A stalo sa, keď išli, že vošiel do jakéhosi mestečka. A istá žena menom Marta, prijala ho do svojho domu. A tá mala sestru, menom Máriu, ktorá si aj sadla k nohám Ježišovým a počúvala jeho slovo. Ale Marta bola rozrušená pre mnohú obsluhu a pristúpila k Ježišovi a povedala: Pane, či nedbáš, že ma moja sestra nechala samu obsluhovať? Povedz jej tedy, aby mi pomohla. Ale Ježiš odpovedal a riekol jej: Marta, Marta, staráš sa a nepokojíš pre mnohé veci, a jedného je treba. Mária si vyvolila dobrú čiastku, ktorá nebude odňatá od nej.

Prečítaný oddiel z Božieho slova už asi všetci dobre poznáme. Je známy pretože, sme mohli v ňom počuť veľa odkazov, lebo je to oddiel z Božieho slova, ktorý sa pomerne často číta pred kvetnou nedeľou. Už aj deti v nedeľnej besiedke, alebo na hodinách náboženstva vedia text zopakovať vlastnými slovami s aplikáciou na dnes. Mňa tento text oslovil otázkou, ktorá bude základom v našom spoločnom uvažovaní:

Tak že, Pána Ježiša urobíme Pánom nášho života
Pánu Ježišovi budeme venovať našu pozornosť
Svoju záchranu nájdeme v Pánu Ježišovi

Otvorme mu dvere nášho srdca, aby bolo aj o nás pravdou to, čo bolo známe aj o Marte, ktorá „Ho prijala do svojho domu.“

V našom texte je reč aj to tom, že „Marta bola príliš zamestnaná posluhovaním.“ Bolo to prirodzené. Veď do jej domácnosti zavítal vzácny hosť. On si zaslúžil, aby mu bola venovaná náležitá, pozornosť. Áno, On sa stal stredobodom pozornosti obidvoch sestier. Každá z nich prejavuje túto pozornosť iným spôsobom, lebo každá z nich preruší svoju obvyklú prácu, zmení svoj denný program. A to je vzácne a hodné nášho povšimnutia, že obidve poznali mimoriadnu dôležitosť tejto chvíle, keď Pán Ježiš prekročil prah ich domu. Obidve sú si vedomé toho, že tento Hosť si zasluhuje nielen ich pozornosť, ale osobitnú úctu, že On sa stáva stredobodom ich činov a naslúchania. Tu mi dovoľte sa podeliť s príbehom ktorý som nedávno čítal a veľa som z neho pochopil:

Mŕtvy alebo živý?

Raz v lete sa vnúčik slávneho vedca postavil pred starého otca. V ruke za chrbtom skrýval vtáčika, ktorého vybral z klietky v záhrade.Z oči mu sršalo zlomyseľné huncútstvo.
Spýtal sa deda: „Je kanárik v mojej ruke mŕtvy alebo živý?“
„Mŕtvy,“ odpovedal mudrc.
Chlapec otvoril ruku, zasmial sa a vtáčik odletel.
„Neuhádol si!“ uškrnul sa na deda.
Keby bol dedo povedal „živý“, chlapec by bol vtáčika stlačil a zadusil.
Mudrc pozrel na vnúčika a povedal: „Pozri sa, odpoveď bola v tvojich rukách!“

Aj tie najmenšie a jednoduchšie rozhodnutia, ktoré dnes robíš, určujú tvoj osud.

Dávame mu svoj čas, svoje sily a schopnosti, svoje prostriedky, ktoré nám stoja k dispozícii, áno to najdôležitejšie svoj život – naše srdce. Potom sa vôbec nemáme, a nesmieme pozerať na to čím a ako Mu slúžia iní, naši bratia a sestry! Nijaká závisť tu nemá miesto. Každý nech slúži tým darom, ktorý prijal od Pána! Prosím Vás.

Skutočne teda nasledujme Pána Ježiša a iba vtedy môžeme osobne prežiť radosť a istotu ako sa Pán Boh bude o Nás starať. Tak ako to je napísane v liste Filipanom keď sme čítali podľa sprievodcu čitateľa Biblie v 2.kapitole v prvých 9. veršoch : Ak je tedy nejaké potešenie v Kristovi, ak nejaké povzbudenie lásky, ak nejaké účastenstvo Ducha, ak nejaká srdečná sústrasť a zľutovanie, to robte a tak naplňte moju radosť, aby ste jedno a to isté mysleli, jednu a tú istú lásku mali a boli sťa jedna duša, aby ste jedno mysleli nerobiac ničoho zo sváru ani z márnej chvály, ale v pokore majte jedni druhých za vyšších od seba nehľadiac každý len na svoje, ale každý aj na to, čo je iných.

Lebo nech je také zmýšľanie vo vás, aké bolo aj v Kristu Ježišovi, ktorý súc v podobe Boha nepovažoval toho za lúpež byť rovný Bohu, ale sám seba zmaril prijmúc podobu sluhu a stal sa podobný ľuďom a súc v spôsobe najdený ako človek ponížil sa stanúc sa poslušným až po smrť, a to po smrť kríža. Preto aj Boh jeho povýšil nad všetko a dal mu z ľúbosti meno, ktoré je nad každé meno… Z vďačnosti za túto službu vyplýva aj úplne odovzdanie sa Bohu. Takýto obraz nám poskytuje chovanie sa Márie voči Pánu Ježišovi. O nej čítame, že si sadla k Ježišovim nohám a počúvala Jeho reči…“ Toto rozhodnutie schvaľuje aj sám Pán Ježiš, a hodnotí ho ako „dobrý podiel“, ktorý si Maria vyvolila a „ten jej nebude odňatý“. Mária správne spoznala v Ježišovi Kristovi, ktorý svojím slovom prináša záchranu. Preto to najlepšie, čo môže človek pre Pána Ježiša urobiť, je to, že príjme Jeho výzvu k službe a číta Božie slovo v ktorom nachádza záchranu svojho života a žije podľa Božích prikázaní.

Je na každom z nás ako si drahý bratia a sestry ako si k tomu Pánovmu slovu vyberieme náš osobný postoj. Lebo je skutočne pravdou, že mi sami sa dnes rozhodujeme, kde budeme tráviť večnosť. Amen