Poriadok Kresťanskej Reformovanej Cirkvi v Severnej Amerike uvádza v článku 81: „Členovia, ktorí zhrešili v živote alebo v učení majú byť verne napomínaní presbytériom a pokiaľ zotrvajú vo svojom hriechu, majú byť vylúčení z členstva v cirkvi Kristovej.“
Pred týmto a za týmto článkom v poriadku je viacero inštrukcií, ktoré sa týkajú „Napomínanie a disciplína členov“.
Rozmýšľal som o disciplíne vo všeobecnosti a podľa mojich skúseností, disciplína doma sa zmenila z generácie na generáciu. Som farár na dôchodku, takže keď hovorím o svojich detských skúsenostiach v súvislosti s disciplínou, spomínam na niečo, čo sa stalo desaťročia dozadu. Môj otec sa držal starého porekadla „Kto prút šanuje, dieťa rozmazľuje“. Veľmi nerozmaznával žiadne zo svojich šiestich detí. V skutočnosti, v škole neváhali použiť rovnakú metódu výchovy. Bol som otcom jedného dieťaťa a ak som niekedy použil prút, tak to bolo veľmi zriedkavo, ak vôbec. Zvýšil som svoj hlas viac ako raz, aby som niečo zdôraznil. Sledujem rodičov, ktorí sú teraz vo veku mojej dcéry, ako riešia neposlušnosť a všimol som si, že skôr diskutujú so svojim dieťaťom, ako by použili „prút“, alebo dokonca zvýšili hlas.
Ako vyšetrovateľ pre Služby ochrany detí štátu Arizona som čoskoro objavil, že používanie „prúta“ spôsobilo, že mnoho rodičov bolo prešetrovaných kvôli dôvodom, prečo použili tento druh trestu. Akékoľvek stopy na dieťati a bola privolaná polícia.
Metódy výchovy sa zmenili. V skutočnosti, ak dieťa dostane pokarhanie od učiteľa a sťažuje sa doma, aké nefér učiteľovo pokarhanie je, v mnohých prípadoch budú rodičia spochybňovať učiteľa alebo sa naňho dokonca sťažovať. Počas mojej mladosti, sťažovanie sa na učiteľovo karhanie by vás potrestalo druhýkrát, bez akéhokoľvek prešetrovania alebo vypočúvania.
Tak sa teda divím, čo sa stalo s disciplínou v cirkvi. Keď som prvýkrát vstúpil do služby, pamätám si, že Seniorát pravidelne dostával požiadavky od presbyterstiev žiadajúcich o radu ohľadne prípadov cirkevnej disciplíny. Avšak, ako desaťročia plynuli, menej a menej takýchto prípadov sa dostávalo na Seniorát.
Viem, že je to ťažká vec. Tí, ktorí sú napomínaní, sú schopní rezignovať a/alebo presunúť sa do iného zboru bez následkov. Avšak, náš cirkevný poriadok stále má dané ustanovenie. Má tvoje presbyterstvo akúkoľvek diskusiu ohľadom „Napomínania a disciplíny členov“? Čo robíte s členmi zboru, ktorí dlhodobo nechodia do zboru, alebo ktorí žijú štýlom života, ktorý nie je zlúčiteľný s vierou v Ježiša Krista?
Al Lindemulder
Z Whatever happened to church discipline?
preložil Pavol Gurbaľ
Obrázok – sxc.hu