Na Borde sa konalo stretnutie, vlastne výlet dôchodcov Ondavsko-hornadského seniorátu. V pondelok 4. mája odpoludnia sa zišli bratia a sestry, aby začali preberať a uvažovať nad témami, ktoré na túto príležitosť pripravili sestry misijného referátu. V pondelok podvečer slovom na tému o stratenom peniazi poslúžila sestra farárka Simona Abošiová.
V utorok po raňajkách, keď prišli ďalší účastníci, sestra farárka Marianna Sláviková privítala všetkých a modlitbou zahájila stretnutie. Kým došiel brat senior Juraj Brecko, ktorý mal zamyslenie nad témou, zaspievali sme pár piesní zo spevníka. Jednou z nich bola aj pieseň 344, zložená Jánom Husom, keď brat senior pripomenul 600. výročie jeho upálenia.
Textom dňa bola stať z Matúšovho evanjelia 25. kapitoly, verš 12- 14., o zblúdilej ovečke. Ako úvod použil predchádzajúce verše 25. kapitoly, o pokúšaní na hriech, kde sa hovorí o odťatí ruky či vylúpnutí oka.
Vo výklade brat senior pokračoval: „ Sú to veľmi vážne slová Pána Ježiša Krista. Pred čím tam On varuje? O akom probléme tam On hovorí? Je tam reč samozrejme o tom, ako je veľmi nebezpečná vec niekoho pokúšať na hriech. Celá táto časť hovorí aj o tom, aké je to zlé, keď sa človek nechá zviesť na hriech. Na začiatku textu je reč o malom dieťati, ktorý slúži ako ukážka, lebo sa pýtali učeníci Ježiša, kto je najväčší v kráľovstve nebeskom? On si zavolal dieťa a povedal im. Ak sa neobrátite a nebudete ako deti, nevojdete do Kráľovstva nebeského. K Pánu Bohu máme mať detinskú dôveru, že On to s nami myslí dobre. … Kto by prijal jedno takéto dieťa- mňa prijme, hovorí Písmo. Je to dôležitá vec pomáhať deťom a privádzať ich k Pánovi Ježišovi. Ale kto by zviedol na hriech jedného z týchto maličkých, ktorí veria vo mňa, lepšie by bolo keby mu oslí žarnov zavesili na šiju a hodili ho do morských hĺbin. A tu už máme náznak o stratení. V podobenstve tu znamená, že človek upadne do nejakého hriechu. Ale nie je hriech ako hriech. Z niektorého sa vieme sami dostať, napraviť sa a činiť pokánie. No sú hriechy ,ktoré vedia odviesť človeka od Pána Boha, od Jeho vôle. Aké to môžu byť hriechy? Drogy ,alkohol, opustenie rodiny. Ťažko je potom sa dostať späť. Veľakrát je márne i dohováranie, lebo má ten človek zatvrdilé srdce. Ja často porovnávam ľudské srdce k záhrade. Keď na nej nič nerobíme spustne, zarastie. Tak je to i s našimi srdciami. Keď sa nepestujú, ťažko potom ich naprávať. Čiže dávať pozor na seba si musí každý ,aby sme nepadli. Je veľa nebezpečenstiev, preto si máme dávať pozor na svoje životy, hovorí Pán Ježiš. Keď nás hriech zvádza, máme sa odosobiť- odstrihnúť sa od toho. Ale dajme si pozor, aby sme na hriech sami nezvádzali. Pán Ježiš svojim najbližším učeníkom povedal v Getsemanskej záhrade: „bdejte a modlite sa aby ste neprišli do pokušenia, lebo duch môže byť hotový, ale telo je slabé“. Keď i tí najsvätejší muži Starého zákona dokázali byť zvedení, o čo väčšie nebezpečenstvo hrozí nám. Pán Boh hovorí jasne, že musia prísť nejaké pokušenia. Ale beda tomu kto na tom zarába. Takže dajme pozor, aby sme sa my nestratili v hriechu, alebo nevtiahli iných do hriechu.“
Toľko v skrátenej verzii slov brata seniora ktoré predchádzali pokračovaniu v čítaní z Písma v podobenstve o stratenej ovečke, čo som uviedol v úvode. Ako sa našla tá jedna, v tej chvíli ostaných devädesiatdeväť bolo bokom. Tak isto Pán nájde i toho posledného hriešnika, keď by aj celkom bol stratený, vie ho priviesť späť. Už či to bolo z rodiny, zboru, alebo cirkvi, buďme vďační za to Pánu Bohu a prijmime medzi seba takého s radosťou.
Záverečnými slovami brata seniora bolo povzbudenie a pripomenutie, že i v starobe je človek užitočný a požehnaním pre iných, keď sa môže modliť aj za iných, čítať Slovo Božie zúčastňovať sa rôznych stretnutí, vydávať svedectvá a takto sa podieľať na tom, že niekto môže byť nájdený, že niekto bude zachránený. O to ide aj Pánu Bohu keď nás k tomu vedie a pomáha nám v tom.
Týmto sa ukončil dopoludňajší program, aby mohol po obede pokračovať stretnutím pri kreatívnych prácach a potom na besedách po skupinkách. Prítomní sa rozdelili do troch skupín, kde sa rozprávalo o biblickej téme dňa a vydávali svedectvá zo zborov i vlastných životov. Večerný program, ktorý bol po spoločnej večeri, viedla sestra farárka Sláviková. Téma bola „O márnotratnom synovi“.
V stredu dopoludnia pokračoval ešte program debatnými skupinkami a potom privítali medzi sebou brata farára Jaroslava Szélesa z košického zboru, ktorý na biblickú tému „O hrivnách“ trávil príjemne chvíle s prítomnými.
Takto sa potom po obede ukončilo stretnutie a výlet starších, na ktorom sa nadviazali nové priateľstvá a staršie sa utužili. To všetko za prítomnosti Ducha Svätého a s požehnaním takto užitočne straveného času, a s nádejou, že pri podobnej príležitosti sa opäť stretneme.
