť u detí je tento príbeh Jonáša a veľkej ryby veľmi obľúbený. Prečo je tento príbeh taký známy a obľúbený najmä u detí je práve pre jeho pútavý a jednoduchý dej.

Nato, aby sme lepšie pochopili hĺbku tejto zvesti je dobré pozrieť sa preskúmať tento príbeh zblízka. V prvom rade je dobre všimnúť si postavu a charakter proroka Jonáša. Ale tiež ďalšie postavy a súvislosti, ktoré zohrali v tomto príbehu svoju úlohu.

Pokračujte v čítaní →

Zverejnené 31 júla, 2010 od , zmenené 18 januára, 2014 o 2:06 pm

Dúfanie v Boha

Hospodinove skutky lásky neprestávajú, lebo Jeho milosrdenstvo sa nekončí, obnovujú sa každého rána, veľká je Tvoja vernosť. Hospodin je môj údel, vraví moja duša, preto budem očakávať na Neho. Dobrý je Hospodin voči tomu, kto dúfa v Neho, voči duši, ktorá Ho hľadá. Dobre je mlčky očakávať na pomoc Hospodinovu.
Lebo Pán nezavrhne na veky, ak aj zarmúti, zmiluje sa vo svojej nesmiernej láske. (Žalospevy 3,22–26, 31-32)

Milí bratia a sestry. Keď sa dnes obhliadneme okolo seba, nevidíme len svet plný lásky, pokoja a mieru. Ale naopak. Dá sa povedať, že skoro všade na každom kroku sa stretávame s utrpením, trápením, nespokojnosťou, starosťami, s prírodnými katastrofami. Z televízie, z novín počúvame správy o vojnách a nepokojoch vo svete . A takto by sme mohli pokračovať ďalej.

Pokračujte v čítaní →

Zverejnené 31 júla, 2010 od , zmenené 18 januára, 2014 o 2:08 pm

Obraz Boha v človeku

Milí mladí priatelia,

bratia a sestry v Pánovi, chcela by som začať príbehom.

V lete 2006 som sa zúčastnila zborovej praxe v zahraničí. Počas tejto praxe som bývala v rôznych rodinách. Môj kamarát Randy, u ktorých som tiež bývala si rád uťahoval z ľudí. Žiaľ nie všetci túto jeho vlastnosť chápali a príjmali pozitívne. Ja si tiež rada občas uťahujem z kdekoho a tak sa stalo, že Randy vo mne našiel dobrého súpera, ktorí mu tie jeho narážky dokázal dosť dobre vracať späť. Možno preto sa z nás aj stali takí dobrí priatelia.
Randy bol veriaci človek, ale jeho viera bola skôr taká pasívna, ale aj napriek tomu mal veľa otázok o Bohu. No, a keďže som u nich strávila dva týždne, Randy nezaháľal a zasypával ma teologickými otázkami.

Pokračujte v čítaní →

Zverejnené 4 mája, 2010 od , zmenené 18 januára, 2014 o 2:20 pm

Kto je môj blížny?

A hľa, vstal zákonník, a aby ho pokúšal, povedal: Majstre, čo konať, aby som dedične obdržal večný život? Odpovedal mu: Čo je napísané v zákone? Čo tam čítaš? On odvetil: Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého srdca, z celej duše, z celej sily a z celej mysle, a svojho blížneho ako seba samého. Riekol mu teda: Správne si odpovedal! To čiň a budeš žiť. Ale on sa chcel ospravedlniť a spýtal sa Ježiša: A kto mi je blížny? Ježiš znovu riekol: Išiel jeden človek z Jeruzalema dolu do Jericha a padol lotrom do rúk. Tí ho ozbíjali, doráňali, zanechali polomŕtveho a odišli. Náhodou išiel touto cestou kňaz, a keď ho videl, obišiel ho. Podobne i levíta, keď prišiel na to miesto a videl ho, obišiel ho. Prišiel však k nemu pocestný Samaritán, a vidiac ho zľutoval sa nad ním, pristúpil k nemu, obviazal mu rany, nalial do nich olej a víno, vyložil ho na svoje hoviadko, zaniesol do hostinca a opatroval ho. Potom na druhý deň vybral dva denáre, dal hostinskému a povedal: Opatruj ho, a ak by si viac vynaložil na neho, zaplatím ti, až sa vrátim. Čo myslíš, kto z tých troch bol blížnym tomu, ktorý padol lotrom do rúk? A on odpovedal: Ten, čo mu preukázal milosrdenstvo. Ježiš mu povedal: Choď a rob podobne! (Lk 10, 25-37)
Pustovník zbadal raz v lese krahulca. Krahulec niesol do svojho hniezda kus mäsa. Roztŕhal ho na drobné kúsky a začal ním kŕmiť aj malú poranenú vranu. Pustovník sa zadivil, že krahulec kŕmi aj vranu a pomyslel si: „Boh mi tým dáva znamenie. Boh nezabúda ani na malú poranenú vranu. Boh dokonca naučil dravca krahulca živiť mláďa iného vtáka, ktoré ostalo na svete ako sirota. Vidno, že Boh dáva všetkým stvoreniam, čo potrebujú, a my, naopak, stále myslíme len na seba. Chcem prestať myslieť len na seba. Boh mi ukázal, čo mám robiť. Nebudem sa už starať o jedlo. Boh neopúšťa ani jedno stvorenie, neopustí ani mňa.“ A tak urobil. Sadol si v lese a viac sa odtiaľ nepohol. Modlil sa a modlil a nerobil nič iné. Tak to bolo tri dni a tri noci. Nevypil ani dúšok vody a nezjedol ani hlt. Po troch dňoch pustovník tak oslabol, že nevládal zdvihnúť ani ruku. Od veľkej slabosti zaspal.
A tu sa mu vo sne zjavil anjel. Anjel sa naň zamračene pozrel a povedal mu: „ Bolo to znamenie samozrejme pre Teba. Ale prečo si sa nenaučil nasledovať krahulca?“

Pokračujte v čítaní →

Zverejnené 4 mája, 2010 od , zmenené 18 januára, 2014 o 2:20 pm

Hľadajte Hospodina

Bratia a sestry v Pánovi

Jedná kniha má názov : „Dnes si tu a zajtra už nie.“ Tento názov vypovedá o mnohom a skrýva v sebe mnoho pravdy. Pred dvoma týždňami dostal môj život nové smerovanie, veľa sa toho zmenilo. Moja babka s ktorou som mala veľmi blízky vzťah zomrela a pár dní nato som sa dozvedela, že jedenému kamarátovi zistili zákernú chorobu – rakovinu. Žijeme si svoj každodenný život, nepozastavujeme sa nad ničím, a ak aj chceme v ňom niečo zmeniť povieme si to má čas. Až keď sa niečo stane, prihodí sa nám niečo smutné, bolestivé zraňujúce, keď stratíme milovanú osobu, alebo zistíme, že niekto nám blízky musí zápasiť s chorobou o svoj život, zisťujeme akí sme zrazu zraniteľní.

Pokračujte v čítaní →